Qods Mohadžir-6
| Mohadžir-6 | |
.jpg) | |
| Typ | bezposádkové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Quds |
| Zavedený | 2018 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Irán |
Mohadžir-6 je iránske bezpilotné lietadlo vyvinuté leteckou spoločnosťou Quds. Je určené nielen na prieskumné, ale vďaka svojej výzbroji aj na bojové operácie.
Verejnosti bol Mohadžir-6 prvýkrát predstavený v roku 2017 a už o rok neskôr bola spustená jeho sériová výroba. Iránu sa podarilo predať Mohadžir-6 viacerým zahraničným zákazníkom, čo z neho robí najúspešnejší iránsky exportný dron.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Mohadžir-6 je hornoplošník s rozpätím krídel 10 metrov. Z krídel, ktoré sú jednoduchého obdĺžnikového tvaru, sa tiahnu dva nosníky, ktoré držia vodorovnú chvostovú plochu. Podobné riešenie poznáme z talianskeho bezpilotného lietadla Selex ES Falco. Drak Mohadžiru je vytvorený z kompozitných materiálov, čo by malo znižovať jeho radarový odraz. Tento dron má maximálnu vzletovú hmotnosť 600 kg. Jeho 3-listová vrtuľa je poháňaná rakúskym piestovým motorom Rotax 912, ktorý umožňuje stroju vyvinúť maximálnu rýchlosť 200 km/h. Dostup lietadla je 5 486 m a jeho dolet je približne 2 000 km, čo mu umožňuje vykonávať misie na pomerne dlhé vzdialenosti.
Podvozok tohto dronu má len veľmi jednoduchú konštrukciu a nie je skladateľný. Zdá sa, že jedným z cieľov projektu Mohadžir-6 bola nízka výrobná cena.[1]
Mohadžir-6 je vybavený moderným elektrooptickým systémom Oghab-4, ktorý je dostupný v dvoch verziách: H a D. Oghab-4H má ohniskovú vzdialenosť 15 až 300 mm a váži 18 kg, zatiaľ čo Oghab-4D má ohniskovú vzdialenosť 60 až 120 mm a váži 19 kg. Oba systémy poskytujú možnosti denného a nočného videnia s vysokým rozlíšením, vrátane 36x optického zoomu, laserového diaľkomeru a termokamery.
.png)
Dron môže byť vyzbrojený až štyrmi bombami Qaem-5 alebo Sadid-345, z ktorých každá má hmotnosť približne 20 – 25 kg. Bomby sú odhadzované z dronu vo výške 1219 až 3048 metrov, čo im zaisťuje, že môžu kĺzať k cieľom vzdialeným aj viac ako 12 kilometrov. Bomba Qaem-5 je dlhá približne 1 080 mm a má priemer 152 mm. Môže byť vybavená optickým, tepelným alebo laserovým navádzaním, čo umožňuje vykonávať operácie s vysokou presnosťou v rôznych poveternostných podmienkach. Hlavica bomby obsahuje 8,5 kg výbušného materiálu H6.
Mohadžir-6 môže byť vybavený aj raketometmi Hydra s celkovou nosnosťou až 100 kg. Táto flexibilita umožňuje Mohadžiru vykonávať presné údery nielen proti statickým, ale aj pohyblivým cieľom.
Okrem toho je toto bezpilotné lietadlo vybavené radarovými detekčnými systémami a systémami elektronického boja, ako sú Tiam 1400 a Taha 1400. Tie zlepšujú jeho schopnosti zarušiť nepriateľský radar a komunikáciu, čo dronu poskytuje pozoruhodnú výhodu pri plnení prieskumných a bojových úloh.[2]
Operačné nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Boj Iránu proti kurdským povstalcom
[upraviť | upraviť zdroj]Informácie o tom, že Islámske revolučné gardy používajú Mohadžir-6 proti kurdským povstalcom v horských oblastiach Iraku a Kurdistanu, sa objaili už júli 2019. Tieto operácie zahŕňali nielen bojové úlohy, ale aj zhromažďovanie spravodajských informácií o militantných skupinách, ako je napríklad Strana kurdských pracujúcich. Podľa spravodajských informácií USA bol jeden z iránskych dronov Mohadžir-6 v septembri 2022 zostrelený americkou F-15 v kurdskom regióne Iraku.
Vojna v Tigraji
[upraviť | upraviť zdroj]V Etiópii bol dron Mohadžir-6 použitý v roku 2021 v boji proti rebelom v Tigraji.
Rusi začali používať drony Mohadžir-6 na Ukrajine už v roku 2022, pretože v tej dobe nemali vlastné bezpilotné letecké systémy s dlhým dosahom. Využitie iránskych dronov zároveň predstavovalo lacnejšiu alternatívu k ruským domácim programom vývoja bezpilotných lietadiel, ktorých náklady začali v dôsledku uvalenia západných sankcií prudko rásť.
Dňa 23. septembra 2022 počas úplne prvého útoku iránskych kamikadze dronov Šáhid-136 na Odesu, sa ukrajinským ozbrojeným silám podarilo takmer bez poškodenia ukoristiť prvý Mohadžir-6. Dron po pristátí na vodnej hladine prišiel iba o jediný list vrtule a nepoškodený zostal dokonca aj jeho celkom krehký zameriavací systém. Táto skutočnosť naznačuje, že ukrajinské systémy elektronického boja nielenže dobre zafungovali, ale navyše úspešne prevzali kontrolu nad týmto dronom alebo oklamali jeho navigačný systém. Ukrajincom sa zároveň podarilo získať aj nepoškodenú kĺzavú bombu Qaem-5 s tepelným navádzaním. Komplexná analýza bezpilotného lietadla a jeho bomby umožnila identifikovať jednotlivé komponenty, ktoré boli napriek uvaleným sankciám exportované do Iránu.[3]
Podľa ukrajinskej rozviedky boli Mohadžir-6 používané najmä v misiách súvisiacich so sledovaním a zhromažďovaním spravodajských informácií o pozíciách ukrajinských jednotiek. Okrem toho pomohli ruským ofenzívam tým, že poskytli navádzaciu podporu kamikadze dronom Šáhid-136.
V júni 2023 boli trosky dronu Mohadžir-6 nájdené na území okupovaného Krymského polostrova. Lietadlo padlo v dôsledku jeho rušenia prostriedkami elektronického boja.
V marci 2024 Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva uviedlo, že Rusko nasadzuje iránske bezpilotné lietadlá Mohadžir-6 na prieskumné misie nad Čiernym morom a na vedenie útokov pozdĺž ukrajinského pobrežia. Tieto misie naznačujú, že Rusko sa pomocou dronov snaží identifikovať a eliminovať potenciálne hrozby pre ruské prístavy a plavidlá. Od začiatku vojny sa totiž Ukrajine podarilo zničiť takmer 30 % ruskej čiernomorskej flotily. Hoci ministerstvo nešpecifikovalo počet takýchto dronov na letisku Saky na Kryme, satelitná snímka z 23. februára odhalila prítomnosť jedného dronu Mohadžir-6 spolu s pozemnou stanicou.[4]
V máji 2024 bol Mohadžir-6 s palubným číslom ER-858 zostrelený v Kurskej oblasti.[5]
Požívatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Etiópia
Irak[6]
Irán
Rusko - od februára 2023 západné zdroje tvrdili, že Irán pašoval drony do Ruska, aby pomohol pri prebiehajúcej invázii na Ukrajinu. Veľkorysá zásielka z Teheránu údajne zahŕňala najmenej 18 pokročilých bezpilotných lietadiel vrátane Mohadžir-6, pričom všetkých 18 dronov malo spôsobilosti ničiť pozemné ciele.[7]
Sýria
Venezuela[8]
Špecifikácie
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavné charakteristiky
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 0 (ovládané na diaľku 2 osobami)
- Dĺžka: 5,5 m
- Rozpätie krídel: 10 m
- Maximálna vzletová hmotnosť: 600 kg
- Užitočné zaťaženie: 100 kg
- Pohonná jednotka: 1 × štvorvalcový motor Rotax 914 s výkonom 86 kW
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 200 km/h
- Dolet: 2 000 km
- Dostup: 5 486 m
- Výdrž: 12 hodín[9]
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Rakety vzduch-zem:
- Hydra
- Bomby:
- 4 x Qaem-5
- 4 x Sadid-345
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PRESS, Iran. 'Mohajer-6 UAV' : Powerful tactical reconnaissance and combat drone [online]. iranpress.com, 1/1/2022 7:31:01 PM, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.
- ↑ BRAHY, Jérôme. First armed Iranian-made Mohajer-6 UAV used by Russia in Ukraine crashes near Kursk. [online]. armyrecognition.com, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Jackpot From Above: What Secrets are Hiding Inside the Iranian Mohajer-6 Drone [online]. en.defence-ua.com, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.
- ↑ DANGWAL, Ashish. Russia ‘Actively Deploys’ Iranian Mohajer-6 UAVs For ISR Missions Over Black Sea & Crimea, UK Says [online]. eurasiantimes.com, 2024-03-10, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.
- ↑ Russia’s own Mohajer-6 drone spotted crashed in Kursk region [online]. mil.in.ua, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.
- ↑ Iranian Mohajer-6 Drones Spotted In Ethiopia [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online.
- ↑ OZKARASAHIN, Sine. Iran’s Mohajer-6 Drones May Tilt the Battlefield Balance in Ukraine [online]. jamestown.org, 2023-06-09, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.
- ↑ OZKARASAHIN, Sine. Iran’s Mohajer-6 Drones May Tilt the Battlefield Balance in Ukraine [online]. jamestown.org, 2023-06-09, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Russia’s own Mohajer-6 drone spotted crashed in Kursk region [online]. mil.in.ua, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online.
