President Masaryk

	President Masaryk
Základná charakteristika
Štát	Česko-Slovensko
Druh	hliadkovacia loď
Staviteľ	Komárno
Začiatok výstavby	september 1929
Dátum spustenia na vodu	19. októbra 1930
Dátum potopenia (vyradenia)	1978
Dĺžka	47,5 m
Šírka	6 m
Ponor	1,07 m
Štandardný výtlak	214 ton
Posádka	38 – 46 členov
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	5 mm
Pancierovanie prova a korma	10 mm
Pancierovanie paluba	5 mm
Hlavná výzbroj	Pôvodne: kanóny 4 x 66 mm Nemecké úpravy: 4x 88 mm
Protilietadlová výzbroj	Pôvodne: 4 x 22 mm Nemecké úpravy: 4x 37 mm
Pohon a pohyb
Pohon	Pôvodne:; 2 parné turbíny; 2x2300 HP; Nemecké úpravy:; 2 dieselové motory; 2x1800 HP a jeden pomocný motor o ťahu 2900HP;
Maximálna rýchlosť	16,7 (po nemeckých úpravách 24,3) uzlov

President Masaryk bola najväčšia vojnová loď česko-slovenského vojnového loďstva a zároveň považovaná za jeho vlajkovú loď. Česko-Slovensko vlastnilo túto loď v rokoch 1930 – 1939. Počas druhej svetovej vojny sa lodi zmocnilo nacistické Nemecko. Loď bola premenovaná na Bechelaren. Po vojne bola opätovne premenovaná. Nenašlo sa však pre ňu ďalšie uplatnenie v armáde, takže bola odzbrojená a nasadená na civilné účely. Nakoniec bola v roku 1978 zošrotovaná.

História

Medzivojnové obdobie

Vzorom pre hliadkovú loď bola rakúsko-uhorská loď Wels. Bola naprojektovaná v závodoch Škoda a postavená v komárňanskej lodenici. Oceľové pláty dodala spoločnosť Poldi Kladno a lodné skrutky vyrobila spoločnosť Zeise. 19. októbra roku 1930 bola spustená na hladinu Dunaja a pokrstená ako President Masaryk. Veliteľom lode sa stal Kapitán Karel Pavala. Po spustení prvých cvičení lode sa však ukázali nedostatky v jej konštrukcii a loď nedosahovala predpokladané parametre, preto bola vrátená do lodeníc, kde bola renovovaná. O dva roky neskôr v roku 1932 bola definitívne spustená. Až do začatia vojny robila na Dunaji rôzne vojenské cvičenia.

2. svetová vojna

Po rozdelení Česko-Slovenska na Slovenský štát a na Protektorát Čechy a Morava v roku 1939 pripadla Nemecku, bola premenovaná na Bechelaren a až do roku 1941 bola v Linzi. Od tohto roku bola nasadená v Juhoslávii kde hliadkovala a sprevádzala lode. Uvažovalo sa nad rozsiahlejšími vylepšeniami ako napríklad pridanie šiestich odpaľovacích trubíc pre nemecké torpéda G7, či pridanie 23mm pancierových plátov, avšak toho sa loď nikdy nedočkala. Po tom, čo bola v roku 1943 poškodená pri obrane konvoja lodí, bola opäť vrátená do Linzu, kde bola opravená a rozsiahlo modernizovaná.

Modernizácia

Trup bol predĺžený o 30 cm a bol zmenený tvár záde, aby kotly a iné stroje mohli nahradiť dva ponorkové diesely MAN o výkone 2× 1800 koní. Odstránil sa komín a vývod sadzí bol vyvádzaný dvomi výfukmi na bokoch lode. Bola odstránená časť nadstavieb a na ich miesto priamo nad strojovňu bol umiestnený štvorhlavňový protilietadlový kanón kalibru 37 mm, ktoré nahradzovali staré guľomety kalibru 20 mm. Protilietadlové delá na prednej časti lodi boli demontované. Potom v roku 1944 bola poslaná opäť na Dunaj. V noci z 5. na 6. apríla bola pri ochrane konvoja poškodená Sovietskym letectvom. Po oprave sa ešte v decembri vrátila do oblasti Vyšehradu. Potom v januári 1945 podporovala nemeckú armádu v Budapešti. Odtiaľ bola presunutá do Linzu, kde boli kanóny kalibru 66 mm nahradené protiponorkovými kanónmi kalibru 88 mm, ktoré boli kryté ľahkým pancierom. Všetka munícia pre 66 mm kanóny totiž došla a nebolo možné zohnať ďalšiu.

Koniec vojny

Zúčastnila sa bojových operácií v Juhoslávii a Maďarsku. V roku 1945 podporovala nemeckú protiofenzívu v Budapešti a pri rakúskom Melku uskutočnila výpad proti sovietskym delovým člnom. To boli jej posledné bojové akcie. 11. mája sa posádka vzdala v Linzi americkej armáde.

Povojnové obdobie

V roku 1947 bola odvlečená do Bratislavy a vrátená Česko-Slovensku. Do prevádzky bola zaradená až v roku 1951, pretože česko-slovenská armáda pre ňu nemala uplatnenie. Bola prevedená do civilného sektoru. V rokoch 1955 a 1956 bola odzbrojená a slúžila ako pracovný pontón Slovenských lodeníc v Komárne. Potom bola v roku 1978 zošrotovaná.

Literatúra

HUBERT, Miroslav. Hlídková loď President Masaryk v pohledu techniky. Praha a Děčín : Mare-Czech, Spolek přátel plavby a ARES, 2004. 125 s. ISBN 80-86158-41-1 (ARES), 80-903149-2-9 (Mare-Czech) Chybné ISBN.
HUBERT, Miroslav; PAVALA, Karel. Vojenské lodě Československa 1918-1959. Praha a Děčín : ARES a Spolek přátel plavby, 1999. 53 s. ISBN 80-86158-11-X. S. 24-27.
www.zpravy.idnes.cz
Martin Dubánek: Od bodáku po tryskáče; nedokončené československé zbrojní projekty
portál Druhá svetová

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku President Masaryk na českej Wikipédii.