Preskočiť na obsah

Rauni Magga Lukkari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rauni Magga Lukkari
fínska poetka a prekladateľka
Rauni Magga Lukkari
Narodenie30. september 1943 (81 rokov)
Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Rauni Magga Lukkari

Rauni Magga Lukkari (* 30. september 1943, Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko) je fínska poetka a prekladateľka.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako najmladšia z 13 detí v Utsjoki vp Fínsku v roku 1943, ale dlhé roky žije v Tromsø, v Nórsku. V rokoch 1962 až 1980 pracovala ako nezávislá novinárka v nórsko-fínskom rozhlase a fínskych novinách. V roku 1980 sa presťahovala do Tromsø, kde pracovala ako učiteľka a neskôr sa z nej stala spisovateľka a prekladateľka na voľnej nohe. Do roku 2000 bola vedúcou združenia Sámskych spisovateľov. Od roku 2001 sa potom stala riaditeľkou Nordnorsk kulturråd a od roku 2002 vedie svoje vlastné nakladateľstvo „Gollegiella“, vďaka čomu boli zverejnené dvojjazyčné sámske audioknihy. V súčasnosti je R. M. Lukkari vydatá, žije v Tromsø a má tri deti.

Je lídrom medzi sámskymi poetmi a píše severnou sámčinou. Jej debutové dielo Jienat vulget bolo publikované v roku 1980.

Nórsky preklad jej poetickej zbierky Losses beaivegirji (1986) bol nominovaný na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987.

Dielo Arbeeadni vyhralo prvú cenu v Sámskej beletrii. R. M. Lukkari píše taktiež divadelné hry pre sámske divadlo Beaivvás v Kautokeino, v Nórsku.

R. M. Lukkari v sámskej poézii

[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierky básní od R. M. Lukkari sa zaoberajú spôsobmi zachovania sámskej identity. Je to hlavnou myšlienkou v jej tvorbe. Tak ako aj v prvej zbierke, Jienat vulget (1980), k mnohým témam, ktoré sa tu nachádzajú sa vracia aj v neskorších dielach. V jej druhej knihe, Baze dearvan Biehtár (1981), je sámsku identitu možné badať zreteľnejšie: nachádza sa tu jeden súvislý rozprávač, počas celého deja o Biehtárovi, ktorý prestáva byť básnikom kvôli žene. Táto nová žena v Biehtárovom živote predstavuje inú kultúru a hodnoty. Obsah knihy rozpráva aj o bolesti spôsobenej Biehtárovou premenou v iného človeka. Taktiež vykresľuje jasný obraz problémov, ktoré môžu vzniknúť, keď dvaja ľudia z rozdielnych kultúrnych prostredí začnú spolu nažívať. Aj napriek tomu, že rozdiely nie sú väčšie než medzi sámskou a nórskou/švédskou/fínskou kultúrou.

Jej tretia kniha, Losses beaivegirji (z roku 1986, publikovaná v nórčine pod názvom Mørk dagbok), ktorá bola nominovaná na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987, je v mnohých smeroch sumárom motívov z predošlých kníh. Stretávame sa tu so ženou, ktorá sa potĺka so stratou Biehtára a taktiež hľadaním seba samej. Toto je zobrazené poukázaním na silu a solidaritu medzi ženami. Počujeme jej silnú prosbu voči mladým, aby nedovolili histórii sa opakovať. Stretávame ženu, ktorá prijíma potešenie a lásku, ktorú život prináša, ale nie je závislá od života s mužom – postoj, ktorý je viac objasnený v jej 4. knihe (Mu gonagasa gollebiktasat, publikovanej dvojjazyčne v sámčine a nórčine v roku 1991).

Ak človek prečíta všetky jej knihy postupne, štvrtá kniha poukazuje ako R. M. Lukkari mení svoj zámer z etnickej emancipácie na sebareflexiu. Táto voľba R. M. Lukkari, nie je až tak založená na jej kultúrnom a etnickom pozadí, ako na jej vlastných prianiach a túžbach.

Ak prečítame separátne posledné dve básne v knihe s názvom Losses beaivegirji (3. kniha od R. M. Lukkari, 1986), môžeme vidieť pesimistický pohľad na sámsku budúcnosť. Predposledná báseň tvrdí, že sa Sámovia vo veľkom počte vytrácajú zo spoločnosti; ale sámska príroda spomínaná v poslednej básni opäť prináša človeka do krajiny detstva a pokoja. Po súvislom prečítaní dvoch posledných riadkov, tieto dva riadky sú chápané ako potvrdenie faktu, že Sámovia už nežijú svoj každodenný život v obklopení hôr a môžu sa cítiť ukrátený o svoj pôvod. Dosiaľ ich identita ostáva jasná – si Sám tak, ako sámska literatúra, ktorou píšeš.

Jadro diela Arbeeadni je obohatený o spomienky minulých generácii počas materstva, s jeho radostnými, ale aj bolestivými momentami.

Kirsti Paltto vs. R. M. Lukkari

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek politickým podmienkam, ktoré sú vyjadrené odlišne medzi K. Paltto a R. M. Lukkari, obe stále rozprávajú o tom istom probléme. Kirsti Paltto nedáva hlavný dôraz na pohlavie, ale na menšinu bez moci a ekonomickej nezávislosti. Jej poézia tiež zobrazuje strach z vojny, ktorý musia všetky národy zdieľať a využíva symboly prevzaté, ako aj medzi ostatnými národmi, ideológie Amerických Indiánov. Preto básnická zbierka od K. Paltto Beaiv-váza bajásdánsun (1985), využíva orla ako symbol solidarity s ďalšími pôvodnými ľuďmi v 4. svete. Ale R. M. Lukkari sa viac zaoberá motívmi zo ženských životov a rodinných sfér.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jieŋat vulget (1980) (Ľady ustupujú)
  • Báze dearvan Biehtar (1981) (Zbohom Biehtár)
  • Mørk dagbok (1986) (Temný denník)
  • Mu gonagasa gollebiktasat = Min konges gylne klær (1991) (Zlaté šaty môjho kráľa)
  • Silmämitta Čalbmemihttu (1995)
  • Oppbrudd. Skrivende kvinner over hele verden (1995) (Ženy píšuce na celom svete)
  • Äitejä, tyttäriä = Arbeeadni (1996) (Matky, dcéry)
  • Jäiset laakerit. Artikkeleita pohjoisista naiskirjailijoista (1998) (Články severských spisovateliek)
  • Ei alkua, ei loppua. Saamelaisten puheenvuoro (1999) (Bez začiatku, bez konca. Sámske vyjadrenie)
  • Ávvudivttat (2006)
  • Lihkošalmmái (2007) (Šťastný muž)
  • LEX SÁPMI. Ja eará joccit/Og andre stubber (2009)

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stien, Laila. Olle P ja imas beaivvás (1991)
  • Bragi, Einar. Vaikke jiehkki jávkkodivccii (1998) 
  • Palmer, Marion. Utsatte strök/Rasis guovllut (1999) 
  • Fofonoff, Kati-Claudia. Eana ádai nuppebeliid (2000)
  • Dás álget johtolagat. Barents guovllu antologia (2001) (Jovnna-Ande Vest, Rauni Magga Lukkari a Petter Johanas Lukkari)
  • Katajavuori, Riina. Gii halla. Divttat (2004) (RML ja Petter Johanas Lukkari) 
  • Södergran, Edith. Manin munnje eallin addui (2004) (RML a Petter Johanas Lukkari) 
  • Tikkanen, Märta. Čuohtelogu ráhkesvuođacuvccas (2005)
  • Fosse, Jon. Soames lea boahtimen (2005) (divadelná hra)

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rauni_Magga_Lukkari&oldid=7663221“