Predmetné písmo (fyzické predmety)
Predmetné písmo alebo predmetové písmo je písmo (resp. z iného pohľadu len predstupeň písma) tvorené nejakým fyzickým objektom alebo nejakými fyzickými objektami (a nie napr. obrázkami či písmenami).
Prvým príkladom sú rováše či vrúbované palice rozšírené po celom svete. Sú to paličky alebo doštičky, na ktoré sa v podobe zárezov robili primitívne záznamy rozličného druhu (napr. sa počítali kravy či ovce, či vypité poháre). Niekedy sa používali aj ako platidlá (v stredovekom Anglicku), daňové doklady (napr. v Anglicku do 18. storočia) a podobne. Vo východnej Európe boli bežné do 19. storočia, známe boli aj v Číne.
Austrálski domorodci a ďalej kedysi napríklad ľudia v Nórsku, Švédsku aj starí Maďari používali aj tzv. spravodajské palice.
Ďalším príkladom je uzlové písmo. To je známe napr. zo západnej Afriky, ďalej z južnej Ameriky (tzv. kipu), zo starovekej Číny a zo Šalamúnových ostrovov.
V Severnej Amerike sa zas používali vampumy, šnúrky (resp. pásy zo šnúrok), na ktorých boli mušličky, pričom komunikačnú hodnotu malo sfarbenie mušličiek. Príslušníci afrického kmeňa Ewe zas priväzovali na špagát rozličné predmety a každý predmet vyvolával asociácie s nejakým príslovím. Jorubovia komunikovali pomocou mušlí; jedna mušľa znamenala nesympatiu a nezhody, dve mušle spolu znamenali priateľstvo a schôdzku.
Známym príkladom je aj príbeh opisovaný historikom Herodotom: Skýtski náčelníci poslali perzskému kráľovi poslom vtáka, myš, žabu a päť šípov a dodali, že adresát musí sám prísť na význam tejto správy. Hádanku rozlúštil istý mudrc: Ak Peržania ako vtáky nevyletia k nebu, ak sa nezaryjú do zeme ako myši, alebo ak neodskáču do močiara ako žaby, pobijú ich šípy Skýtov a nevrátia sa domov.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 24 – 25.
- KÉKI, Béla. 5000 let písma. Preklad Pavla Ziegová. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1984. 148 s. (Malé encyklopedie; zv. 17.)