Pražské povstanie (1945)
Pražské povstanie | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
Príchod maršala Koneva do Prahy. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Česko-Slovensko Ruská oslobodenecká armáda |
Nacistické Nemecko | ||||||
Velitelia | |||||||
Karel Kutlvašr Sergej Buňačenko |
Karl Hermann Frank Rudolf Toussaint | ||||||
Sila | |||||||
30 000 českých povstalcov 18 000 vojakov vlasovovej armády |
40 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
1 600 – 2 000 mŕtvych | 1 000 mŕtvych | ||||||
Pražské povstanie alebo Májové povstanie pražského ľudu bolo ozbrojené povstanie českých antifašistov, ktoré sa začalo 5. mája 1945 v Prahe, bolo súčasťou Májového povstania českého ľudu v roku 1945. V tomto období sa prakticky skončila bitka o Berlín a pád Tretej ríše bol zrejmý. V oblasti Čiech a Moravy sa však ešte stále nachádzalo početné nemecké vojsko skupiny armád Stred pod velením generála Schornera, ktoré sa pokúšalo tiesnené Červenou armádou ustúpiť, alebo sa prebojovať na západ a vzdať sa anglo-americkým jednotkám, ktoré dosiahli rieku Labe.
5. mája povstalecké sily usúdili, že Červená armáda, je už na dosah a začali povstanie. Ich slabo vybavené a nevycvičené oddiely však prebrali kontrolu nad značnou časťou Prahy a rýchlo tam vybudovali barikády. Povstalcom v kritickej fáze povstania (6.-7.5.) pomáhali aj jednotky generála Vlasova, ktoré sa v okolí Prahy nachádzali.
Nemcov povstanie zaskočilo ale vzhľadom na to, že Prahu potrebovali ako komunikačný uzol rozľahlého okolia, boli ju nútení čo najskôr znovu získať späť. Na Prahu začali tlačiť zadné voje jednotiek ustupujúcich pred Červenou armádou. K ťažkým bojom došlo pred budovou Československého rozhlasu na Vinohradoch, odkiaľ povstalci volali na pomoc spojencov aj sovietske vojská ako aj na dnešnom moste Barikádnikov. Západní spojenci boli Prahe bližšie ako sovietske vojská, Praha ale ležala na sovietskej strane demarkačnej línie a tí odmietli zásah spojencov.
Sovietske vojská zatiaľ uskutočnili Pražskú útočnú operáciu a prebili sa do Prahy. 8. mája však bolo medzi nemeckými vojskami a povstalcami dohodnuté prímerie, v ktorom sa Nemci zaviazali vyprataním mesta, pokiaľ im povstalci umožnia voľný prechod na západ. Prímerie sa však nevzťahovalo na frontové jednotky, ktoré sa sťahovali ku Prahe. 9. mája k mestu dorazili vojaci 1. ukrajinského frontu pod vedením Ivana Koneva, tankové armády Rybalka a Leljušenka a boje sa znovu rozhoreli. Tankové jednotky rýchlo prenikli do mesta a veľkú časť z neho čoskoro oslobodili. Boli to posledné z väčších bojov druhej svetovej vojny na európskom bojisku.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pražské povstanie (1945)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pražské povstání na stránkách Archivu hl. města Prahy
- Pražské květnové povstání roku 1945 Archivované 2014-08-09 na Wayback Machine
- Čtyři dny bitvy o Český rozhlas
- Ruční zbraně vlastenců v květnovém povstání I.
- Ruční zbraně vlastenců v květnovém povstání II.
- Květnové povstání v Praze
- Pořad Českého rozhlasu Plus: Když přijel ruský válec