Preskočiť na obsah

Róbert Letz

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Róbert Letz
slovenský historik
Narodenie29. august 1967 (57 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava) je slovenský historik. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí.[1] V súčasnosti (2019) je vedúcim Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziu Vazovova v Bratislave, zmaturoval v roku 1986. V roku 1991 absolvoval odbor filozofia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] V rokoch 1991 – 1992 krátko pracoval v Historickom ústave SAV v Bratislave. Od roku 1992 pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník na Katedre histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, od roku 2004 ako jej vedúci. Habilitoval sa na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1997.[1] V roku 2004 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore história.[4]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava : ÚSKI, 1994, 245 s.
  • Dejiny Slovenskej Ligy na Slovensku (1920 – 1948). Martin : Vydavateľstvo MS, 2000, 285 s.
  • Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: Zločiny komunizmu na Slovensku I. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001, s. 67 – 335.
  • Justícia – slúžka moci. In: Pešek, J., Letz, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, s. 254 – 441.
  • Letz, J., Letz, R.: Bratia Letzovci. Život a dielo Štefana Letza a Bela Letza. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004, 176 s.
  • Hlinkova slovenská ľudová strana (Pokus o syntetický pohľad). In: Letz, R., Bartlová, A,. Mulík, P. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, s. 12 – 108.

Odborné práce

[upraviť | upraviť zdroj]

Zborníky

  • Vojenský vikár slovenskej armády biskup Michal Buzalka a jeho vzťah k Sovietskemu zväzu a boľševizmu (1940 – 1945). Zborník „V tieni červenej hviezdy. Prenikanie sovietizácie do slovenskej (československej) armády v rokoch 1944 – 1948“. SKAS Istropolitan, 2007

Knižné práce

  • Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992. Bratislava : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1997, 47 s.
  • Škvarna, D. – Bartl, J. – Čičaj, V. Kohútová, M. – Letz, R. – Segeš, V.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 357 s. (kalendárium r. 1918 – 1995, 51 s. slovník 51 hesiel cca 40 s., spolu 91 s.; toto dielo vyšlo v nemeckom, anglickom a maďarskom preklade)
  • Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (LÚČ Bratislava 2000). (Vypracoval 112 hesiel.)
  • Chcel som byť na pomoci Cirkvi svojej a národu svojmu. Život biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961). In: Hanakovič, Š. (Ed.): Boli soľou a svetlom. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 9 – 52.
  • Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. ÚPN, 2007

Učebnice

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovensko v 20. storočí. Dejepis pre 8. ročník základných škôl. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 94 s.
  • Bartlová, A., Letz, R.: Dejepis pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005, 191 s.
  • Letz, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010, 342s.

Edičná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Boli traja. Proces s katolíckymi biskupmi J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. Bratislava : ZPKO, 2001, 229 s.
  • Letz, R., Petranský, I. A.: Biskup Michal Buzalka. Bratislava : LÚČ, 2002, 173 s.
  • Zápisky Alexandra Macha. In: Historický zborník, č. 1 – 2/2002.
  • Rokovania nemeckých a slovenských politikov v rokoch 1939 – 1945. In: Historický zborník č. 1 – 2/2003.
  • Letz, R., Mulík, P., Bartlová, A. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, 389 s.
  • Korešpondencia Jozefa Vicena s Karolom Sidorom (1947 – 1949). In: Historický zborník, roč. 17, 2007, č. 2, s. 124 – 151.
  • Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2007, 373 s.

Je členom redakčnej rady časopisov Historický zborník, Viera a život, Impulz, Proglas.

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje kritické aj keď mylné stanovisko k R. Letzovi vyjadril riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan (v r. 1968 – 1989 prof. Vysokej straníckej školy ÚV KSS v Bratislave):

„Po stopách F. Vnuka sa vybral i jeden z najmladších historikov na Slovensku, docent pedagogickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave Róbert Letz. Moje prvé stretnutie s týmto autorom sa uskutočnilo v Banskej Bystrici v roku 1992 na medzinárodnom seminári Tragédia slovenských židov... Letz obvinil sionistov z boja proti asimilácii a vyjadril presvedčenie, že nebyť sionistov, uskutočnila by sa asimilácia, na základe ktorej by sa slovenskí židia zachránili. Na Letzovu poznámku reagovala Dr. Gila Fatranová... upozornila na historický fakt, že rozsiahla asimilácia Židov v Nemecku nezabránila ich vyvraždeniu, a v súvislosti so Slovenskom uviedla, že tu boli aj iné menšiny, ktoré neasimilovali a nestihol ich krutý osud židov, a že pri deportáciách nerobili rozdiely medzi sionistami a asimilovanými, pobožnými a nepobožnými, ba deportovali aj takých, čo sa prekrstili.

O dva roky neskôr, v roku 1994, vydal Róbert Letz publikáciu Slovensko v rokoch 1945 – 1948 na ceste ku komunistickej totalite.... Prekonávanie pozostatkov fašizmu preňho znamená porušovanie ľudských a občianskych práv...“[5]

R. Letz v skutočnosti nikdy neobviňoval sionistov z boja proti asimilácii, ani netvrdil, že asimilácia by v konečnom dôsledku znamenala pre Židov záchranu pred hromadným vraždením, ale na vedeckej konferencii Tragédia slovenských Židov 25. – 27. 3. 1992 sa zaoberal asimilačným prúdom medzi Židmi, ktorý reprezentoval MUDr. Hugo Roth. Tento prúd sa staval proti politickému sionizmu, čo dokumentujú archívne pramene a články v periodiku Svornosť. R. Letz sa vyjadril o asimilácii Židov vo vzťahu k holokaustu: Ako sa neskôr ukázalo, ani asimilácia nezachránila väčšinu európskych Židov pred uskutočnením nacistického plánu na ich vyhubenie. Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. In: Viera a život, č. 3/1999.

Podľa historika Vendelína Jankoviča: „Letz si svoju revíziu udalostí 1945 – 1948 ani trochu nezjednodušil, napr. tým, že by sa jednostranne priklonil na protikomunistickú stranu. Aj keď sú jeho sympatie pre protivníkov komunistického usilovania o totalitu zcela jasné, nevzdal sa povinného úsilia každého historika usilovať sa o pravdu, byť podľa možnosti objektívny a nestranný...“[6]

Svoje kritické stanovisko k pracovnej metóde R. Letza z komunistickej[chýba zdroj] pozicie vyslovil Vladislav Šmihula.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Róbert Letz [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  2. ↑ Katedra histórie : Zamestnanci [online]. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Róbert Letz In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. Archivované 2020-09-23 z originálu.
  4. ↑ Róbert Letz In: Profesori vysokých škôl [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva SR, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  5. ↑ Pavol Mešťan, Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989 – 1999 (Slov. národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry Bratislava 2000)
  6. ↑ Verbum, č. 2/1994
  7. ↑ Vladislav Šmihula, Keď historik smeruje k vopred vytýčenému cieľu (Bojovník, č. 14/1996)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Róbert_Letz&oldid=7665344“