Fórum Filipopolu
| Fórum mesta Filipopolis (Форум на Филипополис) | |
| Agora mesta Filipopolis | |
| agora | |
 v severnej časti rímskeho fóra v Plovdive
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′31.6″S 24°45′03.4″V / 42,142111°S 24,750944°V |
| Dĺžka | 143 m |
| Šírka | 136 m |
| Vznik | 1. storočie |
| Prestavby | 1., 2. a 3. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Ancient forum, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fórum Filipopolu (bulh. Форумът на Филипопол – Forumăt na Filipopol),[1][2] známe aj ako Fórum antického Filipopolu (bulh. Forumăt na античния Филипопол – Forumăt na antičnija Filipopol),[3][4] prípadne len Fórum (bulh. Форум – Forum),[5][3][6][7][2] Agora (bulh. Агора),[5][3][7][2] alebo Komplex fóra (bulh. Форумен комплекс – Forumen kompleks)[8] sú ruiny antickej agory, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][5][3][6][4][7][2] Kultúrna pamiatka národného významu.[8] Ide o najväčší komplex antického fóra na území Bulharska.[1][6][5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Agora antického mesta Filipopolis leží v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (bulh. площад „Централен“ – ploštad „Centralen“, doslova Centrálne námestie)[8] Exponované časti sa rozprestierajú okolo dnešnej budovy plovdivskej centrálnej pošty.[1][3][5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Fórum Filipopolu bolo postavené prevažne v priebehu 1. storočia,[1][3] posledné fázy výstavby však siahali až do obdobia 2. storočia.[3]
Prvé fázy výstavby siahajú do prelomu tisícročí ešte v predrímskom období počas panovania tráckeho kráľa Remetalka a rímskeho cisára Augusta. V tomto čase fórum ešte slúžilo len obchodným účelom. K prvej prestavbe došlo v polovici 1. storočia, kedy boli vybudované aj prvé administratívne budovy a fórum sa stalo nielen obchodným, ale aj administratívnym a náboženským centrom mesta. K ďalším prestavbám došlo začiatkom 2. storočia počas panovania cisárov Trajána a Hadriána. Posledné prestavby fóra sa uskutočnili niekedy v druhej polovici 3. storočia. Fórum prestalo plniť svoju funkciu približne v polovici 5. storočia.[5]
Novodobé dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé vykopávky a prieskumy plovdivského rímskeho fóra sa uskutočnili v roku 1971 pod vedením architekta Mateja Mateeva a bývalého riaditeľa plovdivského archeologického múzea, Christa Džambova. Ďalšie výskumy sa uskutočnili v priebehu 80. rokov 20. storočia a najväčšie vykopávky následne v rokoch 1990 – 1991.[4] V roku 1995 získal celý komplex antického rímskeho fóra štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8] V rokoch 2012 a 2014 prebehli výskumy západnej časti komplexu fóra.[4]
Etapy výstavby filipopolskej agory
[upraviť | upraviť zdroj]I. etapa
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá stavebná fáza predstavovala začiatok výstavby komplexu a išlo o vybudovanie základnej schémy mestského námestia.[2]
II. etapa
[upraviť | upraviť zdroj]Počas druhej fázy boli postavené budovy obchodov, ambulatio a samotná dláždená časť námestia. Areál komplexu námestia bol ohradený krepidómou so stĺporadím v dórskom štýle. Boli vybudované kanály na odvádzanie dažďovej vody. Na východnej, južnej a západnej strane boli vybudované propyleje tvorené štyrmi stĺpmi postavenými v iónskom štýle.[2]
III. etapa
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci tretej stavebnej etapy bola vymenená reliéfová výzdoba areálu. Ohradenie areálu bolo obložené mramorom.[2]
IV. etapa
[upraviť | upraviť zdroj]V priebehu štvrtej stavebnej fázy bol nanovo vybudovaný stylobát krepidómy, ktorý bol zhotovený zo syenitových blokov. Vo vrchnej časti stylobátu bola vybudovaná mramorová arkáda, tvorená stĺpmi postavenými v rímsko-korintskom slohu.[2]
Zo štvrtej stavebnej fázy sa do súčasnosti zachovalo najviac prvkov.[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Fórum (Agora) vo Filipopole bolo obchodným, administratívnym a náboženským centrom starovekého mesta.[5][6][1][2] Konali sa tam stretnutia, debaty, oslavy sviatkov, ako aj významné štátne udalosti.[1][2] Rozloha námestia dosahovala 11 hektárov.[5] Pôdorys námestia bol obdĺžnikového (takmer štvorcového) tvaru a jeho rozmery boli 143 metrov po ose sever-juh a 136 metrov po ose západ-východ.[1][2][6] Celé námestie bolo vydláždené mramorovými doskami.[3] Vnútorná plocha námestia dosahovala rozmerov 120 x 100 metrov, po rozšírení krepidómy sa zmenšila na 113 x 99,8 metra.[7]
Krepidóma
[upraviť | upraviť zdroj]Námestie bolo ohradené krepidómou s arkádovou kolonádou tvorenou stĺporadím.[2] Ulica, ktorá prechádzala kolonádou, bola zastrešená.[3] Pri vnútornej strane krepidómy sa nachádzali odvodňovacie kanály vybudované z pieskovcových, alebo syenitových blokov.[5]
Severná administratívna časť komplexu
[upraviť | upraviť zdroj]V severnej časti fóra bol vybudovaný komplex verejných budov, ktorý dominoval zvyšku budov na námestí. Tieto budovy boli vybudované po ose západ-východ. Boli určené predovšetkým pre potreby mestskej správy. V tejto časti sa nachádzali napríklad budova pokladnice, komplex odeonu v severovýchodnom rohu fóra a západne od odeonu sa nachádzajúca budova filipopolskej knižnice.[2][5] Ďalšou budovou v tejto časti komplexu bol chrám postavený počas obdobia panovania cisára Vespaziána v rokoch 69 – 79, ktorý bol zasvätený kultu imperátora.[5]
Obchodné časti komplexu
[upraviť | upraviť zdroj]V južnej, východnej a západnej časti fóra sa pri krepidóme nachádzali v rade postavené budovy obchodov.[6][3] Na východnej a západnej strane komplexu fóra rad tvorilo 24 budov, na južnej strane komplexu to bolo 22 budov.[3] Budovy obchodov boli všetky rovnakého pôdorysu a rovnakých rozmerov, ktoré dosahovali 5,56 x 5,92 metra.[5] Medzi budovami obchodov a otvorenou plochou námestia sa nachádzalo ambulatio (krytý portikus) o šírke 11 metrov. Obchody boli dostupné len z ambulatia zo strany námestia, neboli teda dostupné z ulice, ktorá sa nachádzala medzi obchodmi a krepidómou.[5]
Vchody do areálu a ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Do areálu viedli celkovo tri vchody (propyleje) umiestnené axiálne na východnej, južnej a západnej strane fóra a umožňovali prístup do ulíc umiestnených po stranách krepidómy.[2] Hlavný vchod sa nachádzal na severnej strane komplexu.[3][5]
Každú z propyleí tvorili podstavec z pieskovcového bloku s rozmermi 3,55 x 11,88 metra, ktorý dosahoval výšky 1,2 metra nad úroveň ulice. Na podstavci sa nachádzali štyri mohutné stĺpy s priemerom 90 centimetrov.[7]
Okrem troch propylejí sa v severovýchodnom ako aj v juhovýchodnom rohu komplexu nachádzali menšie bočné vchody. Je pravdepodobné, že menší vchod sa nachádzal aj v nepreskúmanej časti západnej strany fóra.[5]
Pred východným vstupom do areálu sa križovali hlavné ulice mesta cardo maximus a decumanus maximus.[2] Ulice v areáli dosahovali šírky od 4,7 dp 8 metrov, pričom najčastejšia šírka ulice bola 5,8 metra.[7]
Okrasné prvky
[upraviť | upraviť zdroj]Ako okrasné prvky námestia predstavovalo väčšie množstvo oltárov antických božstiev, sôch významných osobností, fontán a umelých vodných korýt.[3]
Najvýznamnejšie stavby fóra
[upraviť | upraviť zdroj]Antický odeon
[upraviť | upraviť zdroj]Komplex buleutérionu a neskôr odeonu v severovýchodnom rohu fóra.[2][6]
Antická knižnica
[upraviť | upraviť zdroj]Budova mestskej knižnice antického Filipopolu v severnej časti fóra.[2][6]
Budova pokladnice
[upraviť | upraviť zdroj]Budova pokladnice v severnej časti fóra.[2][6]
Rezidencia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká verejná budova vo východnej časti fóra.[9]
Nálezy
[upraviť | upraviť zdroj]Na severnej strane komplexu sa našli nápisy na kamenných doskách súvisiace s náboženským a administratívnym životom mesta, ako aj časť nápisu oznamujúceho gladiátorské zápasy.[1][2] V areáli boli objavené podstavce pre sochy, exedra – tribúna pre prejavy, ako aj zvyšky oltára s zasväcovacím nápisom bohyniam Démétér a Persefoné.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[8]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovené archeologická hodnota komplexu. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Forumen kompleks (bulh. Форумен комплекс, doslova Komplex fóra).[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na severnú časť komplexu z juhozápadu -
celkový pohľad na juhovýchodnú časť komplexu -
celkový pohľad na západnú časť komplexu zo severozápadu -
celkový pohľad na západnú časť komplexu z juhozápadu -
celkový pohľad na východnú časť komplexu -
zo severnej časti komplexu -
zo severnej časti komplexu -
zo severnej časti komplexu -
zo severnej časti komplexu -
zo západnej časti komplexu -
detail časti stĺpu -
detail z fasády jednej z budov -
detail z podstavca sochy -
fragment kamennej dosky s nápisom -
schéma pôdorysu plovdivského rímskeho fóra okolo súčasnej budovy pošty
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 526 – 527. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Форум (агора) [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-04-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 417. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 49 – 62. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 19 – 27. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 27 – 31. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 429. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fórum Filipopolu
