Redaktor:14nu5/Poznámky/IPA

Wikimedia Foundation

Toto je osobná stránka redaktora Wikipédie. Ak ju vidíte na inom serveri, pravdepodobne je to kópia Wikipédie. Uvedomte si, že si prezeráte neaktuálnu kópiu a užívateľ, ktorému táto stránka patrí, nemá s týmto serverom zrejme žiadne vzťahy. Originál redaktorskej stránky nájdete na https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:14nu5/Poznámky/IPA .

The International Phonetic Association

Poznámky k rozpracovaným témam, ktoré súvisia s fonológiou a medzinárodnou fonetickou abecedou. Informácie sa priebežne opravujú a dopĺňajú, niektoré sa len overujú, takže táto stránka nie je zdroj!

Šablóny

Tabuľka pulmonických spoluhlások podľa IPA

Miesto →

Labiály

Koronálne

Dorzálne

Radikálne

Glotálne

↓ Spôsob

Bilabiály

Labio- dentály

Dentály

Alveoláry

Post- alveoláry

Retroflexy

Palatály

Veláry

Uvuláry

Faryngály

Epiglotály

Nazály

m

ɱ

n̪

n

n̠

ɳ

ɲ

ŋ

ɴ

Plozívy

p

b

p̪

b̪

t̪

d̪

t

d

t̠

d̠

ʈ

ɖ

c

ɟ

k

ɡ

q

ɢ

ʡ

ʔ

Frikatívy

ɸ

β

f

v

θ

ð

s

z

ʃ

ʒ

ʂ

ʐ

ç

ʝ

x

ɣ

χ

ʁ

ħ

ʕ

ʜ

ʢ

h

ɦ

Aproximanty

ʋ

ɹ

ɻ

j

ɰ

Vibranty

ʙ

r

ʀ

Verberanty

ⱱ̟

ⱱ

ɾ

ɽ

ʡ̯

Later. frik.

ɬ

ɮ

ɭ˔̊

ɭ˔

ʎ̥˔

ʎ˔

ʟ̝̊

ʟ̝

Later. aprox.

l

ɭ

ʎ

ʟ

Later. verb.

ɺ

ʎ̯

Nepulmonické spoluhlásky
Mľaskavky	ʘ	ǀ	ǃ	ǂ	ǁ
Implozívy	ɓ	ɗ	ʄ	ɠ	ʛ
Ejektívy	pʼ	tʼ	kʼ	qʼ	sʼ
	tsʼ	tɬʼ	tʃʼ	kxʼ	kʟ̝̊ʼ

Afrikované spoluhlásky
p̪f	b̪v	ts	dz	tʃ	dʒ	tɕ	dʑ	ʈʂ	ɖʐ
t̪θ	d̪ð	tɬ	dɮ	cç	ɟʝ	kx	ɡɣ	qχ	ɢʁ

Koartikulované spoluhlásky
Frikatíva	ɕ	ʑ	ɧ
Aproximanty	ʍ	w	ɥ	ɫ
Plozívy	kp	ɡb	ŋm

Verzia z roku 2005 (posledná).

Tieto tabuľky obsahujú fonetické symboly, ktoré sa za určitých okolností nemusia zobrazovať správne v niektorých prehliadačoch.

V prípadoch, kde sú symboly umiestnené do párov, ľavý predstavuje neznelú a pravý znelú spoluhlásku.

Sivé plochy sú v miestach, kde pulmonické spoluhlásky sú nemožné.

Slovenčina

Monoftongy

hláska	IPA prepis	tradčný prepis	slovenský príklad	cudzojazyčný ekvivalent	poznámka
Skorootvorená stredová samohláska (znížená)	ɐ̞	a	papier, rada	pribl. rus. голова [ɡəlɐˈva]
Predĺžená skorootvorená stredová samohláska (znížená)	ɐ̞ː	á	páper, zákon
	ɛ̠̆ɐ̟̆	ä	mäso, vädnúť		niekedy sa uvádza aj [æ]
Polouzavretá predná nezaokrúhlená samohláska (znížená)	e̞	e	večera, les	pribl. franc. beauté [bote]
Predĺžená polouzavretá predná nezaokrúhlená samohláska (znížená)	e̞ː	é	dcéra, réva, nové	pribl. nem. Seele [ˈzeːlə]
Uzavretá predná nezaokrúhlená samohláska (znížená)	i̞	i	pivo, dymiť	pribl. franc. fini [fini]
Predĺžená uzavretá predná nezaokrúhlená samohláska (znížená)	i̞ː	í	písať, výbor	pribl. angl. free [fɹiː]
Otvorená zadná zaokrúhlená samohláska (znížená)	ɔ̝	o	posol, slovo	pribl. nem. voll [fɔl]
Predĺžená otvorená zadná zaokrúhlená samohláska (znížená)	ɔ̝ː	ó	pól, óda	pribl. tal. parola [paˈɾɔːla]
Uzavretá zadná zaokrúhlená samohláska (znížená)	u̞	u	puto, kukučka	pribl. rus. узкий [ˈuskʲɪj]
Predĺžená uzavretá zadná zaokrúhlená samohláska (znížená)	u̞ː	ú	púpava, dúfať	pribl. ír. gasúr [ˈɡasˠuːɾˠ]

Diftongy

hláska	IPA prepis	tradčný prepis	slovenský príklad	cudzojazyčný ekvivalent	poznámka
Skorouzavretá skoropredná nezaokrúhlená (vytiahnutá, veľmi skrátená) a otvorená predná nezaokrúhlená samohláska (centralizovaná)	ɪ̟̆a̽	ı̆a	piatok, žiadosť		alternatívne [ɪ̟̆æ̠]
Uzavretá predná nezaokrúhlená (znížená, veľmi skrátená) a polouzavretá predná nezaokrúhlená samohláska (znížená)	ı̞̆e̞	ı̆e	spievať, dieťa
Uzavretá predná nezaokrúhlená (znížená, veľmi skrátená) a skorouzavretá skorozadná samohláska	ı̞̆ʊ	ı̆u	cudziu, paniu
Uzavretá zadná zaokrúhlená (znížená, veľmi skrátená) a polouzavretá zadná zaokrúhlená samohláska (znížená)	ŭ̞o̞	ŭo	vôľa, pôvod

Konsonanty

hláska	IPA prepis	tradčný prepis	slovenský príklad	cudzojazyčný ekvivalent	poznámka
Neznelá bilatiálna plozíva	p	p	popol, papier	špa. peso [ˈpe̞so̞]
Znelá bilatiálna plozíva	b	b	bába, baran	franc. boue [ˈbu]
Znelá bilabiálna nazála	m	m	mama, puma	angl. him [hɪm]
Znelá labiovelárna aproximanta	w	u̯ / ŭ	pravda, dlhou ulicou	franc. oui [wi]
Neznelá labiodentálna frikatíva	f	f	fajka, všiť, včela	nem. fade [faːdə]
Znelá labiodentálna frikatíva	v	w	vdova, v zime, šéflekár	rus. волосы [ˈvoləsɨ]
Labiodentálna aproximanta	ʋ	v	hlava, v izbe	nem. was [ʋas]
Labiodentálna nazála	ɱ	ɱ / m	amfitráter, tamvon	angl. symphony [ˈsɪɱfəni]
Neznelá alveolárna plozíva (laminálna)	t̻	t	vata, tamten	pribl. maď. tutaj [tutɒj]
Znelá alveolárna plozíva (laminálna)	d̻	d	Adam, voda	pribl. nem. Dach [dax]
Alveolárna nazála (apikálna)	n̺	n	rana, žena	pribl. angl. nice [naɪs]
		m̥	hm, hmkať
Neznelá alveolárna fikatíva (laminálna)	s̻	s	osa, syseľ	pribl. nem. Biss [bɪs]
Znelá alveolárna fikatíva (laminálna)	z̻	z	váza, zoznam	pribl. tal. caso [ˈkazo]
Alveolárna nazála (znížená laminálna)	n̞̻	n̥ / ȵ	panský, inžinier
Neznelá alveolárna afrikáta (laminálna)	t̻͡s	c	práca, cicavec	pribl. nem. zehn [t͡seːn]	alternatívne [ʦ̻]
Znelá alveolárna afrikáta (laminálna)	d̻͡z	ʒ	hádzať, medza	pribl. mac. ѕвезда [ˈd͡zvɛzda]	alternatívne [ʣ̻]
Neznelá postalveolárna frikatíva (apikálna)	ʃ̺	š	kaša, pešo	pribl. hebr. שלום‎ [ʃalom]
Znelá postalveolárna frikatíva (apikálna)	ʒ̺	ž	veža, žaba	pribl. angl. vision [ˈvɪʒən]
Neznelá postalveolárna afrikáta (apikálna)	t̺͡ʃ	č	čečina, mača	pribl. tal. ciao [t͡ʃao]	alternatívne [ʧ̺]
Znelá postalveolárna afrikáta (apikálna)	d̺͡ʒ	ǯ	džem, Hodža	pribl. franc. djinn [d͡ʒin]	alternatívne [ʤ̺]
Alveolárna verberamta (apikálna)	ɾ̺	r	para, driemať	plibl. port. contra [ˈkõtɾɐ]
Alveolárna vibranta (apikálna slabičná)	r̺̩	r̥	vrch, hrb	plibl. mac. ’рчи [r̩t͡ʃi]
Predĺžená alveolárna vibranta (apikálna slabičná)	r̺̩ː	ŕ̥	vŕba, kŕč
Alveolárna laterálna aproximanta (apikálna)	l̺	l	skala, sklo
Alveolárna laterálna aproximanta (apikálna slabičná)	l̺̩	l̥	vlk, hlboko
Predĺžená alveolárna laterálna aproximanta (apikálna slabičná)	l̺̩ː	ĺ̥	vĺča, stĺp
Neznelá palatálna plozíva	c	ť	Maťo, platiť	ír. ceist [cɛʃtʲ]
Znelá palatálna plozíva	ɟ	ď	háďa, dediť	maď. gyám [ɟaːm]
Palatálna nazála	ɲ	ň	vaňa, nehanebník	franc. montagne [mɔ̃taɲ]
Alveolárna laterálna aproximanta (laminálna palatalizovaná)	l̺ʲ	ľ	ľad, koleno, liek	plibl. port. olho [ˈoʎu]	prípadne [ʎ] pri úplnej palatalizácii
Palatálna aproximanta	j	j	dvaja, prijímať	angl. you [juː]	prípadne [ʝ]
Palatálna aproximanta (znížená)	j̞	ı̆	Kraj, krajský, dej		alternatívne [ı̞̆]
Neznelá velárna plozíva	k	k	páka, poklad	tal. casa [ˈkaza]
Znelá velárna plozíva	ɡ	g	gágať, Gregor	nem. Lüge [ˈlyːɡə]
Neznelá velárna frikatíva	x	x	chata, pochvala	nem. Kuchen [kuːxən]
Znelá velárna frikatíva	ɣ	ɣ	vrch hory	ír. dhorn [ɣoːɾˠn̪ˠ]
Velárna nazála	ŋ	ŋ	tenký, Anka	angl. sing [sɪŋ]
Velárna nazála (znížená)	ŋ̞	n	bronchitída		alternatívne [ɰ̃]
Znelá glotálna frikatíva	ɦ	h	dúha, hora	fín. raha [rɑɦɑ]

Synonymá termínov

• labiála (angl. labial) – perná; koronála (angl. coronal) – ďasnová; dorzála (angl. dorsal) – podnebná; radikála (angl. radical) – hrtanová; glotála (angl. glottal) – hlasívková;
• bilabiála (angl. bilabial) – obojperná / pernoperná, labiodentála (angl. labiodental) – pernozubná; dentála (angl. dental) – zubná; alveolára (angl. alveolar) – predoďasnová, postalveolára (angl. postalveolar) – zadoďasnová, retroflexa / cerebrála (angl. retroflex) – retroflexná; palatála (angl. palatal) – predopodnebná, velára (angl. velar) – zadopodnebná, uvulára (angl. uvular) – čapíková; faryngála (angl. pharyngeal) – hrtanová, epiglotála (angl. epiglottal) – príchlopková; glotála
• nazála (angl. nasal) – nosová, plozíva (angl. plosive) – výbuchová, frikatíva (angl. fricative) – trená, aproximanta (angl. approximant) – kĺzavá, vibranta (angl. trill) – chrčivá, verberanta (angl. flap / tap) – trepotavá, laterálna frikatíva (angl. lateral fricative) – boková trená, laterálna aproximanta (angl. lateral approximant) – boková kĺzavá, laterálna verberanta (angl. lateral flap) – boková trepotavá
• (angl. click) – mľaskavka, implozíva (angl. implosive) – ?, ejektíva (angl. ejective) – ?
• afrikáta (angl. affricate) – ?

Zdroje

• Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368 
• Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072 
• Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87–109, http://www.juls.savba.sk/ediela/jc/2004/2/jc2004_2.pdf, dost. 17. júl 2010 

Gréčtina

Skratky: attK — klasická (attická) gréčtina; koiP – ľudová koiné (1. storočie pred Kr.–2. storočie po Kr.); koiS – štandardizovaná koiné (4. storočie pred Kr.–rané rímske obdobie); koiB – boiotská koiné (4. storočie pred Kr.); koiE – egyptská koiné (skoré 1. storočie pred Kr.); koiN – neskorá koiné (4. storočie po Kr.); byzS – stredoveká (byzantská) gréčtina (7. storočie po Kr.–1453 po Kr.); modN – moderná (nová) gréčtina (od 1453 po Kr.).

Monoftongy a diftongy

Krátke monoftongy

písmeno	attK	koiP	koiS	koiB	koiE	koiN	byzS	modN
α   ᾰ	[a]	[a]	[a]	[a]	[a]	[a]	[a]	[a]
ε	[e]	[ε]	[ε]	[e]	[ɛ]	[e]	[ɛ]	[e]
ι   ῐ	[i]	[i]	[i]	[i]	[i]	[i]	[i]	[i]
ο	[o]	[o]	[ο]	[ο]	[o]	[o]	[ɔ]	[o]
υ   ῠ	[y]	[y]	[y]	[u]	[y]	[y]	[y]	[i]

Dlhé monoftongy

písmeno	attK	koiP	koiS	koiB	koiE	koiN	byzS	modN
α   ᾱ	[aː]		[aː]	[aː]
ει	[eː]	[i]	[iː]/[eː]	[iː]	[i]	[i]	[i]	[i]
η	[ɛː]	[e]	[eː]	[eː]	[e]	[i]/[e]?	[i]	[i]
ι   ῑ	[iː]		[iː]	[iː]
ου	[oː]	[u]	[uː]	[uː]	[u]	[u]	[u]	[u]
υ   ῡ	[yː]		[yː]	[uː]
ω	[ɔː]	[o]	[oː]	[oː]	[o]	[o]	[ɔ]	[o]

Diftongy

písmeno	attK	koiP	koiS	koiB	koiE	koiN	byzS	modN
αι   ᾳ	[ai]	[ɛ]	[ai]/[aːi]	[ɛː]	[ɛ]	[e]	[ɛ]	[e]
αυ	[au]		[au]	[au]?	[aw]?			[av]/[af]
ει	[ei]	—	—	—	—	—	—	—
ευ	[eu]		[eu]	[eu]?	[ew]?			[ev]/[ef]
ηι   ῃ	[ɛːi]
ηυ	[ɛːu]		[eːu]
οι	[ɔɪ]	[y]	[oi]	[yː]?	[y]	[y]	[y]	[i]
ου	[ou]	—	—	—	—	—	—	—
υι			[yi]	[uː]	[y]	[y]	[y]	[i]
ωι   ῳ	[ɔːi]		[oːi]
ωυ			[oːu]

Konsonanty

písmeno	attK	koiP	koiS	koiB	koiE	koiN	byzS	modN
β	[b]	[β]	[b]	[b]?	[b]	[β]	[v]	[v]
γ	[ɡ]/[ŋ]	[ɣ]	[g]/[ŋ]	[ɣ]/[ŋ]	[g]/[ŋ]	[ɣ]/[ŋ]	[ɣ]/[ŋ]/[ʝ]	[ɣ]/[ŋ]/[ʝ]
δ	[d]	[ð]	[d]	[d]?	[d]	[ð]	[ð]	[ð]
ζ	[zd]/[dz]	[z]	[z]	[z]	[z]	[z]	[z]	[z]
θ	[tʰ]	[θ]	[tʰ]	[tʰ]?	[tʰ]	[θ]	[θ]	[θ]
κ	[k]	[k]	[k]	[k]	[k]	[k]	[k]/[c]	[k]/[c]
λ	[l]	[l]	[l]	[l]	[l]	[l]	[l]	[l]/[ʎ]
μ	[m]	[m]	[m]	[m]	[m]	[m]	[m]	[m]
ν	[n]	[n]	[n]	[n]	[n]	[n]	[n]	[n]/[ɲ]
ξ	[ks]	[ks]	[ks]	[ks]	[ks]	[ks]	[ks]	[ks]
π	[p]	[p]	[p]	[p]	[p]	[p]	[p]	[p]
ρ	[r]/[rʰ]	[r]	[r]/[rʰ]	[r]/[rʰ]	[r]/[rʰ]	[r]	[r]	[r]
σ	[s]	[s]	[s]/[z]	[s]/[z]	[s]/[z]	[s]/[z]	[s]	[s]
τ	[t]	[t]	[t]	[t]	[t]	[t]	[t]	[t]
φ	[pʰ]	[f]	[pʰ]	[pʰ]?	[pʰ]	[ɸ]	[f]	[f]
χ	[kʰ]	[x]	[kʰ]	[kʰ]?	[kʰ]	[x]	[x]/[ç]	[x]/[ç]
ψ	[ps]	[ps]	[ps]	[ps]	[ps]	[ps]	[ps]	[ps]
ϝ	[w]	—	—	—	—	—	—	—
ϻ	[s]	—	—	—	—	—	—	—
ϛ	[st]	—	—	—	—	—	—	—
ͱ	[h]?	—	—	—	—	—	—	—
ϙ	[k]	—	—	—	—	—	—	—
ϡ	[sː]?	—	—	—	—	—	—	—
ϸ	[ʃ]?	—	—	—	—	—	—	—
ͷ	[ts]/[tʃ]?	—	—	—	—	—	—	—

Zdroje

• en:Ancient Greek phonology – staroveká (klasická attická) gréčtina;
• en:Koine Greek phonology – gréčtina helenizmu;
• en:Medieval Greek – byzantská gréčtina;
• en:Modern Greek – dnešná gréčtina.