Protobulhari
Protobulhari (iné názvy: Prabulhari[1], Starobulhari, Bulhari) boli polonomádske turkické alebo turkotatárske[2] (alebo podľa niektorých bulharských autorov iránske[3][4][5]) kmene, ktoré sa v stredoveku po asimilácii miestnymi Slovanmi stali základom dnešných Bulharov.
Pochádzali zo Strednej Ázie, kde od 2. storočia obývali stepi severne od Kaukazu a roviny pri rieke Itil, ktorá dnes podľa nich nesie meno Volga.
V čase sťahovania národov - v roku 375 a časť aj v 5. storočí - sa v rámci presunu hunského konglomerátu dostali k severnému pobrežiu Čierneho mora a časť prenikla aj do Panónie, kde si zrejme zachovala svojráz ešte aj neskôr v čase Avarov.
Čiernomorskí Protobulhari v 5.- 6. storočí uskutočňovali nájazdy na provincie Byzantskej ríše na Balkáne a Byzantská ríša ich často nasadzovala vo svojom vojsku. V roku 558, kedy prišli do Čiernomoria Avari, sa Prabulhari podriadili avarskému kaganovi. Po odchode Avarov sa stali súčasťou ríše západných Turkov.[1]
V 7. storočí (asi 635) sa Kubratovi, náčelníkovi prabulharského kmeňa Onogundurov, podarilo zbaviť sa tureckej nadvlády a za pomoci Byzantskej ríše vytvoril štát, úniu kmeňov, ktorá sa nazýva Staré Veľké Bulharsko.
Po Kubratovej smrti sa Staré Veľké Bulharsko rozpadlo, časť Prabulharov dobyli Chazari, časť utiekla do oblasti Volgy a Kamy (neskôr vytvorili tzv. Povolžské Bulharsko), časť zrejme odišla do Panónie a do Grécka, a najväčšia a najsilnejšia časť niekedy pred rokom 680 prekročila Dunaj a usadila sa v Dolnej Mýzii (v dnešnom Bulharsku). Títo spojili s miestnym slovanským obyvateľstvom (Sedem slovanských kmeňov) a v roku 681 tu založili Dunajské Bulharsko. V priebehu 200 rokov boli Slovanmi, ktorí sem prišli asi v 6. storočí, asimilovaní.[1] Dnešný bulharský národ je slovanský národ s asimilovanými Protobulharmi a tráckym substrátom.[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Prabulhari. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 718.
- ↑ BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila; HOMOLA, Aleš; MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. Stěhování národů a Východ Evropy : Byzanc, Slované, Arabové. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2013. 557 s. ISBN 978-80-7429-306-1. S. 194-195. (po česky)
- ↑ Nadpisy a abeceda Protobulharov, Petar Dobrev, ruština
- ↑ Prof. Georgi Bakalov, Малко известни факти от историята на прабългарите, Málo známy fakty z histórie Protobulharov, bulharčina
- ↑ Božidar Dimitrov, 2005. 12 мита в българската история
- ↑ Bulhaři. In: Malá československá encyklopedie I A-Č. 1. vyd. Praha: Academia, 1984. s. 614.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Shirakatsi, Anania, The Geography of Ananias of Sirak (Asxarhacoyc): The Long and the Short Recensions. Introduction, Translation and Commentary by Robert H. Hewsen. Wiesbaden: Reichert Verlag, 1992. 467 pp. ISBN 978-3-88226-485-2
- Dobrev, Petar. Unknown Ancient Bulgaria. Sofia: Ivan Vazov Publishers, 2001. 158 pp. (in Bulgarian) ISBN 954-604-121-1
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Eremian, Suren. Reconstructed map of Central Asia from ‘Ashharatsuyts’.
