Povesť o bielych kameňoch je torzo básnickej novely spisovateľa Rudolfa Jašíka, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne).
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!
Jašík najprv napísal iba baladu o starcovi, ktorý znenávidel všetko živé v doline, lebo mu ublížil svet..., tragický príbeh o človeku, čo si chcel brániť svoju ľudskú dôstojnosť protestným útekom od života spoločnosti, a napokon v ňom predsa ľudská dôstojnosť zahynula strašne a neľudsky udupaná. Ale to Jašíkovi nestačilo. Po rokoch, ako rástol jeho talent, príbeh dotváral, dával mu novú podobu a zmysel, domýšľal ho ideove i umelecky.[1]
Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!