Presídlenie Maďarov do Čiech

Presídlenie Maďarov do Čiech bolo súčasťou povojnových perzekúcií maďarskej menšiny. Česko-slovenskí predstavitelia, vzhľadom na predchádzajúcu ofenzívnu iredentistickú politiku Maďarska, vnímali prítomnosť maďarskej menšiny ako trvalú hrozbu pre mier a stabilitu štátu. Po neúspešných pokusoch dosiahnuť jej jednostranné vysídlenie podľa vzoru Nemcov sa ťažiskom riešenia maďarskej otázky stali výmena obyvateľstva s Maďarskom, reslovakizácia a nútené presídľovanie v rámci štátu. Tieto opatrenia mali znížiť koncentrácie maďarskej menšiny na južnom Slovensku, rozptýliť ju po republike a pripraviť tak podmienky pre jej asimiláciu. Veľmi dôležitým motívom pre presídľovanie bol aj nedostatok pracovnej sily po vysídlení Nemcov. Maďari však neboli presídľovaní výhradne do českého pohraničia, ale aj do centrálnych okresov.

Prvá vlna presídľovania prebehla od septembra do decembra 1945, keď bolo do Česka deportovaných 9 247 Maďarov. Akcia bola pomerne rýchlo zastavená, nakoľko sa Česko-Slovensko v tomto čase sústredilo uzavretie dohody o výmene obyvateľstva. Od júla do augusta 1946 Česko-Slovensko organizovalo nábor pracovných síl do Česka na dobrovoľnom základe pod heslom Pomoc Slovenska českým krajinám pri poľnohospodárskych prácach, na ktorom sa maďarská menšina zúčastnila v minimálnej miere. Po neúspechu akcie medzi maďarským obyvateľstvom a v súvislosti s mierovou konferenciou v Paríži, ktorá odmietla revizionistické nároky Maďarska ako aj jednostranný transfer maďarského obyvateľstva, sa česko-slovenské orgány rozhodli využiť nútený odsun.

Hlavná fáza odsunu do Česka sa uskutočnila medzi novembrom 1946 až februárom 1947, keď bolo presídlených 41 666 osôb maďarskej národnosti. Česko-Slovensko akciu odôvodňovalo pracovnou povinnosťou na základe dekrétu prezidenta republiky č. 88/1945 Zb., viaceré ustanovenia dekrétu však nedodržiavalo. Odsun mal formu násilných deportácií za účasti bezpečnostných orgánov štátu. Vzhľadom na to, že boli deportované celé rodiny vrátane žien a detí, bola celá akcia značne nehumánna a prinášala množstvo citovo vypätých scén. Situáciu začiatkom roka ešte zhoršovalo nepriaznivé zimné počasie. Konflikty s bezpečnostnými orgánmi a pokusy o útek priniesli aj obete na životoch. Rozdeľovanie Maďarov medzi českých roľníkov bolo vykonávané spôsobom ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Maďari z nových pracovných miest hromadne utekali a vracali sa späť do svojich domovov, kde potom dochádzalo ku konfliktom s novými osídlencami, ktorých našli na svojich majetkoch. Organizovaný návrat prebehol až v januári až apríli 1949. Väčšina Maďarov sa vrátila do svojich bydlísk na území Slovenska.

Zdroje

• Šutaj, Štefan (2005), Nútené presídlenie Maďarov do Čiech, Prešov: Universum, ISBN 80-89046-29-0 
• Sáposová, Zlatica; Šutaj, Štefan, edi. (2010), Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Prešov: Universum, ISBN 978-80-89046-64-5 
• Vadkerty, Katalin (2002), Maďarská otázka v Československu 1945-1948, Bratislava: Kalligram, ISBN 807149495X