Prežihov Voranc

Lovro Kuhar
Osobné informácie
Rodné meno	Lovro Kuhar
Pseudonym	Prežihov Voranc
Narodenie	10. august 1893
	Ravne na Koroškem, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	18. február 1950 (56 rokov)
	Maribor, Slovinsko
Národnosť	slovinská
Zamestnanie	spisovateľ
Odkazy
	Prežihov Voranc (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Lovro Kuhar, známy pod pseudonymom Prežihov Voranc (* 10. august 1893, Ravne na Koroškem, Rakúsko-Uhorsko – † 18. február 1950, Maribor), bol slovinský spisovateľ a politik.

Život

Vorancova literárna reputácia bola založená v 30. rokoch minulého storočia pomocou série slovinských románov a poviedok v socialistickom realistickom štýle, ktoré pozoruhodne zobrazili chudobu vo vidieckych a priemyselných oblastiach Slovinska. Jeho najdôležitejšími románmi sú Požganica (1939) a Doberdob (1940).

Prezihov Voranc sa narodil v Podgore pri Kotlju, kde navštevoval základnú školu. Mal brata Alojza Kuhara a keďže ich rodičia boli chudobní, nemohli si dovoliť podporovať oboch synov v štúdiu. Lovro musel narozdiel od svojho brata zostať na farme a pomáhať rodičom. Z tohto dôvodu sa vzdelával sám. V roku 1919 pracoval ako robotník, neskôr ako úradník v oceliarni v Ravne. Keďže pôsobil v nelegálnej KPJ, musel emigrovať v roku 1930, pričom žil vo Viedni, Paríži a Moskve. Ako agent Comintern cestoval po Európe a bol niekoľkokrát väznený kvôli komunistickej činnosti. Nakoniec sa stal jedným z vedúcich mužov (člen politbyra CK) CPY. Po spore s Josipom Brozom Titom sa v roku 1939 nelegálne vrátil do Slovinska a tajne zostal v Ľubľane. Do apríla 1941, na začiatku druhej svetovej vojny v Juhoslávii, sa stiahol z politiky a venoval sa písaniu.

Po založení OF bol znovu aktívny v orgánoch strany a v rôznych OF komisiách. Začiatkom roku 1943 bol zatknutý príslušníkmi MVAC a odovzdaný Talianom. Po kapitulácii v Taliansku ho Nemci vzali do väzenia v Begunje a potom na ďalšie výsluchy v sídle gestapa v Berlíne. Počas výsluchu mu Nemci ponúkli predsedníctvo slovinského bábkového štátu, ktorý by okrem Ľubľany a Primorskej oblasti pozostával z Gorenjska a Štajerska, ponuku však odmietol. Potom bol poslaný do koncentračného tábora Sachsenhausen a v januári 1945 do Mauthausenu, odkiaľ sa po vojne vrátil do svojho domovského mesta. Stal sa tiež predsedom Klubu korutánskych Slovincov v Ľubľane.

Jeho brat Alojzij Kuhar bol katolíckym kňazom a jedným z popredných politikov SLS.

Tvorba

Patrí do obdobia spoločenského realizmu v Slovinsku, ktoré trvalo od roku 1930 do roku 1941. Sociálny realizmus však patrí do obdobia literatúry 20. storočia. V tomto období je klasifikovaný kvôli dominantným témam roľníka, proletariátu, opisu osudu malých ľudí. Diela Prežihova Voranca sú obsiahnuté v učebnici stredných škôl, kde sa diskutuje o novele Samorastniki a Esophagus, zatiaľ čo na základnej škole sa nachádza Ajdovo strnišče, Potolčeni kramoh, Prvo pismo, Solzicea výňatok z románu Doberdob. Písal aj pre rozhlas Kričač a zúčastnil sa redakčnej rady Slovenskega zbornika.

Romány

• Požganica (1939)
• Doberdob (1940)
• Jamnica (1945)

Novely

• Boj na požiralniku (1935)
• Samorastniki (1940)

Cestopisy

• Od Kotelj do Belih vod (1945)
• Borba na tujih tleh (1946)
• Gosposvetsko polje (1979)

Poviedky

• Povesti (1925)
• Solzice (1949)
• Kanjuh iz Zagate

Zbierky

• Naši mejniki (1946)
• Opustošena brajda (1946)

Brožúra

• Boj za osvoboditev in združitev slovenskega naroda
• Za samoodločbo slovenskega naroda
• O slovenskih mejah

Príbehy

• Čez goro k očetu
• Prvi maj
• Levi devžej
• Tisoč in en dan

Prežih na Slovensku

Prozaik Prežihov Voranc zaujal slovenských prekladateľov hlavne kvôli svojmu životnému príbehu - bol väzňom koncentračných táborov a spracoval vojenskú a dedinskú problematiku.

• Jamnica (Jamnica), preložil Václav Melichar (1949)
• Konvalinky (Solzice), preložil Andrej Čelovský (1952)
• L'avý vačok (Levi devžej), ilustrovala Ančka Gošniková-Godecová; preložil Samuel Miklovic (1962)
• Odpustky, preložil Koloman Geraldini (1942)

Ocenenia

Prežihov Voranc získal za poviedku Solzico ocenenie Prešernovo nagrado, v roku 1949 získal taktiež ocenenie Levstikovo nagrado. Vtedy boli tieto ceny prvýkrát udelené. Podľa Prežiha sú dnes pomenované názvy škôl v Jesenici, Srednji Bistrici, Ľubľane, v údolí neďaleko Terstu, v Doberdobe, v Maribore a v Ravne na Koroške. V Korutánskej centrálnej knižnici dr. Franca Sušnika má pamätnú miestnosť. Zhromažďujú sa tu všetky jeho knihy a preklady do cudzích jazykov. Uložené sú tu tiež rukopisy niektorých z jeho príbehov a románov. Je po ňom pomenovaná aj knižnica v Ľubľane.

Literatúra

• Drago Druškovič: Prežihov Voranc: Pisatelj in politik. Celovec: Drava, 2005.
• Aleš Gabrič (ur.): Prežihov Voranc – Lovro Kuhar: Pisatelj, politik, patriot. Ljubljana: Inštitut za novejšo zgodovino; Dunaj: Slovenski znanstveni inštitut, 2010.
• Miran Hladnik: Prežih, žanrski pisatelj. Prežihov Voranc 1893–1993: Zbornik prispevkov s simpozija ob 100-letnici rojstva. Maribor: Kulturni forum, 1993. 43–61.
• Marija Irma Vačun Kolar: Prežihov ustvarjeni svet: Jezik in slog v pisateljevih literarnih besedilih. Slovenj Gradec: Cerdonis, 2006.
• Za krížom: výbor zo slovinskej prózy / zostavil a preložil Koloman K. Geraldini, Prekladová knižnica Matice slovenskej, [Turčiansky Sv. Martin]: Matica slovenská, 1942.

Referencie

Politický portál