Prognóza

O iných významoch výrazu Prognóza pozri Prognóza (rozlišovacia stránka).

Prognóza (z neskorolat. prognōsis z starogr. πρόγνωσις prognósis – poznanie vopred^{[pozn 1]}) je vo všeobecnosti vedecky zdôvodnená predpoveď, stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja, alebo možnej budúcnosti istého javu.^[2]^[3]^[4]^[5] Termín naberá aj špecifickejšie významy v konkrétnych vedách (pozri nižšie). Robenie prognóz sa nazýva prognózovanie,^[6]^[7] prognostikovanie^[8] alebo prognostika.^[9]

Ekológia

V ekológii sa pod prognózou rozumie predpoveď výskytu škodlivých činiteľov v určitej oblasti.^[10]

Ekonómia

Ekonómia za prognózu pokladá komplexnú, vedecky zdôvodnenú výpoveď o budúcnosti ekonomického vývoja, ktorý sa javí ako pravdepodobný, ak sa neuplatnia ekonomickopolitické opatrenia. Jej pravdepodobnosť sa uvádza v percentách alebo v inom definovateľnom vzťahu k podmienkam realizácie. Obsahuje aj vhodný variant riešenia, vrátane príslušných výpočtov a vyčíslení.^[11]^[12]^[13]

Medicína

Bližšie informácie v hlavnom článku: prognóza (medicína)

V medicíne sa prognózou rozumie predpoveď, ktorá sa snaží na základe objektívnych nálezov stanoviť, či sa dá očakávať pri určitej chorobe zahojenie a upravenie, zlepšenie stavu, alebo naopak chronicita alebo trvalé zhoršovanie, resp. ukončenie života.^[14] Podľa toho je prognóza dobrá, pochybná, nepriaznivá, zlá a veľmi zlá (fausta, infausta, infaustissima).^[15]

Meteorológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: predpoveď počasia

V meteorológii sa výraz prognóza chápe ako synonymum k predpovedi (meteorologickej, hydrologickej, hydrometeorologickej, fenologickej, biometeorologickej atď.).^[16]

Poznámky

↑ Od starogr. προγιγνωσκω progignóskó – vopred poznávam, zloženého z προ pro- a γιγνωσκω gignóskó – poznávam.^[1]

Referencie

↑ Králik 2015, s. 476
↑ „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „1. obecně stanovení pravděpodobnosti dalšího vývoje, předpověď“
↑ Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „1. odb. odhad vývinu, vývoja dačoho (počasia, priebehu choroby a pod.); predpoveď“
↑ Petráčková a Kraus 2005a. „stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja biologických, spoločenských a i. javov, predpoveď“
↑ Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003a. „podmienená ved. výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu“
↑ Petráčková a Kraus 2005b
↑ Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003b
↑ Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008b, s. 897. „odb. predpokladať, predvídať, predpovedať na vedeckom podklade; robiť, urobiť prognózu“
↑ Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008a, s. 897. „2. predpovedanie (napr. počasia) na vedeckom podklade“
↑ Petráčková a Kraus 2005a. „ekol. predpoveď výskytu škodlivých činiteľov v určitej oblasti“
↑ Ondriš 2002, s. 691. „Prognózy sú v podstate komplexnými, vedeckými zdôvodnenými výpoveďami o obsahu, zameraní a rozsahu realizovateľných hlavných úloh a smerov dlhodobého vývoja. Obsahujú i vhodný variant riešenia (vrátane príslušných výpočtov a vyčíslení).“
↑ „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „2. ekon. předpověď hosp. vývoje (většinou pro běžný nebo příští rok), který se jeví jako pravděpodobný bez uplatnění ekonomickopolit. opatření. Předpovídá-li závažné neúspěchy při dosahování cílů hosp. polit., slouží jako základ pro terapeutická protiopatření.“
↑ Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „2. ekon. kvalifikovaná vedecká výpoveď o budúcnosti, vychádzajúca zo systematickej prognostickej činnosti, ktorej pravdepodobnosť sa uvádza v percentách alebo v inom definovateľnom vzťahu k podmienkam realizácie“
↑ Petráčková a Kraus 2005a. „lek. predpoveď vývoja a stavu choroby“
↑ Piaček, Jozef; Kravčík, Miloš, edi. (1999), „prognóza“, FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia, Verzia 3.0, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky
↑ Sobíšek 1993. „syn. předpověď“. Citované podľa: „prognóza“, Meteorologický slovník výkladový a terminologický, Verze 1.4, [Praha]: Česká meteorologická společnost, 2016 (vyd. 2016-03)

Použitá literatúra

„prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698
Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003a), „prognóza“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a uprav. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X
Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003b), „prognózovať“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a uprav. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X
Králik, Ľubor (2015), „prognóza“, Stručný etymologický slovník slovenčiny, Bratislava: Veda, str. 476, ISBN 9788022414937
Ondriš, Ladislav, ed. (2002), „prognostika“, Veľká ekonomická encyklopédia : Výkladový slovník AŽ (2. rozš. vyd.), Bratislava: Sprint – vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, str. 691, ISBN 8089085040
Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „prognóza“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=prognóza&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005b), „prognózovať“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=prognózovať&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
Sobíšek, Bořivoj, ed. (1993), „prognóza“, Meteorologický slovník výkladový a terminologický : s cizojazyčnými názvy hesel ve slovenštině, angličtině, němčině, francouzštině a ruštině, Praha: Ministerstvo životního prostředí České republiky, ISBN 8085368455 . Zdroj: „prognóza“, Meteorologický slovník výkladový a terminologický, Verze 1.4, [Praha]: Česká meteorologická společnost, 2016 (vyd. 2016-03)
Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008a), „prognostika“, Veľký slovník cudzích slov (5. revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 897, ISBN 9788089123070
Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008b), „prognostikovať“, Veľký slovník cudzích slov (5. revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 897, ISBN 9788089123070
Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008c), „prognóza“, Veľký slovník cudzích slov (5. revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 897, ISBN 9788089123070

Pozri aj

predpoveď

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[2] Od starogr. προγιγνωσκω progignóskó – vopred poznávam, zloženého z προ pro- a γιγνωσκω gignóskó – poznávam.^[1]

[1] Králik 2015, s. 476

[3] „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „1. obecně stanovení pravděpodobnosti dalšího vývoje, předpověď“

[4] Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „1. odb. odhad vývinu, vývoja dačoho (počasia, priebehu choroby a pod.); predpoveď“

[5] Petráčková a Kraus 2005a. „stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja biologických, spoločenských a i. javov, predpoveď“

[6] Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003a. „podmienená ved. výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu“

[7] Petráčková a Kraus 2005b

[8] Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003b

[9] Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008b, s. 897. „odb. predpokladať, predvídať, predpovedať na vedeckom podklade; robiť, urobiť prognózu“

[10] Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008a, s. 897. „2. predpovedanie (napr. počasia) na vedeckom podklade“

[11] Petráčková a Kraus 2005a. „ekol. predpoveď výskytu škodlivých činiteľov v určitej oblasti“

[12] Ondriš 2002, s. 691. „Prognózy sú v podstate komplexnými, vedeckými zdôvodnenými výpoveďami o obsahu, zameraní a rozsahu realizovateľných hlavných úloh a smerov dlhodobého vývoja. Obsahujú i vhodný variant riešenia (vrátane príslušných výpočtov a vyčíslení).“

[13] „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „2. ekon. předpověď hosp. vývoje (většinou pro běžný nebo příští rok), který se jeví jako pravděpodobný bez uplatnění ekonomickopolit. opatření. Předpovídá-li závažné neúspěchy při dosahování cílů hosp. polit., slouží jako základ pro terapeutická protiopatření.“

[14] Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „2. ekon. kvalifikovaná vedecká výpoveď o budúcnosti, vychádzajúca zo systematickej prognostickej činnosti, ktorej pravdepodobnosť sa uvádza v percentách alebo v inom definovateľnom vzťahu k podmienkam realizácie“

[15] Petráčková a Kraus 2005a. „lek. predpoveď vývoja a stavu choroby“

[16] Piaček, Jozef; Kravčík, Miloš, edi. (1999), „prognóza“, FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia, Verzia 3.0, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky

[17] Sobíšek 1993. „syn. předpověď“. Citované podľa: „prognóza“, Meteorologický slovník výkladový a terminologický, Verze 1.4, [Praha]: Česká meteorologická společnost, 2016 (vyd. 2016-03)

[pozn 1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[1]