Pyramída Senusreta II.

Svetové dedičstvo UNESCO

Pyramída Senusreta II.

MENO

ḫˁj-snwrst

Senusret sa zjavuje v žiari

ÚDAJE

Lokalita: Láhún

Staviteľ: Senusret II.

Obdobie: 12. dynastia

Typ: pravá

Materiál: nepálená tehla, vápenec

Základňa: 106 m

Súčasná výška: 48,6 m

Objem: 185 665 m³

Sklon: 42° 35′

Hrobka Ka: sat. pyramída (?)

Pyramídy kráľovien: 1 (?)

 

Pyramída Senusreta II. alebo Lepsius LXVI stojí neďaleko dediny Láhún, pri ústí do Fajjúmskej oázy v Egypte.

Pyramídu postavil panovník 12. dynastie Senusret II. (okolo 1897–1878 pred Kr.), staviteľ zavlažovacieho systému a kolonizátor Fajjúmskeho údolia. Pravdepodobne to bol dôvod výberu miesta k svojmu poslednému odpočinku.

Pyramída

Konštrukcia je podobná konštrukcii Bielej pyramídy Amenemheta II. Jadro je posadené na pahorku žltého vápenca, má kamenný skelet z radiálnych stien z vápencových blokov a výplne z nepálených tehál. Obklad z kvalitného bieleho vápenca bol odstránený počas 19. dynastie pre stavby Ramesseho II. Zachovalo sa len niekoľko úlomkov pyramidia z červenej žuly.

Usporiadanie podzemných priestorov je jedinečné a pravdepodobne vzniklo ako odpoveď architekta na hrozbu vykradnutia, o čom svedčí aj fakt, že v chodbách neboli použité žulové uzávery. Vstup do pyramídy sa nachádza v podlahe neďalekej hrobky princeznej, ležiacej pred južnou stenou, a chodba vedie na sever pod pyramídu. Medzi južnou stenou a hrobkou princeznej je vstup do zvislej šachty, ktorá sa napája na chodbu. Pravdepodobne sa používala na dopravu stavebného materiálu pri výstavbe pyramídy a po jej dokončení bola prerobená na falošnú hrobku. V jej podlahe sa nachádza tzv. „studňa“ – zvislá šachta smerujúca nadol, ktorá je dnes zatopená vodou a zostáva nepreskúmaná. Z falošnej hrobky smeruje mierne stúpajúca priama chodba pod pyramídu, prechádza komorou a pokračuje do stredu juhovýchodného sektora základne, kde sa nachádza pohrebná komora so sedlovou strechou zo žulových blokov. Chodba ústí v pravom uhle do pozdĺžnej predsiene, spájajúcej chodbu s komorou. Okolo komory obieha ďalšia chodba, ktorá z jednej strany ústi do severnej steny komory a z druhej do južnej steny predsiene, čím obchádza vstup komory. V južnej stene komory je vchod do zásobnej miestnosti. Sarkofág z červeného granitu stojí pri západnej stene. Pred ním sa nachádza alabastrový oltár venovaný faraónovi. Subštruktúra pripomína bludisko, napriek tomu pyramída bola vykradnutá už v staroveku. Usporiadanie komory a chodieb okolo nej môže znázorňovať mýtickú Usirovu hrobku.

Pyramídový komplex

Okolo pyramídy bežal nízky kamenný múr s kanálom na odvod zrážkovej vody. Pred východnou stenou pyramídy stál nezvyčajne malý zádušný chrám, ktorý je dnes zničený. Existujú náznaky, že v ňom bola použitá žulová výzdoba. Pred severnou stenou bola severná kaplnka, ktorá pri ostatných pyramídach chránila vstup do vnútorných priestorov. Pri severovýchodnom nároží stála malá pyramída, pravdepodobne patriaca kráľovnej. Vedľa nej, smerom na západ leží v rade osem mastáb. Ich priestory sú vytesané do skalného podložia. Obklad mala len jedna z nich. V pyramídovom komplexe, obohnanom hlineným múrom, sa nachádza niekoľko hrobiek rodinných príslušníkov a pozostatky stavby s nádvorím, ktorú niektorí egyptológovia považujú za kaplnku sviatku Sed. Pri múre bolo vysadených 42 stromov. Poloha údolného chrámu je známa, nachádza sa pomerne ďaleko a možno pyramídový komplex vôbec nebol s ním spojený vzostupnou cestou. Celé usporiadanie systému chodieb a niektorých prvkov v pyramídovom komplexe reprezentuje osiridovský mýtus o smrti a zmŕtvychvstaní boha.

Zo severovýchodnej strany k areálu priliehalo rozsiahle sídlisko robotníkov a úradníkov, ktorí pracovali na stavbe a neskôr v jeho zádušnom kulte. Dnes sa je známe ako Káhún a je jedným z prameňov štúdia staroegyptského urbanizmu. Okolo pyramídového komplexu sa rozprestierajú súkromné pohrebiská, dôležitou je Inpyho hrobka. Priamo severne pred pyramídou je kráľovská hrobka č. 621.

Výskum

Dispozícia pyramídového komplexu

Pyramídu zbežne skúmala už Lepsiusova výprava v polovici 19. storočia. Viac sa jej venoval až Petrie, ktorý tiež našiel aj jej vstup a súbor šperkov a iných predmetov z výbavy princeznej Sithathoriunet, tzv. Poklad z Illáhunu, ktoré sa dnes nachádzajú v Egyptskom múzeu v Káhire. V pyramíde, v pohrebnej komore našiel pozostatky kráľovskej výbavy – zlatú kobru pravdepodobne z čelenky sochy panovníka a kosti dolnej končatiny, možno pozostatky jeho múmie.

Pozri aj

• Zoznam egyptských pyramíd
• Lepsiusov zoznam pyramíd

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyramída Senusreta II.

Literatúra

• Arnold, Dieter (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture, Princeton University Press, ISBN 0691114889 
• Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171