Rébus (jazykoveda)
Rébus alebo rébusový princíp je zámena jednej jazykovej jednotky ako celku alebo len jej časti inou jazykovou jednotkou, a to takou, že dve zamieňané jednotky sú totožné (alebo podobné) len čo do znenia, nie čo do významu. Tento princíp sa využíva najmä (ale nie len) tam, kde je ťažké použiť normálne znaky (obrázky) písma, teda najmä na zápis osobných mien a abstraktných pojmov v logografickom (alebo inom piktografickom) písme.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti sa vyskytuje napríklad v čínskom písme, historicky tvorilo použitie rébusového princípu prechod medzi logografickým (alebo iným piktografickým) písmom a logofonetickým písmom, čiže išlo o jednu z prvých foriem tzv. fonetizácie písma.
Príklad
[upraviť | upraviť zdroj]Keby sa v slovenčine používalo obrázkové písmo, tak by dobrým príkladom použitia rébusového princípu bol zápis slova myšlienka znakom pre myš a znakom pre lienku. V latinke je zas dobrým príkladom zápis slova polka ako ½ K. Z nespočetných konkrétnych historických príkladov sa v literatúre uvádza ako príklad sumerské písmo, kde sa obrázkový znak pre slovo šíp, ktorý sa vyslovoval ti, používal aj ako obrázkový znak pre slovo život, ktorý sa vyslovoval til.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 27-28.
- Jean, G.: Písmo pamäť ľudstva, rok neuvedený