Puyo (mesto)
Puyo je hlavné mesto provincie Pastaza v Ekvádore. Toto najdôležitejšie mesto provincie leží na pravom brehu rieky Puyo prítok rieky Pastaza v nadmorskej výške asi 950 m n. m.
Puyo bolo založené v roku 1899. Je prepojené s mestom Baños a Amazonskými mestami Tena a Macas. Je to obchodné stredisko a najrozvinutejší riečny prístav provincie na východnom okraji dažďového pralesa. Poskytuje služby obyvateľstvu provincie žijúcemu na miestach v blízkosti riek. Rieka Puyo je splavná malými plavidlami a je obchodnou a dopravnou tepnou pre miestne výrobky. Mesto je cestou prepojené s Ambatom a odtiaľ s centrálne ležiacou oblasťou miest Ekvádoru. Má aj malé letisko umiestnené asi 10 km smerom na sever. Počet obyvateľov v roku 2000 bol 45 825.
Obývaná časť provincie Pastaza leží v okolí Puya a obmedzuje sa na jeho malé okolie. Na východe sa Pastaza rozširuje do ohromných plání. Územie hraničí s horami východných Cordilier, pod mestom Baños, s impozantným obrazom hôr, riek a plání. Nie je tu veľa vysokých kopcov. Jeden z nich je Habitahua s výškou 1 820 m n. m. Podnebie v oblasti je vlhké. Priemerná teplota sa pohybuje medzi 18 až 24 °C. Skoro celú oblasť tvorí nedotknutý dažďový prales.
Systém riek provincie je veľmi hustý s veľkým počtom malých i väčších riek, hlavnými sú : Conanaco, splavné po svojom toku na východ; ďalej Pintoyacu, Cunambo, Corrientes; Bobonaza, či Copastaza, prítok Pastazy, indiánska Tigre a prudká Pastaza, na južnej hranici s provinciou Morona, ktorá sa stáva potom prítokom Amazonu.
Puyo je považované za jednu zo vstupných brán do Amazonského pralesa, má jeho charakteristické podnebie, teplotu a rozľahlé oblasti dažďového pralesa, do ktorého ustúpili tie kmene, ktoré nazerajú podozrievavo na integráciu do moderného sveta. To je prípad Jibaros, ktorí odmietajú všetky vonkajšie kontakty a sú rozhodnutí zostať mimo hraníc civilizácie. Tieto kmene sú silné a hrdé a sú obávané zo strany všetkých okolitých kmeňov pre svojho bojového ducha a svoju záľubu v krvavých rituáloch. Jibaros opustili brehy splavných riek, roztiahli sa pozdĺž odľahlých prítokov, ochraňovaný hrubou pokrývkou pralesa. Tam ochraňujú svoju vlastnú pralesnú kultúru a spoločnosť, praktizujúc polygamiu a magické rituály. Ženy sú otrokyňami a sú vystavované mimoriadne ťažkej práci. Muži sú slobodní s právom rozhodovať o živote a smrti svojich žien. Ich pohrebné zvyky sú veľmi osobité. Zvykom nie je pochovávať svojich mŕtvych, ale nechávajú ich vo vnútri svojich obydlí po tom, ako ich vložili do vydlabaných kmeňov stromov a nosia im jedlo a nápoje.
Ešte menej dostupní ako Jibaros sú Huaorani. Ich pôvod je neznámy, ale niektorí výskumníci tvrdia, že majú Araucanianských predkov.
Turistické atrakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Turisti, špeciálne cudzinci, obdivujú neopakovateľnú scenériu vrchov, riek, divokej zvere a rastlinstva, ktorá sa rozprestiera udolím Cordillera od mesta Baños cez veľké pláne až k rieke Pastaza pozdĺž cesty do Puya.
Mesto Puyo leží 100 km od Ambata, 110 km od Riobamby, 79 od El Teny, 129 od Macasu a 239 od Quita. Je s nimi prepojené cestným systémom, ktorý umožňuje neobmedzený prístup. Pozemné a riečne spojenie a niekoľko letísk spája provinciu s mestami vo vrchoch alebo v oblasti samotnej Amazonky. Do najvýznamnejších miest existuje letecké spojenie.
Pre zábavu v Puyo sú popri rieke vybudované parky a športové komplexy. Týždenný trh je udalosťou, pretože je ústredným bodom činnosti celého mesta. Umožňuje turistom vidieť miestne zvyky patriace neoddeliteľne ku každému miestu. Okrem toho je tu možné ešte vidieť remeslá a iné príklady domorodých kultúr ako sú shuar, achuar, huaorani a alama. Reakciou na stúpajúci turistický záujem bolo rozvinutie infraštruktúry hotelov, reštaurácií a iných služieb.
Populárne festivaly
[upraviť | upraviť zdroj]Najpríťažlivejšími sú oslavy Dňa ekvádorskej východnej Amazónie konajúce sa 12. októbra, ktoré pripomínajú objavenie rieky Amazon v roku 1542 cestovateľom Francisco de Orellana, ako aj festival stromu alebo festival chonty z palmy, na ktorej sa zúčastňujú príslušníci kmeňa huaorani.
Typická strava
[upraviť | upraviť zdroj]Podávajú tu jedlo známe ako mayto, ktoré je pripravované z mäsa a kultúrnych rastlín, zabalené v listoch bijaa (Heliconia bihai).
Doporučuje sa dusený sumec a jedlá s duseným agouti, tapir a carachazas (druh sladkovodnej ryby).
Typické nápoje oblasti ako aj okolitých provincií regiónu sú: cassava chicha, chonta, plantain liquor a iné pripravované z rastlín a koreňov ako napr. guayusa a ayahuasca. Užívajú sa hlavne cez víkendy alebo v čase konania trhov.