Prístavba Slovenskej národnej galérie
| Prístavba Slovenskej národnej galérie | |
| premostenie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′24″S 17°06′31″V / 48,140067°S 17,108694°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prístavba SNG alebo premostenie Slovenskej národnej galérie je štruktúra patriaca do komplexu areálu Slovenskej národnej galérie, ktorej autorom je architekt Vladimír Dedeček. Hoci ide o z hľadiska galerijnej funkcie o koncepčne výborný priestor, vzhľadom na kontrastnosť s okolitou staršou zástavbou patrí k zrejme najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Časť verejnosti s premostením stále nie je stotožnená a navrhuje jeho zbúranie, odborná architektonická komunita ho však temer bezvýhradne prijíma. Dedečkovo premostenie zostáva súčasťou rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka.
História SNG
[upraviť | upraviť zdroj]Po politickom prevrate roku 1948 sa Martin ako kvázi kultúrne centrum stal „ideologicky nevyhovujúcim“, pričom dochádzalo k centralizácii. Dňa 29. júna 1948 bola zriadená SNG v Bratislave. Pridelili jej budovu vodných kasárni na nábreží Dunaja, postavenú v rokoch 1759 – 63. Pôvodne mala budova štyri krídla, južné krídlo však pri úpravách nábrežia počas Slovenského štátu zbúrali, čím vznikol otvorený priestor. Krátko po rekonštrukcii v 1955 však bolo jasné, že kapacita objektu je nedostačujúca. V 1963 Zväz slovenských architektov vypísal študijné úlohy na doriešenie dostavby a adaptácie SNG. Úlohy spracovali štyria autori, resp. skupiny autorov: V. Dedeček, E. Kramár so spolupracovníkmi, J. Frágner so spolupracovníkmi a M. Beňuška so spolupracovníkmi. Návrhy boli vyhodnotené 6. januára 1964 a za najlepší bol vybraný návrh V. Dedečka. Sám autor vyhlásil návrh za „triezvy a konzervatívny“. Tvarové riešenie južného exponovaného krídla galérie je jedným z prejavov autorovho sklonu vyjadrovať sa nekonvenčnými spôsobmi
Prístavba SNG
[upraviť | upraviť zdroj]Vladimír Dedeček predložil štúdiu dobudovania areálu SNG so zachovaním historického objektu. Prístavba SNG sa mala pôvodne rozprestierať aj na severozápadnej strane stavebného bloku do Paulínyho ulice a mala zabrať aj plochu funkcionalistického objektu vedľa hotela Devín. Uvedený objekt sa mal odstrániť.
Dňa 31. januára 1991 bola spracovaná výhľadová analýza SNG -- tu niekto bud urobil preklep v uvedenom roku, alebo tam ta veta vobec nepatri. Premostenie s rozponom 74 m, ktoré umožnilo priamy pohľad z dunajského nábrežia do nádvoria SNG podľa požiadaviek expertov, bolo svojho času unikátnou konštrukciou na Slovensku. V čase svojho vzniku pôsobila veľmi progresívne, lenže práve preto, že bola pripojená k staršej, historickej budove, stala sa predmetom polemík a nepriaznivého hodnotenia už krátko po realizácii.
Realizácia
[upraviť | upraviť zdroj]V starej budove a povale pribudlo jedno podlažie s horným osvetlením cez zasklenú stenu. Z 1. a 2. poschodia je stará budova komunikačne spojená s výstavnými priestormi južného pristavaného krídla. Trojpodlažný výstavný komplex južnej fasády je vysunutý ako most na dvoch podperách; to umožňuje optický kontakt medzi nádvorím galérie a nábrežím. Most tvoria štyri oceľové priehradové nosníky, podpory sú vzdialené 54,5 m a majú šírku 30 cm. Jedna podpora je pevná a druhá kyvná. Oceľovú konštrukciu majú aj ostatné nové časti, ktorých autorom je O. Pečený. Niektoré zaujímavé časti konštrukcie viditeľné zo stavby sú dnes skryté. Plášť konštrukcie urobili „suchým procesom“ zo siporexových panelov, s konečnou povrchovou úpravou zo smaltovaného hliníkového plechu, farby bielej a červenej. Prevláda biela; na bočných stenách červená farba ma znázorňovať rez. Pôvodná povrchová úprava mala byť zo sklomozaiky, ale pri realizácií sa ukázalo, že za podmienok pohybov nosnej konštrukcie stavebný podnik nedokáže navrhnutú úpravu urobiť, preto sa nahradila dnešnou. Nové južné výstavné krídlo má vo všetkých podlažiach horné osvetlenie zo severnej strany, z južnej strany nemá otvory, čo ho chráni pred nežiaducim svetlom, ako aj dopravným ruchom. Rekonštrukcia budovy v 70. rokoch napriek všetkým zásahom a autorským riešeniam trpela nekvalitou vykonávanej remeselnej práce. Pri kolaudácií budovy bol odhalený počet chýb v ráde tisícok, keďže stavebnou prioritou bolo "plnenie plánov", "prekonávanie termínov" a iné formálne úspechy za cenu nekvality. Tento prístup bol dôvodom, prečo premostenie trpelo viacerými technickými problémami, napríklad zatekaním.
Rekonštrukcia prístavby
[upraviť | upraviť zdroj]K 1. marcu 2001, teda po 24 rokoch, pre nevyhovujúci technický stav museli prístavbu uzavrieť, čím SNG prišla o 1 800 m² priestoru. Hlavným problémom sa stala nestabilná vnútorná klíma, plexisklové tvárnice popraskali a cez strechu do budovy začalo zatekať. Začalo sa rozmýšľať nad ďalšou rekonštrukciou. Po viacerých prieťahoch, odložení vysúťaženej opravy z dôvodu hospodárskej krízy v roku 2008 a iných zdržaniach sa napokon rekonštrukcia, podľa projektu architektov Kusého a Paňáka, v roku 2016 konečne spustila.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Thurzo, I.: Galéria, premostenie - jablko sváru?, Informácie z prostredia CDD pre architektúru, interiér a design č. 5 (2001), s. 6-7
- Thurzo, I.: Budova Slovenskej národnej galérie, Československý architekt č. 7 (1978), s. 4-5
- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
- Dedeček, V.: Východiská a činitele architektonickej tvorby 3 desaťročí, Projekt 26 č. 2 (1984), s. 23/24