Rímska doba
Rímska doba (linvgisticky nevhodne: doba rímska)[pozn 1] je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko).[1]
Po rímskej dobe nasleduje doba sťahovania národov.
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Periodizácia na Slovensku:
- stará rímska doba (prelom letopočtu/6/10 po Kr. – 180) – niekedy sa z nej vyčleňuje Obdobie markomanských vojen (166 – 180) ako tretie obdobie rímskej doby,
- mladá rímska doba (180 – 375/380).
Na Slovensku v rímskej dobe sídlili (nie vždy počas celého obdobia):
- rímsko-provinciálna kultúra, Rimania,
- Kvádi, Svébi, rímsko-barbarské kultúry,
- lipická kultúra, Dákovia, (spočiatku),
- púchovská kultúra, Kelti (spočiatku),
- skupina Kostolná-Sládkovičovo-Zohor, skupina Očkov-Stráže-Pobedim,
- przeworská kultúra (=Slovania??),
- stupeň Blažice-Ostrovany, Vandali,
- Severokarpatská skupina, Sarmati (ku koncu).
V tomto období vzniklo aj Vanniovo kráľovstvo.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku kamenná doba.