Rankovský potok
| Rankovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obce | Rankovce, Bačkovík |
| prameň | Rankovce |
| - poloha | Rankovské skaly |
| - výška | 550 m |
| - súradnice | 48°49′17″S 21°29′17″V / 48,8213°S 21,4880°V |
| Ústie | Oľšava |
| - poloha | Bačkovík |
| - výška | 257 m |
| - súradnice | 48°46′46″S 21°25′23″V / 48,7794°S 21,4230°V |
| Dĺžka | 7,9 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-05-164 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rankovský potok[1] je potok v Košickom regióne, na území obcí Rankovce a Bačkovík v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Nachádza sa na rozhraní geomorfologického celku Slanské vrchy a geomorfologického celku Košická kotlina. Ústi do Oľšavy. Má dĺžku 7,9 km. Rád toku VI.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 550 m n. m. v strednej časti územia obce Rankovce, v lesnom extraviláne, na juhozápadnom svahu vrchu Rankovské skaly s 781 m n. m.[2]. Rankovské skaly sú zároveň priestorom prírodnej rezervácie na ochranu skalného komplexu v Slanských vrchoch s typickými spoločenstvami, vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Rankovský potok tečie od prameňa juhozápadným smerom, preteká cez les Čakove blatá, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 396 m n. m. opúšťa extravilán a vteká do intravilánu obce Rankovce, v 350 m n. m. opúšťa intravilán a vracia sa do extravilánu obce Rankovce, tok má svoj pôvodný meandrovitý charakter s príbrežnou vegetáciou, v 293 m n. m. opúšťa územie Rankoviec a vteká na územie obce Bačkovík, preteká extravilánom obce Bačkovík, v 269 m n. m. opúšťa extravilán a vteká do intravilánu obce Bačkovík, v 263 m n. m. opúšťa intravilán a vracia sa do extravilánu obce Bačkovík, v 257 m n. m. ústi do Oľšavy ako jej ľavostranný prítok na území obce Bačkovík neďaleko od obecnej hranice s Čakanovcami.
Rankovský potok patrí do okresu Košice-okolie v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Slanské vrchy v jeho geomorfologickom podcelku Makovica a v geomorfologickom celku Košická kotlina a v jeho geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina.[3][4] Nemá prítoky.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Rankovský potok má pôvod v názve obce Rankovce, ktorej najstarší záznam sa viaže k roku 1332/5 Ranc-Rank, 1427 Rank, 1808 Ránkowce[6][7]. Vodný tok Rankovský potok pramení na území obce Rankovce a preteká týmto územím. Pôvod názvu obce Rankovce je v osobnom mene Ranьkь-Ranko vo význame včasný [8]. Z toponyma Rankovce bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Rankovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[9]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Rankovský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-08.
- ↑ Geografické názvy okresov Košice-mesto a Košice-vidiek A13. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-98/1990 z 8.2.1990. 133 s. S. 71, 121,ISBN 80-85164-99-X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-10]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11, 95, 99. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Rankovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-09]
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 517, 2. diel s. S. 478.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 246.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 197 s. ISBN 978-80-557-0785-3. S. 13-16, 82.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 107. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).