Preskočiť na obsah

Prepad Cremony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prepad Cremony
Súčasť Vojny o španielske dedičstvo

Poloha provincie Cremona v Taliansku
Dátum 1. február 1702
Miesto Cremona, Taliansko
Výsledok Víťazstvo habsburgovcov
Protivníci
Habsburgovci Francúzsko
Velitelia
Eugen Savojský vojvoda de Villeroy
maršal Catinat
Sila
4000 ???
Straty
cez 500 mužov cez 1000 mužov
Vojna o španielske dedičstvo
ChiariCremonaLuzzaraCádizMalagaFriedlingenzátoka VigoSchellenbergHöchstädtRamilliesTurínAlmansaToulonOudenardeMalplaquetSaragossaAlmenaraBrihuegaVillaviciosaDenain

Prepad Cremony bol jedným z úspechov Habsburgovcov vo vojnách o španielske dedičstvo. Išlo o pokus Eugena Savojského nečakaným útokom obsadiť mohutnú pevnosť Cremonu. Plán síce nevyšiel a Eugen sa musel obsadenia mesta vzdať, ale celkovo nie je možné stretnutie hodnotiť ako neúspešné, pretože straty cisárskych vojsk boli zreteľne menšie. Eugen získal bohatú korisť a na dôvažok zajal hlavného veliteľa francúzskych vojsk v Taliansku, vojvodu de Villeroya a väčšinu jeho štábu. Posledný triumf mal ale jeden neblahý následok: do Talianska prišli noví, podstatne lepší francúzski velitelia.

Priebeh bitky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúski granátnici sa v noci tajne vkradli do mesta vyschnutým kanálom, ktorého polohu im prezradil farár jedného z Cremonských kostolov, nečakaným útokom sa zmocnili strážnice a Brány sv. Margaréty a vpustili dovnútra ďalšie jednotky. Rýchlo obsadili veľkú časť mesta, ale potom sa vyskytli veľké problémy. Početne výrazne silnejšia francúzska posádka sa spamätala omnoho rýchlejšie, ako sa očakávalo, a odrazila pokus o rýchle dobytie citadely a keď divé husi (Íri verní Jakubovi II. bojujúci vo francúzskych službách) ubránili Pádsku bránu pred útokom druhej polovice Eugenových mužov, začalo byť zrejmé, že útok neuspel. Ku Cremone sa urýchlene začali sťahovať francúzske jednotky z okolia a hrozilo nebezpečenstvo, že cisárski budú zovretí presilou v meste medzi hradbami a citadelou, a rozdrvení. Eugen teda prikázal ustúpiť a s bohatou korisťou a asi 300 zajatcami Cremonu opustil.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Vít Vlnas: Princ Evžen Savojský. Život a sláva barokního válečníka, Ladislav Horáček - Paseka a Národní galerie v Praze 2001, str. 146-148 ISBN 80-7185-380-1