Pavol III. (pápež)

	Pavol III.
	220. rímsky biskup
	; Ritratto di Paolo III, Tizian, Museo e Gallerie Nazionali di Capodimonte
Funkcie a tituly
Pontifikát
	13. október, 1534 – 10. november, 1549
Biografické údaje
Rodné meno	Alessandro Farnese
Narodenie	29. február 1468; Canino
Úmrtie	10. november 1549 (81 rokov); Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	13. október, 1534
Odkazy
	Pavol III. na catholic-hierarchy.org angl. ; Pavol III.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Pavol III. (vlastným menom Alessandro Farnese) (* 29. február 1468, Canino – † 10. november 1549, Rím) bol 220. pápež (1534-1549).

Pontifikát

Ako pápež bol Pavol III. klasickým predstaviteľom nepotizmu, ako ostatní renesanční pápeži. 18. decembra 1534 vymenoval za kardinálov dvoch svojich vnukov, štrnásť a šestnásťročných chlapcov. (V čase kým nebol biskupom splodil synov.) Svojej rodine Farnese rôznymi spôsobmi vypomáhal. Počas pontifikátu sa zasadzoval za reformu cirkvi, ktorá bola nevyhnutná v čase silnejúcej protestantskej reformácie. Kvôli tomuto úsiliu ustanovil reformnú komisiu, ktorú tvorili kardináli.

17. decembra 1538 uvalil cirkevnú kliatbu na anglického kráľa Henricha VIII. kvôli jeho nepovolenému sobášu a na celé Anglicko uvalil interdikt. 27. septembra 1540 schválil Spoločnosť Ježišovu (Societas Iesu) a jeho stanovy spísané Ignácom z Loyoly.

Roku 1545 otvoril Tridentský koncil, ktorý odpovedal, napriek obrovskému časovému sklzu, v ktorom zasadal, na výzvu reformácie. Kvôli napätiu so španielskym kráľom a nemeckým cisárom Karolom V. sa koncil presunul 11. marca 1547 do Bologni, ktorá nepatrila k územiu Svätej ríše rímskej, takže cisár nemohol bezprostredne do rokovania koncilu zasahovať. Napriek tomu nepriamo zasiahol tým, že nedovolil svojim biskupom zúčastniť sa koncilu v Bologni a Pavol bol nútený pozastaviť ôsme zasadanie bez toho, aby koncil vydal ďalšie reformné dekréty.

Ako suverén Papežského štátu Pavol III. zachovával neutralitu. Napriek tomu roku 1537 uzavrel spojeneckú zmluvu s Benátskou republikou proti Turkom.

21. júla 1542 založil Pavol III. bulou Licet ab initio Congregatio Romanae et universalis Inquisitionis (tzv. posvätnú inkvizíciu). Roku 1548 uviedol do života švajčiarsku gardu, čím obnovil osobnú stráž pápeža, ktorá zanikla počas Sacco di Roma a ako výsledok uzatvorenia barcelonského mieru. Začal tiež výstavbu renesančnej podoby baziliky sv. Petra; ako staviteľa povolal Michelangela Buonarrotiho.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol III. (pápež)

Predchodca:
Klement VII.

Pápež
Pavol III. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Július III.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František