Preskočiť na obsah

Potôčik (prítok Mlynice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Potôčik
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Mengusovce, Lučivná
Ráztoka Kozie chrbty
 - poloha Vyše vsi
 - výška 835 m
 - súradnice 49°04′33″S 20°07′35″V / 49,0757°S 20,1265°V / 49.0757; 20.1265
Ústie Mlynica
 - poloha Lučivná
 - výška 740 m
 - súradnice 49°03′20″S 20°10′06″V / 49,0556°S 20,1684°V / 49.0556; 20.1684
Dĺžka 4,2 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 3-01-02-1815
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Potôčik[1] je potok v geomorfologickom celku Kozie chrbty[2][3] v regióne Tatry v Prešovskom kraji v okrese Poprad. Je ľavostranným prítokom vodného toku Mlynica v povodí Popradu. Má dĺžku 4,2 km.

Začína sa na ráztoke vodného toku Vesník v 835 m n. m. v geomorfologickom celku Kozie chrbty v geomorfologickom podcelku Dúbrava v poľnohospodárskom extraviláne obce Mengusovce v poli Vyše vsi západne od intravilánu v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Po rozvetvení vodného toku Vesník jeho severná vetva nesie ďalej názov Vesník, ktorý tečie cez intravilán Mengusoviec a vlieva sa priamo do Popradu, a jeho južná vetva nesie názov Potôčik.

Od začiatku tečie juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Mengusovce, preteká cez pole Pred Maretou, v 805 m n. m. podteká cestu MengusovceLučivná, opúšťa územie Mengusoviec a vteká na územie obce Lučivná. V 785 m n. m. podteká diaľnicu D1, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Bôrik s 922 m n. m., v 753 m n. m. podteká železničnú trať Žilina – Košice, podteká cestu Tatranská ŠtrbaSvit. V poľnohospodárskom extraviláne obce Lučivná v 740 m n. m. ústi do vodného toku Mlynica ako jej ľavostranný prítok. Vodný tok Mlynica ďalej ústi do Popradu.[4] Začína sa a preteká cez územie obce Mengusovce, ďalej preteká a ústi na území obce Lučivná, v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Nemá prítok.[5]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Potôčik má pôvod v charaktere toku s vlastnosťou relatívne malý potok s nízkym prietokom vody. Apelatívum potok po rozšírení o deminutívny sufix -ík/-ik bolo proprializované v podobe jednoslovného hydronyma Potôčik ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6][7] Hydronymum Potôčik bolo štandardizované v roku 2007.[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Potôčik nie je jedinečným názvom (marec 2024).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 69. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Priebeh vodného toku Potôčik v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-03-22].
  5. Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 48, 49. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  6. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (52). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2015, ročník 49, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 227, 228. Dostupné online [2] [cit. 2024-03-18.]
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 47. Dostupné online [3] [cit. 2024-03-23.].