R-33
| R-33 | ||
|---|---|---|
 R-33 | ||
| Typ: | Raketa vzduch-vzduch dlhého dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1981 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Vympel | |
| Vyrobené: | 1976 – súčasnosť | |
| Varianty: | R-33E R-33S | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 490 kg | |
| Dĺžka: | 4,15 m | |
| Bojová hlavica: | trieštivo-trhavá | |
| Účinný dostrel: | R-33/R-33E: 120 km[1] R-33S: 160 km | |
| Zameriavanie: | Inerciálne/poloaktívne radarové navádzanie | |
| Priemer: | 38 cm | |
R-33 (v kóde NATO: "AA-9 Amos") je protilietadlová strela dlhého dosahu s poloaktívnym radarovým navádzaním. Je určená na ničenie bombardérov, prieskumných lietadiel, rakiet s plochou dráhou letu a lietadiel AWACS. R-33 bola prvou sovietskou raketou vybavenou vstavaným digitálnym počítačom.
Je schopná prevádzky za všetkých poveternostných podmienok a taktiež v prostredí silného rušenia.[2]
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Vývojom a zavedením nízkoletiacich bombardérov (typy FB-111A a B-1A) do amerického letectva vznikla pre Sovietsky zväz nová hrozba, na ktorú nedokázali reagovať vtedajšími prostriedkami. Lietadlá Tu-128 a MiG-25 boli totiž určené na likvidáciu lietadiel vo vysokých letových hladinách a neboli vybavené raketami schopnými zasahovať nízkoletiace ciele. Z toho dôvodu začali sovietski konštruktéri pracovať nielen na vývoji nového MiG-31, ale aj na modernejšej protilietadlovej strele.
Spracovaním projektu takto výkonnej protilietadlovej riadenej strely boli poverené hneď dve konštrukčné kancelárie, a to konštrukčná kancelária Vympel a PKPK Minaviaproma M.R. Bisnovata. Víťazným sa pritom stal návrh konštrukčnej kancelárie Vympel v podobe typu K-33. Vývoj spočiatku prebiehal pod dohľadom hlavného konštruktéra V.V. Žuravleva a neskôr ho viedol J.K. Zacharov.
Pôvodne mala byť raketa K-33 do zbraňového systému MiGu-31 zavedená hneď v štyroch modifikáciách, z ktorých jedna počítala s poloaktívnou rádiolokačnou, druhá s aktívnou rádiolokačnou, tretia s pasívnou infračervenou a štvrtá s kombinovanou pasívnou IČ a poloaktívnou rádiolokačnou samonavádzaciou sústavou. Nakoniec sa táto zbraň dočkala realizácie iba v jednej verzii vybavenej poloaktívnou samonavádzaciou hlavicou, ktorá spolupracovala s palubným rádiolokátorom Zaslon. Ten disponoval na svoju dobu modernou pevnou anténou s fázovanou mriežkou a digitálne vychylovaným lúčom. Vďaka tomu tento typ radaru dokázal strely typu K-33 navádzať hneď na štyri vzdušné ciele zároveň.
Prvé strelecké testy sa realizovali na lietadle Tu-104 a následne na prototype Je-155MP, čo už prebiehalo v reálnych výškach a pri reálnych rýchlostiach. Testovanie rakety prebiehalo v rokoch 1975 až 1980, pričom prvý zostrel bezpilotného lietadla MiG-17 sa uskutočnil 26. marca 1976. Strela bola zaradená do výzbroje stíhačiek MiG-31 dňa 6. mája 1981 pod názvom R-33.
Konštrukcia a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]R-33 má na dnešnú dobu už klasické usporiadanie. V prednej časti sa nachádza poloaktívny radarový navádzací systém, za ktorým je bezkontaktný rádiový, ale aj kontaktný elektromechanický zapaľovač. Nasleduje zariadenie autopilota a vysoko výbušná bojová hlavica s hmotnosťou 47 kg. V zadnej časti je pohonná jednotka na pevné palivo.[3] Raketa je dlhá 4,15 m a váži 490 kg. Za dlhými nosnými plochami v polovici trupu nasledujú štyri ovládacie plochy v zadnej časti rakety, ktoré sú sklopné kvôli lepšiemu umiestneniu pod trupom lietadla. Trup strely má priemer 38 cm a rozpätie zadných ovládacích plôch je 1,18 m.
Strela je schopná ničiť nepriateľské lietadlá manévrujúce s preťažením 4 g s pravdepodobnosťou 60 – 80%. Bola vyvinutá pre lietadlo MiG-31, ktoré môže niesť na závesníkoch AKU-33 až 4 rakety tohto typu. MiG-31 dokáže navádzať tieto strely súčasne na 4 ciele nachádzajúce sa v rôznych výškach. R-33 je schopná zasahovať jednak nízkoletiace ciele vo výškach 25 – 50 m nad zemou, ale aj ciele vo vysokých letových hladinách až do nadmorskej výšky 28 000 m. Raketa má maximálnu rýchlosť Mach 4.5 a môže tak likvidovať ciele letiace až rýchlosťou 3 700 km/h.
V počiatočnej fáze letu približne do vzdialenosti 100 km od MiGu-31 je navedenie inerciálne s povelovou korekciou pomocou datalinku, v záverečnej fáze je raketa navádzaná poloaktívnym radarovým systémom.[4]
Verzie
[upraviť | upraviť zdroj]- R-33 (AA-9A Amos A) – počiatočná produkčná verzia zavedená v roku 1981.
- R-33E – exportná verzia.
- R-33S (AA-9B Amos B) – modernizovaná R-33 s predĺženým dosahom, ktorá bola zavedená v roku 1999.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Р-33Э: управляемая ракета класса «воздух-воздух» [online]. [Cit. 2016-02-12]. Dostupné online. Archivované 2016-04-27 z originálu.
- ↑ R-33E
- ↑ Р-33 [online]. [Cit. 2012-10-23]. Dostupné online. Archivované 2012-10-19 z originálu.
- ↑ Р-33 (К-33, изделие 410, AA-9 «Amos») [online]. [Cit. 2016-02-12]. Dostupné online. Archivované 2014-10-27 z originálu.
