Povrchový elektrický potenciálový rozdiel
Povrchový elektrický potenciálový rozdiel[1] (tiež Povrchový potenciál[2]) označovaný χ, je elektrostatická práca vynaložená na prenos elektricky nabitých častíc cez tenkú povrchovú vrstvu fázy, v ktorej má intenzita elektrického poľa nenulovú hodnotu.[2] Povrchový potenciál χ je rozdiel elektrických potenciálov medzi vnútornou a vonkajšou plochou povrchovej vrstvy elektricky nabitej gule:[2]
kde je Galvaniho potenciál a je Voltov potenciál.[1]
Práca W vynaložená na prenos elektricky nabitých častíc cez tenkú povrchovú vrstvu fáze, v ktorej má intenzita elektrického poľa nenulovú hodnotu, sa dá zapísať:[2]
kde F je Faradayova konštanta. Táto práca je príspevkom k elektrochemickému potenciálu .[2]
Povrch fázy α je miesto, kde existuje dvojvrstva nábojov (dipólová vrstva), ktorá vzniká z rôznych príčin:
- vo vode sa dipólové molekuly vody orientujú vodíkmi (kladnými koncami dipólu) von z kvapalnej fázy,[1]
- u kovov sa uvoľňujú energenticky bohaté elektróny za vytvorenia tenkého elektrónového filmu na porchu kovu. Záporná strana tejto dipólovej vrstvy smeruje von.[1]
Dipólové vrstvy neudeľujú fázam žiadny elektrický náboj (nedôjde ku prenosu náboja z jednej fázy do druhej), napriek tomu dôsledkom ich existencie je, že je nutné vynaložiť elektrickú prácu na prenos elektricky nabitej častice cez takúto dipólovú vrstvu.[1] Dôsledkom je teda povrchový potenciál χ.
Povrchový potenciál nie je možné experimentálne merať, pretože by šlo o meranie rozdielu elektrostatického potenciáku medzi dvoma bodmi v rôznych fázach (vákuum a fáza α).[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g MOORE, Walter J.; ČERNÝ, Čestmír; SCHÜTZ, Alexandr. Fyzikální chemie. 2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu. vyd. Praha : SNTL - Státní nakladatelství technické literatury, 1981. (český)
- ↑ a b c d e SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.