Ragdoll

Ragdol
Ragdol(mitted, modrý)
Krajina pôvodu	Spojené štáty
EMS kód	RAG
Štandardy (linky)	ACF, ACFA, CCA, CFA,FIFe, TICA
Charakter	vyrovnaná, prispôsobivá, aportérka spoločenská, inteligentná
Hmotnosť	4-7 kg
Synonymá	handrová bábika
Zoznam mačacích plemien

Ragdoll je plemeno mačiek vyšľachtené v 60. rokoch 20. storočia v Kalifornii.

Vzhľad

Plemeno je veľmi špecifické najmä vďaka jeho unikátnemu vzhľadu, špecifickým povahových vlastnostiam a nádherným modrým očiam, ktoré mu zostávajú po celý život. Charakteristický je kontrast tmavšej farby odznakov v porovnaní k ostatnému telesnému povrchu a predovšetkým modrá farba oka – čím hlbší odtieň, tým lepšie. No nádherné modré oči sú iba jednou z krás amerických „handrových bábik“.

Ragdoll je polodlhosrsté plemeno. Charakteristický je bohatý golier, chvost a nohavičky. Kvalita srsti a starostlivosť je v dnešnej dobe závislá od chovných línií, ktoré má ragdoll v rodokmeni. Nájdete preto aj ragdollov, o srsť ktorých sa treba starať skutočne len príležitostne, aj takých ktorí vyžadujú dennodennú starostlivosť o srsť.

Táto mačka v kvalitných chovateľských staniciach v pet kvalite stojí od 350 do 600 EUR. Cena chovných jedincov je závislá od kvality, farby, línií a začína od 1000 EUR (obvykle do 2000 EUR), podľa toho akú chovnú stanicu si vyberiete.

Ďalšou základnou charakteristikou je ich veľkosť. Ragdollovia sú omnoho väčší než väčšina ostatných plemien, na výstavách ich väčšinou „prerastú“ iba mačky mainské. Veľkosť je však výrazným spôsobom podmienená líniami, ktoré má ragdoll v rodokmeni. Zvieratá tmavého sfarbenia (seal – čiernohnedý, blue – modrý) sú obvykle väčieho vzrastu. Kocúri amerických línií dorastajú do hmotnosti 7 až 10 kg a mačky od 6 do 7. Samozrejme existujú aj väčšie výnimky. Európske línie sú trošku menšie, kocúri 5,5 - 8 kg, mačky 5-6 kg. Zvieratá bledšieho sfarbenia (čokoláda – chocolate, lilová – lilac) sú väčšinou ešte menšie, pretože za ich sfarbenie je zodpovedný "čokoládový gén – b", ktorý sa v chove (v mnohých prípadoch) objavil aj vďaka prikríženiu biriem alebo balinézskych mačiek. Kocúri majú 4 – 6 kg, mačky 3,5 – 5 kg. Aj napriek menšej hmotnosti sú ale ragdolly oveľa väčšie a impozantnejšie ako vzhľadovo porovnateľné plemeno birmy.

Povaha

Tou pravou krásou ragdollov je povaha týchto mačičiek. V literatúre sa uvádza, že pramatkou ragdollov bola turecká angora (ale nikto nevie presne či skutočne turecká angora) Josephine (majiteľka Ann Backerová). Hneď druhý v poradí je praotec ragdollov, kocúr posvätnej birmy. Josephine bola tehotná, keď ju na ulici zrazilo auto. Ako zázrakom prežila, ale za život zaplatila poranením mozgu. To zmenilo jej povahu aj správanie do tej miery, že sa stala necitlivou voči bolesti a dokázala uvoľniť svaly rovnako ako handrová bábika - anglicky „rag doll“. Tieto nové vlastnosti preniesla neskôr na svoje mačiatka.

Toľko príbehy o pôvode plemena, skutočnosť bola trochu prozaickejšia. Aj keď je geneticky nemožné preniesť na mačiatka vlastnosť väčšej tolerancie voči bolesti, Ann Baker práve na tejto vlastnosti založila svoj obchodný plán a cielene do ďalšieho chovu vyberala mačiatka, ktoré sú prítulné a skôr defenzívne (t. j. nevstupujú do konfliktu s inou mačkou, alebo človekom, ale radšej utečú). Cieleným šlachtením sa jednou z najvýznamnejších charakteristík ragdolla sa preto stala práve jeho povaha.

Ragdollovia sú rodinné mačky, a to ako vo vzťahu k rodine ľudskej, tak aj mačacej. Ich povaha je na pol ceste medzi psom a mačkou. Snáď aj preto boli prvými mačkami využívanými v Česku a Slovensku vo felinoterapii.

Ragdoll je ale umelé plemeno, ktoré vo svojich začiatkoch vykazovalo veľmi veľký imbreeding (kríženie medzi príbuznými). Preto je veľmi dôležité do chovu zaraďovať len jedincov, ktorí majú aj výzorové aj povahové vlastnosti, ktoré sú u tohto plemena žiadané. V priebehu 2-3 generácií sa totiž dokážu takéto vlastnosti vytratiť. Ak sa zaujímate o mačiatko ragdolla, oveľa viac ako u iných plemien si všímajte rodičov. Ak rodičia nemajú ragdolí vzhľad (podľa štandardu), alebo majú problematickú povahu, ani vaše mačiatko nebude "skutočným ragdollom" - bude sa len na ragdolla podobať.

Dejiny

Počiatky plemena ragdoll sú zahalené závojom tajomstva. Na základe rozhovorov s Dennym Daytonom a preštudovania mnohých listov, ktoré adresovala Ann Baker Blanche Herman sa zdá, že sa Ann Baker sa začala zaoberať myšlienkou vytvorenia tohto plemena už okolo roku 1963. Ann Baker si požičala kocúra od svojej susedky p. Pennels, ktorý mal odznaky rovnaké ako posvätná birma a skrížila tohto kocúra so svojou (vraj) tureckou angorou Josephine. Tak sa narodil Daddy Warbucks. Ann taktiež získala tmavo antracitovú mačku - dcéru Jozefíny - Buckwheat. Následne Ann Baker skrížila Daddy Warbucksa s Josephine (teda syna s matkou) a narodila sa Fugianna. V podstate žiadna z týchto mačiek nebola ragdollom, ale napriek tomu sa stali zakladateľmi plemena. Z týchto troch mačiek - Josephine, Fugianny a Daddy Warbucksa pochádzajú všetky ostatné ragdolly.

Hovorí sa taktiež, že Josephine počas ťarchavosti spadla pod auto a nehodu zázračne prežila. Podľa Ann Baker premenila táto traumatická udalosť Josephine v extrémne povoľnú mačku. Keď ste ju zdvihli zo zeme, uvoľnila sa ako handrová bábika (rag-doll) a nechala so sebou robiť čokoľvek, bez toho aby sa bránila. Všetky mačiatka, ktoré sa jej potom narodili, získali podľa nej túto jej "novú povahu" a práve na to kládla Ann Baker dôraz pri zakladaní nového plemena. Samozrejme vonkajšie vplyvy, ako je autonehoda, nemôžu ovplyvniť genetické vlastnosti potomkov, ale v tomto prípade pri výbere potomkov do ďalšieho chovu boli vyberané jedince s touto vlastnosťou, ktorá sa tak zachovala a je v dnešnej dobe pre toto plemeno charakteristická.

Počas nasledujúcich rokov sa potomkovia týchto troch mačiek - Josephine, Fugianny a Daddy Warbucksa stali známi pre ich dobrý temperament, veľkosť tela, neplstňatejúcu srsť a nápadný vzhľad. V tomto okamihu Josephine mizne zo scény a už nikdy viac o nej nebudeme počuť. Sú tu teraz len jej tri deti, ktoré budú ďalej hrať hlavnú úlohu pri vytvorení plemena ragdoll. V tomto istom čase sa Ann rozhodla rozdeliť jej dve dievčatá na svetlú a tmavú líniu. Fugianna sa stala zakladateľkou svetlej línie a Buckwheat, ktorá bola veľmi tmavá a silno osrstená sa stala zakladateľkou tmavej línie. Ann Baker skrížila Daddyho Warbucksa s Buckwheat a dostala prvý vrh ragdollov. Pomenovala prvé dve plnofarebné mačiatka Gueber a Mitt a dve s odznakmi boli seal mitted kocúr Kyoto a seal colorpoint mačka Tiki. Tieto mačiatka sa narodili v lete v roku 1965. Kyoto a Tiki boli prvé mačiatka, ktoré Ann Baker registrovala ako Ragdollov. Od okamihu registrácie, v rokoch 1966 - 1967 bolo nemožné aby nejaké mačiatko bolo označené alebo predané ako ragdoll bez súhlasu Ann Baker. Počas týchto rokov sa Ann Baker snažila zvýšiť hodnotu jej chovu.

Mnohí z týchto skorých vlastníkov ragdollov sa proti tejto myšlienke postavili a odmietali uzatvoriť takúto zmluvu o predaji. Aj Daytonovi, ktorí kúpili svojich ragdollov medzi prvými tento koncept odmietli. Začala sa vytvárať skupina vlastníkov ragdollov, ktorí odmietli mať v budúcnosti čokoľvek spoločné s Ann Baker.

V septembri 1975 sa pani Opel Jensen, ktorá vlastnila 5 mačiek od Ann Baker, rozhodla, že už toho má dosť a ponúkla všetkých 5 mačiek na predaj Dennymu a Laure Daytonovým (chovateľská stanica Blossom Time (slovensky: Čas kvetu) v Newbury Part v Kalifornii). Podobne v roku 1972 aj ďalší vlastníci predali svojich ragdollov Daytonovým. Nakoniec Daytonovci vlastnili 18 ragdollov, ktorí pochádzali priamo z chovateľskej stanice Ann Baker. Je ťažké overiť, či Daytononci boli prvými chovateľmi ragdollov, ale určite boli prvými chovateľmi, ktorí pre popularizáciu tohto plemena spravili veľmi veľa. V začiatkoch to bolo veľmi ťažké - preraziť s novým plemenom, ale v roku 1974 uverejňuje Denny Dayton inzerát v Los Angeles Times ako reklamu na ich ragdollov, stavidlá záujmu sa otvárajú a Daytonovi ešte dlho nedokážu udržať krok s narastajúcim záujmom o toto plemeno.

Farebné varianty

Ragdoll sa vyskytuje v troch variantoch:

Bicolour - znaky (uši, maska a chvost) by mali byť intenzívne vyfarbené. Na tvári musí byť zreteľné obrátené biele „V". Telo je sfarbené mierne svetlejšie ako sú znaky na tvári. Nohy a brucho ragdolla sú biele bez tmavých fľakov, jemný fliačik na labkách sa toleruje, na výstave sú však uprednostnení jedinci s bielymi labkami bez mierneho sfarbenia. Zrkadielko na nose je ružové.
Colorpoint - znaky (maska, uši, labky, chvost) majú byť výrazne sfarbené. Farba tela je svetlejšia ako znaky, hruď a náprsenka musia byť ešte svetlejšia. Zrkadielko na nose a vankúšiky na labkách majú podobnú farbu ako znaky na tvári.
Mitted - znaky (okrem labiek a brady) a farba tela sú podobne ako u colourpointa, zreteľne farebne ohraničené a harmonizujú s farbou tela. Brada je biela, nad nosom môže aj nemusí byť biela hviezdička. Biele ponožky na predných labkách musia siahať aspoň po ohyb, najvyššie však do ich polovice. Na zadných labkách môže biela siahať až po záhyb. Biely pruh sa rozprestiera od brady, cez golier, prechádza medzi prednými labkami, cez brucho až po osadenie chvosta. Vankúšiky na labkách sú vždy ružové a zrkadielko na nose podobné farbe znakov.

Časom boli vyšľachtené nasledovné varianty (uznané FIFe od 1. jauára 2005):

lynx (označovaná aj ako tabby, kresba) - klasické sfarbenie s kresbou, je možné kombinavať všetky farby s kresbou.
tortie - nie je žiadna špeciálna farba, je to označenie kombinácie farieb - "farba + Orange gene." Preto môže existovať sealovo-červená kombinácia, čokoládovo-červená, modro-krémová alebo lilovo-krémová kombinácia farieb. V slovenčine takéto mačky označujeme ako tortie - korytnačinové (vyskytuje sa len u mačiek, je viazaná na pohlavie)
torbie - korytnačinová mačka so znakmi lynx (tabby, kresba)

FIFe uznáva tieto farby:

seal - čiernohnedá
blue - modrá
chocolate - čokoládová
lilac - lilavá

Sealové sfarbenie je najčastejšie, potom nasleduje modré. Čokoládové a lilové zvieratá sú veľmi zriedkavé. Niekedy sa čokoládové alebo lilové zviera môže narodiť aj zo spojenia sealového a/alebo modrého ragdolla. Veľmi často sú za čokoládové a/alebo lilové zvieratá prehlásené aj také zvieratá, ktoré v skutočnosti majú len veľmi bledú modrú alebo veľmi bledú hnedú farbu. Ak ale chcete mať v takomto prípade istotu, že váš ragdoll je skutočne čokoládový/lilový, jediné spoľahlivá cesta sú genetické testy. Presné zdôvodnenie nájdete na stránke Genetika ragdollov (pripravuje sa).

Od 1. januára 2005 boli vo FIFe uznané nasledovné farby: