Raffelstettenský colný štatút
Raffelstettenský colný štatút (iné názvy: Ustanovenie o cle v Raffestetten[1], Raffelstettenský colný tarif[2]:185, Raffelstettenský colný sadzobník[2]:205, Raffelstettenský colný poriadok[3], Raffelstettenské colné ustanovenia[4]; lat. Inquisitio de theloneis[5]) je právny dokument, ktorý upravuje spôsob platenia cla na obchodnej ceste medzi Bavorskom a východnými oblasťami – teda aj Veľkou Moravou[6].
Datovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Dokument vznikol niekedy medzi rokmi 903 až 906.[6] Táto datácia vychádza z toho, že dokument spomína biskupov Burkarda (o ktorom sa pramene prvý raz ako o biskupovi zmieňujú k dátumu 12. augusta 903) a Teotmara (ktorý padol počas bitky pri Bratislave v roku 907).[5]
Časť zdrojov píše, že dokument pochádza z roku 904.[1][2]:185 Iná uvádza roky 903 – 906 alebo pravdepodobnejšie 903 – 904.[7]
Obsah dokumentu
[upraviť | upraviť zdroj]Raffelstettenský colný štatút je rozdelený do deviatich článkov[pozn 1], ktoré možno zoskupiť do šiestich častí[6]:
- časť píše, že obchodníci so soľou majú platiť clo len za soľ, ostatné komodity (iný tovar či otroci) sú od neho oslobodené.
- časť opisuje podmienky pre Bavorov a Slovanov, ktorí bývajú v Bavorsku: clo mali platiť, len ak chceli nakupovať na trhu v Linzi alebo v Rosdorfe.
- časť píše, že Slovania, ktorí prišli do Východnej marky obchodovať (a pochádzajú napr. z Čiech) musia platiť clo za vosk, kone a otrokov (oboch pohlaví).
- časť stanovuje miesta, kde je možné uskutočniť predaj a dávky pre bavorských obchodníkov so soľou, ktorí sa plavia na lodiach po Dunaji.
- časť (pozri ukážku) reguluje vývozné clo za soľ, pre bavorských kupcov, ktorí ju chcú predať Moravanom.
- časť stanovuje colné poplatky pre profesionálnych kupcov.
Celkovo ustanovuje pomery, aké platili za čias Ľudovíta II. a Karolmana.[7]
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Raffelstettenský colný štatút je významný prameň, okrem iného pre dejiny medzinárodného práva a obchodu[1]. Podáva informácie o hospodárskych vzťahoch na fransko – veľkomoravských hraniciach pred inváziou Maďarov.[6] Štatút svedčí o tom, že maďarská hrozba nebola braná príliš vážne a obchodné pomery boli celkom normalizované.[7]
Ukážka
[upraviť | upraviť zdroj]Ukážka z dokumentu (VIII. článok):
| „ | Ak by však chceli prejsť na trhovisko Moravanov, podľa kupeckého odhadu v tom čase sa zaplatí od lode jeden solidus a nech sa (pozn. tam) slobodne preplaví; pri návrate však nech nenútia zaplatiť nijaké riadne (pozn. clo). | “ |
| – [1] | ||
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pozri plné znenie a rozčlenenie v slovenskom preklade[1] a latinskom origináli + český preklad[5].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 7, 198 – 201.
- ↑ a b c TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1971. 856 s.
- ↑ MOSNÝ, Peter; HUBENÁK, Ladislav. Dejiny štátu a práva na Slovensku. Košice : Aprilla, 2008. 376 s. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 16.
- ↑ 88. LISTY A LISTINY SO SLOVENSKÝMI VZŤAHMI A V 9. a 10. STOROČÍ ICH EDITORI : l) Raffelstettenské colné ustanovenia z rokov 903-905. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 144 – 145.
- ↑ a b c Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok IV : Leges, textus iuridici, supplementa. Brno : Universita J.E. Purkyně – filosofická fakulta, 1971. 453 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 156.) S. 114 – 119.
- ↑ a b c d Raffelstettenský colný štatút. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 740 – 741.
- ↑ a b c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 951 – 952.