Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja
| Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja | |
 znak rádu | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Latinský názov | Societas militae Sancti Georgii |
| Motto | I Veritate iustus sum huic fraternali societae (Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva) |
| Patrón | Najsvätejšia Trojica svätý Juraj |
| Vznik | 1326 1989 (obnovený) |
| Zánik | rád nebol nikdy de iure zrušený |
| Typ | rytiersko-vojenský rád, dnes: charitatívny rád |
| Úloha | pôvodne: služba kráľovi a obrana kresťanskej viery dnes: charitatívna činnosť |
| Zakladateľ | Karol I. |
| Sídlo | |
| Veľmajster | Stuart Nothol (pôvodne nemal veľmajstra ale kancelára [Magisterium Officium]) |
| Pôsobenie | Uhorsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo, USA |
| Jazyk | latinčina, maďarčina, angličtina alebo miestne jazyky |
| Celkový počet členov | 50 (pôvodne) |
| Odznak | Rád používa tzv. ľaliový kríž doplnený o ovál uprostred s vyobrazením svätého Juraja. V 16. storočí pápež Pavol III. pridal k insígniám rádu svätoštefanskú korunu. |
| Odev | Pôvodne: čierny plášť a čiapka. Dnes: čierny alebo červený plášť (regalia) doplnené o znak rádu. |
| Ďalšie informácie | |
| Wikimedia Commons | Bratská spoločnosť svätého Juraja |
| Webová stránka | https://orderofstgeorge.co.uk/ |
Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja[1][2] (iné názvy pozri nižšie) bol laický rytiersky rád pôsobiaci v stredovekom Uhorsku. Je najstarším laickým rytierskym rádom v Európe. Vznikol v rozpätí rokov 1325 – 1326 za vlády Karola I. Dôvodom založenia rádu bolo upevnenie spojenectva najvýznamnejších príslušníkov uhorskej šľachty v počte päťdesiat členov. Rytieri si mali navzájom preukazovať pomoc a úctu, vzájomne si napomáhali pri spoločenskom vzostupe.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]- bratské spoločenstvo rytierov svätého Juraja[4]
- rád sv. Juraja Drakobijcu[1]
- rád svätého Juraja[4][5]
- rytiersky rád sv. Juraja[2]
- maď. Szent György Vitézei Lovagrend
- lat. Societas militae Sancti Georgii
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rád bol vedený dvomi sudcami, ktorí boli určení pre svetskú a duchovnú oblasť. Úlohou sudcov bolo urovnávať vzájomné spory, ktoré sa medzi členmi rádu vyskytli. Sudcovia boli účastní pri prijímaní nových členov do rádu.[3]
Rytieri museli plniť liturgické a sociálne záväzky. Každý piatok museli nosiť predpísaný odev v podobe čiernej sutany, na ktorej sa nachádzal nápis: In veritate iustus sum huic fraternali Societati („Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva“). Ak nedodržali predpísané povinnosti, boli potrestaní v podobe celodenného pôstu. Ak zomrel spolubrat z rádu, povinnosťou ostatných členov rádu bolo nechať odslúžiť desať omší za spásu duše ich zosnulého spolubrata.[3]
Keď sa rytieri nachádzali na kráľovskom dvore, mali sa pod hrozbou pokuty stravovať v spoločnej jedálni. Jedlo, ktoré ostalo, mali rozdať chudobným. Povinnosťou rytierov bola účasť na spoločných zasadnutiach, ktoré sa konali trikrát za rok (v deň sviatku sv. Juraja, v deň sviatku Narodenia Panny Márie a ôsmy deň po Novom roku). Rytieri, ktorí boli účastní na kráľovskom dvore, sa mali stretávať na spoločných zasadnutiach raz za mesiac. Na týchto zasadnutiach mali riešiť aktuálne problémy kráľovstva.[3]
Údaje o činnosti a aktivitách rádu nie sú dochované. Predpokladáme, že rád jestvoval prinajmenšom do smrti Karola I. († 1342). Jestvovanie tohto rádu sa predpokladá aj za vlády syna Karola I. – Ľudovíta I. Veľkého. Ten totiž podobne ako jeho otec – rytierstvo v Uhorsku vo veľkom podporoval.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b CSUKOVITS, Enikõ. Karol I. a obdobie jeho vlády. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2019, roč. 67, čís. 3, s. 557. ISSN 0018-2575.
- ↑ a b VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 80.
- ↑ a b c d e SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo : Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2004. ISBN 80-88842-73-5. S. 166-167.
- ↑ a b SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. ISBN 9788010010912. S. 139.
- ↑ HARDI, Djura. Obrazy z každodenného života šľachtickej rodiny Drugethovcov ako paradigma rytierskej kultúry a spôsobu života novej aristokracie. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2014, roč. 62, čís. 2, s. 205. ISSN 0018-2575.