Pustá Ves
| Pustá Ves | |
| miestna časť obce Prašník | |
 Pustá Ves z Dúbravy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Piešťany |
| Súradnice | 48°38′14″S 17°38′01″V / 48,637301°S 17,633743°V |
| PSČ | 922 11 (pošta Prašník) |
| EČV (do r. 2022) | PN |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Wikimedia Commons: Pustá Ves | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pustá Ves je súčasť obce Prašník, 5 km juhozápadne od nej, v okrese Piešťany.
Leží v nadmorskej výške 250 m n. m. na okraji Myjavskej pahorkatiny a pod výbežkami Malých Karpát. Skladá sa z dvoch častí - Dolná a Horná Pustá Ves. Na prítoku Holešky je vybudovaná rovnomenná vodná nádrž. Osada je križovatkou značkovaných turistických chodníkov do okolia.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na sever od Hornej Pustej Vsi smerom ku kopanici Fajnorovci sa na návrší na južnom brehu Holešky rozprestieralo praveké až slovanské hradisko Hrádok, archeologický výskum ktorého prebiehal v 20. rokoch 20. storočia vďaka Štefanovi Janšákovi a v 70.-80. rokoch 20. st. vďaka Petrovi Novákovi.[1][2]
Počas 2. svetovej vojny sa v obci a jej okolí usadili vojnoví utečenci českého a židovského pôvodu. Od 29. augusta 1944 sa práve Pustá Ves stala centrom združenia partizánov. Miestni obyvatelia sa starali o obživu, uniformy a pomáhali pri prevozoch zbraní pre partizánov. Po skončení vojny obec získala uznanie hrdinstva „červenej hviezdy“.[chýba zdroj]
Kopanica Pustá Ves bola do roku 1958, resp. 1963, súčasťou mestečka Vrbové – rodiska slávneho cestovateľa a bádateľa Mórica Beňovského, resp. obce Šterusy.[3][4] Od roku 1958, resp. 1963 sa stala súčasťou obce Prašník.
V Pustej Vsi na kopci nad rovnomenným rybníkom sa nachádza cintorín povstalcov obkolesený rozľahlým amfiteátrom. V amfiteátri je možné navštíviť malé múzeum protifašistického odboja. Každoročne sa 29. augusta konajú oslavy s cieľom pripomenúť históriu a pamiatku na toto obdobie. Súčasťou osláv sú exhibičné ukážky bojov, kladenie vencov na pamätník odboja, zapálenie vatry či rôzne folklórne vystúpenia.
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí obce je množstvo turistických trás. Vyhľadávanou turistickou doménou je prírodná pamiatka Veľká pec, 15 metrov dlhá jaskyňa z obdobia paleolitu), a jej sestra – Malá Pec, ktorú tvorí skalná brána vytvorená v pieskovci, ako aj Orlie skaly.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovanské Hradiská: Prašník - Hrádok (Osada u Fajnorov) [online]. hradiska.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
- ↑ Janšák, Štefan: Niektoré Novoobjavené Hradiská Slovenské. Turč. sv. Martin: Muzeum Slov. Spol., 1928
- ↑ Prašník [online]. obecprasnik.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
- ↑ ŠTERUSY, Obec. História [online]. sterusy.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
- ↑ Orlie skaly a jaskyňa Veľká Pec z Pustej Vsi - Pomalé výlety [online]. pomalevylety.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pustá Ves
