Psychóza 4:48

Psychóza 4:48 je poslednou hrou Sarah Kane je po kompozičnej stránke jej najexperimentálnejšia. Predstavuje vyvrcholenie jej snahy o dokonalé spojenie formy a obsahu. Hra predstavuje obrovskú výzvu pre niekoho, kto ju chce realizovať na javisku. Počet hlasov nie je presne určený a je ponechaný na interpretáciu režiséra. Výrazné sú však najmä dva hlasy – hlas pacientky a hlas lekára.

Dej

Hra pozostáva z fragmentov rozhovorov a vnútorných monológov. Postavy, ani jednotlivé repliky nie sú vôbec vyznačené. Forma hry naznačuje, čo sa asi stane s mysľou človeka, ktorý zažije psychický kolaps. Pevné hranice medzi realitou a predstavivosťou miznú. Hranice medzi snom a bdením a medzi sebou samým a vonkajším svetom sú zborené. Napriek tomu obsah hry je nadovšetko jasný.

Názov hry súvisí s časom 4:48, o ktorom sa hlas zmieňuje niekoľkokrát. O 4:48 je ľudská vôľa žiť vo svojom najnižšom bode: O 4:48 / keď sa dostaví zúfalstvo / obesím sa / počúvajúc dych môjho milenca. 4:48 ráno je ten čas, keď hlas z hry prežíva hodinu čistej mysle. V akomkoľvek inom čase, stráca schopnosť dotknúť sa samého seba – blúzni. A práve vtedy všetci ostatní ju považujú za zdravú a normálnu? Vzniká teda otázka: Kto má právo rozhodovať o tom, čo je normálne a čo nie?

Dej hry sa z veľkej časti odohráva v samotnej mysli hlavnej postavy, prípadne v ambulancii psychiatra. Hra bola napísaná v štádiu ťažkej depresie a už po skúsenostiach s liečbou psychiatrov. V hre sa nachádzajú útržky zo sedení, ale aj z chorobopisu pacientky – uvádza sa tu jej stav, naordinované lieky, ich dávkovanie a ich vplyv na konanie pacientky.

Hra je plná smútku, beznádeje a hnevu: Jebem ťa! Jebem ťa! Jebem ťa preto, že ma odmietaš a preto, že tu nikdy nie si, jebem ťa preto, že kvôli tebe sa cítim mizerne, jebem ťa preto, že si zo mňa vysal všetok skurvený život a lásku, jebem svojho otca predože mi skurvil celý môj žviot a jebem svoju matku preto, že ho nikdy neopustila a zo všetkých najviac jebem teba, Bože, pretože si ma stvoril aby som milovala niekoho, kto neexistuje. Jebem ťa! Jebem ťa! Jebem ťa!

Hlavná postava pociťuje odpor voči pokryteckosti lekárov a ich falošnému súcitu. Znechutenie zo sveta okolo nej a túžbu umrieť charakterizuje slovami: Nič nemôže upokojiť môj hnev. A nič nemôže obnoviť moju vieru. Toto nie je svet, v ktorom si prajem žiť.

Láska pre ňu znamená všetko, je schopná pre ňu čokoľvek urobiť, len aby o ňu neprišla (Vyrežte mi jazyk / vytrhajte mi vlasy / odseknite mi údy / ale nechajte mi moju lásku / radšej by som prišla o nohy / vytrhala si zuby / a vypichla oči / než stratila svoju lásku). Je sklamaná z lásky, pretože nikdy nenašla človeka, ktorého by mohla milovať. Nenávidí svet a Boha, pretože ju stvoril, aby milovala človeka, ktorý sa nenarodil. Cíti sa prázdna, ako by sa zmysel jej života nikdy nenaplnil.

Alebo hľadal hlas v hre celý život sám seba a nikdy sa nenašiel? Som to ja, koho som nikdy nestretla, koho tvár je nalepená na spodnej strane mojej mysle. Hra Psychóza 4:48 bola uvedená 16 mesiacov po autorkinej samovražde.