Prepad pri Lojeve

Prepad pri Lojeve
Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze
Dátum 7. november – 12. november 1942 Miesto Lojev, Bielorusko Casus belli prechod partizánskych jednotiek cez Dneper Výsledok porážka nemeckých a slovenských jednotiek
Protivníci
Smiešaný priezvedný oddiel (SPO) Zaisťovacej divízie	Sovietske partizánske brigády Kovpaka a Saburova
Velitelia
pplk. jazd. Ján Veselý mjr. jazd. Ivan Fajnor npor. jazd. Vladimír Bargár	plk. Sidor Artemievič Kovpak plk. Alexander Nikolajevič Saburov
Sila
Nemecká policajná posádka v Lojeve: niekoľko desiatok mužov Predvoj SPO: 4 obrnené autá OA vz. 30, motorizovaná čata pechoty Hlavné sily: dužstvo ťažkých guľometov, II. eskadróna posilnená čatou I. eskadróny	asi 1500 partizánov 2 kanóny 76.2 mm 11 kanónov 45 mm
Straty
SPO: 25 mŕtvych, 15 ranených 2 zničené a 1 poškodené obrnené auto OA vz. 30 zničené 2 nákladné a 1 osobné auto	neznáme
Historický portál

Zaisťovacia divízia
Perekalje – Ternova / Charkov – Bjesujevo / Maloduš – Ptič – Lojev – Chojniky – Selezivka – Antonov – Smaľavičy

Bitka, prepad, alebo masaker pri Lojeve bola bitka sovietskych partizánskych oddielov Kovpaka a Saburova so Smiešaným prieskumným oddielom (SPO) Zaisťovacej divízie v bieloruskom Lojeve. Oddiel SPO podcenil situáciu a výzbroj týchto nových partizánskych oddielov, padol do pasce a bol zničený.

Predohra

31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. Pôvodné partizánske oddiely pozostávajúce zo zvyškov ustupujúcej Sovietskej armády a z miestneho obyvateľstva mali byť posilnené novými oddielmi. Túto úlohu mali prevziať partizánske brigády Kovpaka a Saburova, ktoré dostali úlohu presunúť sa z východu na pravobrežnú Ukrajinu. Išlo o mobilné, dobre vyzbrojené partinzánske brigády v počte niekoľko tisíc mužov, disponujúce dokonca minometmi a delostrelectvom. Zaisťovacia divízia o ich príchode nevedela a nebola na nového protivníka pripravená. Brigády Saburova a Kovpaka dorazili k Dnepru na začiatku novembra.

Bitka

Obsadenie Lojeva

Sidor Artemievič Kovpak

7. novembra predné oddiely partizánskych brigád prekročili Dneper a vtrhli do mestečka Lojev. Kovpakova brigáda sa zmocnila člna a s jeho pomocou previezli na západný breh aj delostrecký oddiel. S pomocou diel okolo 03:00 zlikvidovali partizáni nemeckú policajnú posádku a Saburovov oddiel ukoristil osobný ľahko obrnený automobil Tatra. Na druhý deň začali partizáni s pomocou obyvateľstva s prevozom ostatných častí brigád. Zároveň agitátori organizovali oslavy 25. výročia VOSR, verbovali dobrovoľníkov a rozdávali potraviny z nemeckých skladov.Presun brigád bol ukončený 10. novembra.

Výprava oddielu SPO do Lojeva

Na základe správy nemeckej polície z Braginu zo 7. novembra o obsadení Lojeva asi 1000 partizánmi nariadil veliteľ SPO pplk. Ján Veselý v Chvojnikách vyčisťovaciu akciu za účasti 4 obrnených áut, družstva ťažkých guľometov a zosilnenej II. eskadróny. Veliteľ čaty obrnených automobilov por. Imrich Gaš bol práve chorý, preto sa k veleniu oddielu 4 obrnených áut ako predvoju útoku SPO na Lojev prihlásil dobrovoľne prvý pobočník veliteľa SPO npor. Vladimír Bargár. Partizáni dovtedy nepoužívali proti obrneným autám priebojné strelivo a tieto boli pokladané za bezpečný prostriedok. Celá skupina vyrazila z Chvojnik do Braginu pod vedením mjr. Ivana Fajnora. Z Braginu vyslal major Fajnor do Lojeva predvoj - 4 OA vz. 30 a motorizovanú čatu pechoty pod velením npor. Bargára.

Predpoludním sa predvoj priblížil k Lojevu, v kolóne, bez prieskumu a zaistenia bokov. Prvýkrát zaregistrovali paľbu partizánov asi 5 km od mestečka, ale obrnené autá odpor bez problémov prekonali. Predvoj následne začal po ceste vchádzať bez odporu do mestečka, netušiac, že vchádzajú do pasce.

Partizáni zahájili mínometnú paľbu najskôr na zadné nákladné autá s pechotou, ktoré zablokovali cestu. Motorizovaná čata npor. Sadovského nemala čas ani možnosť postaviť sa na organizovaný odpor. Paľba z diel, mínometov a guľometov na čelné nákladné autá odrezala pechotu od obrnených áut. Pešiaci sa snažili ukryť, veliteľ čaty npor. Sadovský padol. Obrnené autá boli zasypané paľbou protitankových pušiek z domov. Slabé pancierovanie nedokázalo odolávať priebojnému strelivu kalibru 14,5 mm. Dve obrnené autá boli na mieste zničené, jedno poškodené a len posledné vozidlo krylo ústup pechoty. Útok skončil fiaskom, partizáni sa ubránili.

Mjr. Fajnor medzitým rozvinul hlavné sily v priekope asi 600 m pred Lojevom, no pre silnú mínometnú a delostreleckú paľbu nemohol prísť obkľúčenému predvoju na pomoc. Držal pozície až do cca 13:45, kedy partizáni začali útok. Následne bol donútený ustúpiť postupne cez osady Krupiejki, Senskaja (kde ošetrili ranených) a večer sa vrátil do Chvojník.

Dohra

OA vz. 30 - ilustračná fotografia

Vyčisťovacia akcia dopadla fiaskom. Z predvoja obkľúčeného v Lojeve padli 2 dôstojníci (npor. Bargár a npor. Sadovský), 23 vojakov, 15 vojakov bolo ranených, zničené boli 2 a poškodené 1 obrnené auto OA vz. 30 a zničené boli 2 nákladné a 1 osobné auto. Partizáni ani netušili, že bojovali so Slovákmi.

„	Bol to krátky ale prudký boj. Obrnené autá sme hneď na začiatku vyradili protipancierovými zbraňami a guľometmi. Nemci utekali, ale máloktorý z nich ušiel živý.	“
– Opis boja v podaní partizánov

Na druhý deň vyslal veliteľ SPO pplk. Veselý na bojisko družstvo vojakov na nákladnom aute, aby pozbierali padlých spolubojovníkov. Mŕtvoly boli nájdené obhorené, prípadne vyzlečené z teplých uniforiem. Pplk. Veselý, aby sa vyhol zodpovednosti, poslal na MNO skreslené hlásenie, v ktorom uviedol, že po doručení správy o prepade vlastných jednotiek sa postavil do čela záložnej skupiny a vyrazil na pomoc, no dostal sa do partizánskej paľby a musel sa vrátiť, pričom uviedol dodatočné straty 3 mŕtvych a 15 nanených, hoci v skutočnosti z Chvojník nevyrazil. Veliteľ Zaisťovacej divízie plk. Rudolf Pilfousek nariadil v dňoch 10. až 12. novembra trestnú výpravu do Lojeva, ktorej sa zúčastnil SPO, zosilnená rota I/101 a nemecké jednotky, no partizáni už Lojev medzitým opustili a tak výprava priviezla len zvyšné mŕtvoly a por. Gaš nechal do Chvojník odtiahnuť poškodené obrnené auto OA vz. 30 ako zdroj náhradných dielov, nakoľko čate obrnených automobilov ostali už len 3 funkčné vozidlá.

Zoznam padlých v Lojeve

Hodnosť	Meno a priezvisko	Dátum nar.	Miesto nar.
stk.	Vojtech Balko	14. december 1921	Vyšný Kubín
stot. jazd.	Vladimír Bargár	23. september 1910	Lazany
čat.	Jozef Čík	23. november 1919
stk.	Filip Grisa	25. máj 1917	Ochodnica
stk.	Jozef Gužík	1917	Čadca
stk.	Štefan Hudec	14. december 1919	Velčice
stk.	Štefan Hutira	27. február 1919	Hruštín
stk.	Jozef Chreno	6. január 1919	Kučištorf
stk.	Štefan Ivan	30. november 1919	Plavecký Sv. Peter
stk.	Ondrej Joney	24. október	Krompachy
stk.	Alojz Klčo	1. september 1919	Pobedim
stk.	Štefan Kollár	13. apríl 1921	Komjatice
stk.	Ignác Kovalčík	29. september 1919	Vyšná Zubrica
stk.	Ján Kušnír	31. máj 1920	Vysoká nad Uhom
stk.	Jozef Labuda	10. január 1920	Ipoľské Šahy
stk.	Viliam Lenár	7. apríl 1918	Horná Mičiná
stk.	Jozef Majerčík	23. december 1919	Dukovce
stk.	Anton Miklovič	15. november 1919	Kľačany
stk.	Imrich Modrovský	30. október 1919	Rakovice
stk.	Jozef Molnár	16. november 1919	Kamenica nad Torysou
stot. jazd.	Imrich Sadovský	11. marec 1916	Bratislava
stk.	Ondrej Seman	30. október 1919	Silváš
stk.	František Slivka	20. apríl 1920	Riečnica
stk.	František Valovič	22. október 1922	Malženice
stk.	Emil Zábojník	13. január 1918	Vrícko

Externé odkazy

• Lojev na mape