Rafael Alberti
| Rafael Alberti | |
 španielsky spisovateľ a dramatik | |
| Narodenie | 16. december 1902 Puerto de Santa María, Španielsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. október 1999 (96 rokov) Puerto de Santa María, Španielsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Rafael Alberti |
Rafael Alberti Merello (16. decembra 1902 El Puerto de Santa María (Cádiz) – 28. októbra 1999 tamtiež) bol španielsky básnik.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otcom bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratov a vnukom kupcov pôvodom z Itálie, dodávateľom európskeho tovaru.
Začal ako maliar. V roku 1917 sa presťahoval so svojou rodinou do Madridu. Po prvom obdobiu, kde sa učil maľovať, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteľmi Generácie 27 (v poézii sem patrí okrem iných Federico García Lorca, Dámaso Alonso, Gerardo Diego, Pedro Salinas, Jorge Guillén, Emilio Prados, Manuel Altolaguirre, Luis Cernuda, Vicente Aleixandre a Miguel Hernández), intelektuálnym hnutím, predstavenom v Seville roku 1927 pri 300. výročí úmrtia Luisa de Góngoru.
V roku 1924 Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanú knihu, Námorník na zemi (Marinero en tierra), po ktorej sa definitívne rozhodol pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k marxizmu a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku 1939 po víťazstve generála Franca emigroval do Argentíny, kde strávil štyriadvadsať rokov; nasledujúcich pätnásť rokov žil v Taliansku. Do Španielska sa vrátil 27. apríla 1977 zo slovami "Opustil som vlasť so zaťatou päsťou, no vraciam sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto zmieru medzi všetkými Španielmi". Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku 1966. V roku 1983 dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucich spisovateľov. V roku 1987 rada Cádizu ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veľkú časť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, po prvýkrát zo spisovateľkou Maríou Teresou Leónovou, a po druhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel približne o pol jednej ráno 28. októbra 1999 vo svojom rodisku, meste El Puerto de Santa María.
Výberová bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- Marinero en tierra (Námorník na zemi), 1925
- La amante (Milenka), 1926
- El alba del alhelí (Fialy v úsvite), 1927 – všetky tri spojujú ľudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojmi
- Cal y canto (Vápno a kameň), 1929 – silná inšpirácia španielskym barokom
- Sobre los ángeles (O anjeloch), 1929 – považovaná za jeho vrcholnú básnickú zbierku
- Sermones y moradas (Kázania a príbytky), 1930 – táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirované surrealizmom
- Consignas (Hesla), 1933
- 13 bandas y 48 estrellas (13 pruhov a 48 hviezd), 1935
- En poeta en la calle (Básnik na ulici), 1936
- De un momento a otro (Na prelome), 1937
- Capital de la gloria (Hlavné mesto slávy), 1938 – zbierky politickej poézie
- Entre el clavel y la espada (Medzi karafiátom a mečom), 1941
- Pleamar (Príliv), 1944
- A la pintura (Na maliarstvo), 1948
- Retornos de lo vivo lejano (Návraty ďalekého života), 1952
- Coplas de Juan Panadero (Zpievanky Jeníka Pekára), 1954
- Baladas y canciones del Paraná (Balady a piesne od rieky Paraná), 1954
- Sonríe China (Smej sa, Čína), 1961
- La primavera de los pueblos (Jaro národov), 1961
- Abierto a todas horas (Otvorené stále), 1964
- Roma, peligro para caminantes (Rím, nebezpečný pre chodcov), 1968
- Canciones del alto valle del aniene (Piesne vysokého údolia rieky Aniene), 1972
- Los 5 destacagados, 1978
- Nuevas coplas de Juan Panadero (Nové zpievanky Jeníka Pekára'), 1979
- Fustigada luz (Šlehané svetlo), 1980
- Los hijos del drago y otros poemas (Dračie deti a iné básně), 1986
- Golfo de sombras (Záliv stínov), 1986
- Accidente. Poemas del hospital (Nehoda. Básne z nemocnice), 1987
- Cuatro canciones (Štyri piesně), 1987
- Canciones para Altair (Piesne pre Altair), 1989
Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčine pod názvom Premeny býka v preklade Jána Šimonoviča roku 1967 (Slovenský spisovateľ, Bratislava).
Divadelné hry
[upraviť | upraviť zdroj]- El trébol florido (Rozkvetlá ďatelina), 1940
- El adefesio (Nezmysel), 1944
- La gallarda (Pôvabná), 1945
Alberti písal aj prózu a štúdie.
Literatúra a externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oldřich Bělič, Španělská literatura, Orbis, Praha, 1968
- Fundación Rafael Alberti
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rafael Alberti
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rafael Alberti na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |