Pruština
O iných významoch výrazu Pruština pozri Pruština (rozlišovacia stránka).| Pruština (Prūsiskan) | |
| Štáty | Prusko |
|---|---|
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
| Písmo | latinka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-3 | prg |
| Mapa rozšírenia | |
 | |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Pruština (iné názvy: stará pruština[1], staropruský jazyk[2], staropruština[3]) je mŕtvy baltský jazyk, ktorý zanikol na konci 17. storočia.[4] Šlo o najarchaickejší z baltských jazykov.
Pruština mala pohyblivý prízvuk (ako litovčina), intonácie boli podobné lotyštine.[4] Pravopis sa zakladal na vtedajšom nemeckom pravopise a bol nedôsledný. Pruština mala mužský, stredný a ženský rod, z čísiel singulár a plurál. Mala päť pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív a vokatív a mala tri časy: prítomný, minulý a budúci.[4]
Slovná zásoba pruštiny bola podobná ostatným baltským jazykom, bližšie však mala k litovčine.[4]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ONDRUŠ, Šimon; SABOL, Ján. Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 339 s. S. 256.
- ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : SAV, 1956. 590 s. Dostupné online. S. 109.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Náčrt dejín slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1964. 190 s. Dostupné online. S. 121.
- ↑ a b c d GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 118, 121.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pruština
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |