Považské podolie
| Považské podolie | |
| geomorfologický celok | |
 Okolie Bytče v severnej časti celku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom |
| Nadradená jednotka |
Slovensko-moravské Karpaty |
| Susedné jednotky |
Biele Karpaty Myjavská pahorkatina Javorníky Žilinská kotlina Podunajská pahorkatina Považský Inovec Súľovské vrchy Strážovské vrchy |
| Podradené jednotky |
Bielokarpatské podhorie Bytčianska kotlina Ilavská kotlina Podmanínska pahorkatina Trenčianska kotlina |
 Poloha celku na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Považské podolie | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Považské podolie (starší názov Stredopovažské podolie) je geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát. Leží v západnej časti Slovenska.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Považské podolie zaberá stredný tok Váhu, približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Susedí s Javorníkmi na severe, s Bielymi Karpatmi na západe, s Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi na juhozápade, s Podunajskou pahorkatinou a Považským Inovcom na juhu, so Strážovskými vrchmi na východe a napokon so Súľovskými vrchmi na severovýchode.[1] Rieka Váh spája tri stupne: najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu, oddelenú pahorkatinou v oblasti mesta Považská Bystrica (ktorá je súčasťou bradlového pásma) od susednej Ilavskej kotliny ležiacej juhozápadne od nej. Najnižšie a najjužnejšie leží Trenčianska kotlina, pričom predel medzi ňou a Ilavskou kotlinou leží zhruba na spojnici Brezina na ľavom brehu a Skalka na pravom brehu Váhu pri Trenčíne. Najvyšším bodom Považského podolia je Ondrejová (509 m n. m.) pri Považskej Bystrici, najnižším bodom je miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny (cca 180 m n. m.) v oblasti tzv. Beckovskej brány.[2]
Geologická stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. Oblasť Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného miocénu až pliocénu a oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltov, pieskov a štrkov obdobia vrchného miocénu až pliocénu.
Geomorfologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Geomorfologicky sa Považské podolie člení na päť podcelkov[3]:
- Bytčianska kotlina
- Ilavská kotlina
- Trenčianska kotlina
- Podmanínska pahorkatina
- Bielokarpatské podhorie
Z geomorfologického hľadiska sú významné niektoré objekty v Bytčianskej kotline, napr. Hričovské rífy a Hričovská skalná ihla, kým v Trenčianskej kotline sú to: Ostrá hôrka pri Drietome (odkryv vrchnotriasových hornín zavrásnených v bradlovom pásme), Haluzická tiesňava (výmoľová dolina) a tvrdošová vyvýšenina Beckovského hradného brala, ktorá je súčasťou bradlového pásma. Okrem toho na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s riekou Váh.
Pôdny kryt
[upraviť | upraviť zdroj]Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac-menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti mesta Považská Bystrica prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od mesta Trenčín kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.
Rastlinné spoločenstvá
[upraviť | upraviť zdroj]Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (ochrana teplomilných rastlinných aj živočíšnych druhov), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).
Obce v Považskom podolí
[upraviť | upraviť zdroj]V Považskom podolí sa nachádza 56 obcí a 7 miest (Bytča, Považská Bystrica, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Trenčín). Čiastočne zasahuje aj do územia miest Žilina – mestská časť Žilinská Lehota, Púchov – východný okraj mesta a Nové Mesto nad Váhom – severozápadná časť mesta a mestská časť Mnešice. Okrem toho ide o tieto obce:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Považské podolie
Súradnice: 48°56′30″S 18°06′32″V / 48,941769°S 18,108902°V