Mechúrniky
| Mechúrniky | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Coelenterata Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Radiata, Diblastica, Diploblastica | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Mechúrniky (iné názvy: lúčovníky, lúčovce; lat. Coelenterata, Radiata) alebo dvojlistovce (lat. Diblastica, Diploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovce. Sú to studenokrvné vodné živočíchy bez vnútornej kostry, v ktorých vývoji sa objavujú len dva zárodočné listy (preto dvojlistovce). Majú jednoduché vakovité až tanierovité telo, ktoré je radiálne (lúčovito), biradiálne (obojstranne lúčovito), príp. pseudobilaterálne symetrické.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Telo má podobu viac-menej modifikovanej gastruly, ktorá vzniká už normálnym spôsobom, takže na povrchu je ektoderm a vo vnútri endoderm, vystielajúci prvočrevo. V priestore medzi týmito dvoma vrstvami je rôsolovité výplnkové tkanivo - mezoglea, ktorá je s výnimkou niektorých koralov bez spikúl. Mechúrniky majú 2 morfologické štádiá – pohyblivé štádium medúzy a prisadnuté štádium polypa. U jednotlivých skupín pozorujeme buď obe štádiá, alebo len jedno z nich, čo má veľký význam pre ich systematické triedenie. Poznáme viac ako 10 000 druhov mechúrnikov.
Tráviaca sústava býva označovaná ako gastrovaskulárna; plní kumulovanú funkciu tráviacej, vylučovacej a obehovej sústavy. V najjednoduchšom prípade je vakovitá (Hydrozoa), u medúz (Scyphozoa) je jej vnútorná plocha zväčšená radiálnymi chodbami, ktoré sú pri okraji „zvona“ spojené okružnou chodbou. U koralov (Anthozoa) vnútornú plochu zväčšujú radiálne koncentrické prepážky – septy. Trávenie je vnútrobunkové - intracelulárne (vlastné koraly), alebo je na prechode medzi intra– a extracelulárnym (nezmary), u medúz a aktínií je už typicky extracelulárne – tieto živočíchy už dokážu uloviť a stráviť väčšiu korisť.
Nervová sústava je difúzna, pripomína riedku sieťovinu. U medúz pozorujeme zvýšenú koncentráciu neurónov po obvode „zvona“ – vzniká tam už primitívna nervová obrúčka. Nižšie mechúrniky nemajú diferencované zmyslové receptory, ale u rebroviek a medúz pozorujeme statocysty a u medúz aj oči – ploché, jamkové, no u pohyblivých dravých druhov aj jednoduché komorové. U medúz sú receptory na nenápadných príveskoch po bokoch zvona – tzv. rhopáliách. Nervová sústava u mechúrnikov vzniká z ekto– aj endodermu, kým u ostatných živočíchov je vždy ektodermálna.
Rozmnožovanie a vývin
[upraviť | upraviť zdroj]Mechúrniky sú gonochoristy aj hermafrodity. Ich gonády nemajú osobitný vývod (výnimkou je rebrovka Coeloplana bocki!), takže gaméty sa dostávajú do vody prietržou steny tela do gastrovaskulárnej sústavy a cez prvoústa von. Zo zygoty vzniká obrvená planuloidná larva, ktorá má v podstate stavbu blastuly. Časté je aj nepohlavné rozmnožovanie pučaním, najmä u Hydrozoa a Anthozoa. Špecifikom medúz je strobilácia.
Fylogenéza
[upraviť | upraviť zdroj]Mechúrniky sú starobylou, fylogeneticky veľmi dôležitou skupinou živočíchov (fosílie boli nájdené už v kambriu). Predpokladá sa, že vznikli z kolóniotvorných bičíkovcov s palintomickým rozmnožovaním (potvrdzujú to rané štádiá ich ontogenézy). Ich ontogenéza prebieha podľa postupnosti: zygota –» morula –» planula –» polyp (–» medúza) –» vajíčko –»..... Planula však predstavuje veľmi dôležité štádium aj pre následnú fylogenézu dvojstranovcov (u samotnej planuly pozorujeme primárnu bilaterálnu symetriu!). Predpokladá sa, že najprimitívnejšie dvojstranovce (Bilateralia) vznikli neotenizáciou z planuloidného štádia nejakej starej, evolučne nešpecializovanej skupiny mechúrnikov.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]skupina (pododdelenie) mechúrniky (Radiata, Diblastica, Diploblastica, Coelenterata):
- kmeň pŕhlivce (Cnidaria)
- kmeň nepŕhlivce (Acnidaria)
| pŕhlivce (Cnidaria) | nepŕhlivce (Acnidaria) |
|---|---|
| je vyvinuté polypové aj medúzové štádium (nie u všetkých druhov súčasne!) |
polypové štádium vždy chýba |
| na ramenách sú pŕhlivé bunky (knidoblasty) | na ramenách sú lepivé bunky (koloblasty) |
| dospelé sú radiálne symetrické | sú biradiálne alebo pseudobilaterálne symetrické |
| vývin je nepriamy cez planulu | vývin je v podstate priamy |
| sú pravé diblastica (majú len ekto– a endoderm) | sú nepravé triblastica (majú aj ektomezoderm) |
| majú veľkú regeneračnú schopnosť | regeneračná schopnosť je nepatrná |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mechúrniky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mechúrniky
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.