Ramapithecus

Ramapithecus (po slovensky aj ramapitek; podľa indického kniežaťa Rama; iné názvy: Bramapithecus, Sugrivapithecus, Rudapithecus, Bodvapithecus, Mabokopithecus) je v niektorých systémoch rod fosílnych orangutanovitých z vrchného/stredného miocénu južnej Ázie (? vrchného miocénu Európy; ?stredného až vrchného miocénu Afriky), teda asi od 14/13 mil. rokov pred Kr. V minulosti sa chybne považoval za najstarší rod hominidov.

Dnes (od roku 1983) je pre väčšinu autorov tento rod neplatný a považujú ho za synonymum platného rodu Sivapithecus. V 90. rokoch sa však opäť viacerí autori vrátili k oddeľovaniu rodov Ramapithecus a Sivapithecus. Autori oddeľujúci tieto dva rody rozlišujú spravidla "ramapity s veľkou postavou" (Sivapithecus) a "ramapity s gracilnou postavou" (Ramapithecus), kým autori uznávajúci len rod Sivapithecus chápu formy doteraz označované ako Ramapithecus ako samičie jedince rodu Sivapithecus.

Rod Ramapithecus objavil roku 1934 študent G. E. Lewis v pohorí Sivalik v severozápadnej Indii, nález nazval Ramapithecus brevirostris (= Sivapithecus brevirostris; zaraďovaný aj pod Sivapithecus punjabicus= Ramapithecus punjabicus=Dryopithecus punjabicus). Ďalšie nálezy sa našli v roku 1961 tiež v Indii, ďalšie v Pakistane a Číne. Niektorí autori sem zaraďovali aj nálezy:

• z Turecka (Çandir, Pasalar; 1974/1977-1990 Ramapithecus wickeri= Kenyapithecus wickeri, dnes a predtým Griphopitecus suessi (staršie Griphopitecus alpani= pôvodne Sivapithecus alpani))
• z Kene (Fort Ternan; Ramapithecus wickeri = Kenyapithecus wickeri)
• z Maďarska (Rudabanya; Ramapithecus hungaricus = Rudapithecus hungaricus = Dryopithecus brancoi).

Ďalšie podrobnosti pozri pod Sivapithecus.