Veľký Kaukaz

Veľký Kaukaz
Pohorie
Kazbek - siedma najvyššia hora Veľkého Kaukazu
Štáty	Rusko, Azerbajdžan, Gruzínsko
Najvyšší bod	Elbrus
- výška	5 642 m n. m.
Dĺžka	1 200 km
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Pohľad na Kaukaz z družice
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz je pohorie, veľhory medzi Čiernym a Kaspickým morom dlhé 1 100 km, široké 160 km. Tvoria hranicu Ruska so zakaukazkými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan.

Najvyšší vrch je Elbrus (5 642 m n. m.), najväčšia rieka Kura, najväčšie sídlo je Tbilisi.

Poloha a členenie

Tvoria ho dve rovnobežné pásma – Hlavný hrebeň a Bočný hrebeň. Delí sa na:

• Západný Kaukaz
• Stredný Kaukaz
• Východný Kaukaz

Tzv. zakaukazské kotliny ho oddeľujú od Malého Kaukazu v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane.

Na západnej strane sa Veľký Kaukaz začína pri Tamanskom polostrove, ktorý pri juhoruskom meste Novorossijsk oddeľuje Čierne a Azovské more, na východe ho zakončuje Apšeronský polostrov s azerbajdžanskou metropolou Baku, vybiehajúci do Kaspického mora.

Veľa vrcholov v strednej časti Veľkého Kaukazu presahuje výšku 5 000 m n. m.. Najvyššou horou tohto pohoria, Kabardsko-balkarskej republiky, Ruska a celej Európy je 5 642 m vysoký Elbrus. Ďalšími hlavnými vrcholmi sú Dych-Tau (5 203 m n. m.), potom Šchara (5 201 m n. m.), ktorá je najvyšším bodom Gruzínska, a Kazbek (5 033 m n. m.).

Geológia

Veľký Kaukaz je vrásovo-prešmykové pásmo nasunuté z juhu na okraj Skýtskej platformy. Pásmo Kaukazu vzniklo v treťohorách pred zhruba 25 miliónmi rokov vzájomným tlakom eurázijskej a arabskej tektonickej platne, ktoré uzavreli systém druhohorných a treťohorných hlbokomorských paniev a ostrovných oblúkov, ktoré boli súčasťou tethýdy. Panvy tejto oblasti vznikali od spodného permu až triasu. Spočiatku sa vyznačovali kontinentálnou, neskôr hlbokovodnou sedimentáciou, ktorú hlavne od kriedy ovplyvňoval vulkanizmus.

Celú oblasť dodnes postihujú časté zemetrasenia; najničivejšie v roku 1988 úplne zničilo arménske mesto Spitak a zahubilo asi 25 000 ľudí.

Klíma

Hlavný predelový hrebeň Veľkého Kaukazu, ktorý veľa ľudí považuje za rozhranie Európy a Ázie, predstavuje zároveň výrazný klimatický predel medzi miernym podnebným pásmom na severe a subtropickou oblasťou na juhu (napr. zima v západnom Zakaukazsku je o 7 – 8 °C teplejšia ako v Predkaukazsku).

Horstvo obsahuje množstvo ľadovcov, ktoré spolu zaberajú viac ako 1 000 km², obzvlášť na severných svahoch. Západná časť pohoria s veľkým množstvom zrážok (v Abcházsku miestami dosahujú ročné zrážkové úhrny 4 000 mm), je husto zalesnená.

Doprava

Cez Hlavný predelový hrebeň prechádza niekoľko dôležitých komunikácií medzi Ruskom a Gruzínskom. Gruzínska vojenská cesta cez Krížový priesmyk (2 384 m n. m.) vedie z Vladikavkazu do Tbilisi, Zakaukazská magistrála medzi Severným a Južným Osetskom vo výške 1 200 m n. m. prechádza 3,6 km dlhým Rokským tunelom pod Rokským priesmykom, Osetská vojenská cesta cez Mamisonský priesmyk (2 829 m n. m.) spája Alagir s Kutaisi v západnom Gruzínsku, Kluchorský priesmyk (2 781 m n. m.) umožňuje prechod do strategicky dôležitého Kodorského údolia vo východnom Abcházsku a Kodorský priesmyk (2 365 m n. m.) je spojnicou medzi Dagestanom a východným Gruzínskom.