Preskočiť na obsah

Redaktor:Abdull~skwiki/Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Albert Einstein
Židovsko-nemecko-švajčiarsko-americký fyzik a mysliteľ, tvorca špeciálnej teórie relativity a všeobecnej teórie relativity.
Židovsko-nemecko-švajčiarsko-americký fyzik a mysliteľ, tvorca špeciálnej teórie relativity a všeobecnej teórie relativity.
Narodenie14. marec 1879
Ulm, Nemecko
Úmrtie18. apríl 1955
Princeton, USA

Albert Einstein (* 14. marec 1879, Ulm – † 18. apríl 1955, Princeton) bol židovsko-nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia. Predložil teóriu relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie. V roku 1921 mu bola za jeho vysvetlenie fotoelektrického javu udelená Nobelova cena za fyziku a „jeho zásluhy v oblasti teoretickej fyziky.“

Po sformulovaní všeobecnej teórii relativity v novembri 1915, sa stal Einstein známym na celom svete, čo je pre vedca neobyčajný úspech. Neskôr jeho sláva prekonala ostatných vedcov v histórii. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej inteligencie alebo dokonca génia.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a vysoká škola

[upraviť | upraviť zdroj]

Einstein sa narodil v Ulme, asi 100 km východne od Stuttgartu. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* 30. august 1847, Buchau – † 10. október 1902, Miláno), obchodník s matracmi, ktorý neskôr riadil v Mníchove vlastný elekrochemický podnik (Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie), a Paulina Einsteinová (rod. Kochová, * 8. február 1858, Bad Cannstatt – † 20. február 1920, Berlín). Rodina bola židovská, ale nedodržiavajúca židovské zvyky. Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku 1881 narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval katolícku ľudová školu a na naliehanie jeho matky bral hodiny huslí.

Keď mu bolo päť, jeho otec mu ukázal kompas a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších v jeho živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly učiaceho sa žiaka, pravdepodobne kvôli dyslexii, hanblivosti alebo veľmi neobvyklej a neobyčajnej štruktúre jeho mozgu (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval svoj objav teórie relativity jeho pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšlal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal Aspergerov syndróm, poruchu príbuznú autizmu.

Od roku 1888 navštevoval Einstein Luitpold-Gymnasium, kde sa mu dostalo relatívne moderného vzdelania. Zvovuopakujúca sa fáma, že v matematike prepadal nie je pravdou; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorý si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo Švajčiarsku je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z jeho strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas jeho pozdnejšieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu napríklad vedecké, matematické a filozofické knihy.

Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku 1894 sa presťahovala rodina z Mníchova do Pavie a neskôr blízkeho Milána. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že jeho neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto opustil 29. decembra 1894 školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od jeho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže jeho rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. [1] [2]

Einstein nevyhovel prianiu svojho otca, študovať elektrotechniku. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej Polytechnike, dnes Eidgenössische Technische Hochschule (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásť a polročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete 1895 – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovedeckú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v Arau, kde nastúpil 26. októbra 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku.

Počas štúdia býval u rodiny profesora Josta Wintelera v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku 1910 sa Albetrova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ Michele Besso sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára 1896 sa vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri 1896 tu ukončil štúdium a získal maturitu.

Začiatkom školského roka 1896/1897 začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do Olsbergu. Na rovnakú školu prestúpila aj srbka Mileva Marićová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného vzťahu.

V roku 1900 získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku 1901 švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein jeho vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári 1902 v Srbsku, kde bola aj adoptovaná. Jej osud nie je známy a nie je vylúčené, že zomrela na záškrt, ktorého epidémia bola v tom čase v Srbsku.

Práca a doktorát

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval sa ako domáci učiteľ vo Winterthure, Schaffhausene a nakoniec v Berne. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec 16. júna 1902 podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na patentovom úrade v Berne.

Roku 1903 si vzal svoju dlhoročnú partnerku Milevu Matic (srbská matematička a priateľka Nikolu Teslu, ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola „rovnako silná a nezávislá“ ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov.

Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou Špeciálnej teórie relativity.

Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku 1905 dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 z jeho najdôležitejších prác, čím formuloval kvantovú teóriu svetla, vysvetlil fotoelektrický efekt, Brownov pohyb a mnohých ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel k vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla (fotónov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverenil aj svoju prevratnú Špeciálnu teóriu relativity, z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = mc2).

V roku 1908 habilitoval na Bernskej Univerzite. V roku 1909 sa stal mimoriadnym profesorom teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch 1911 - 1912 potom pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. Od roku 1914 ho „získali“ (až do roku 1933) do Berlína do Pruskej akadémie vied, kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite.

Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku 1919 vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch 1917 - 1920 starala. Mali spolu dve dcéry. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam.

V roku 1916 uverejnil svoju (opäť prevratnú) Všeobecnú teóriu relativity, ktorá sa stala jednotnou teóriou priestoru, času a gravitácie. V roku 1919 bol počas zatmenia Slnka pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo celebritu (Anglická kráľovská akadémia: „Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia“. ). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku 1922 s manželkou navštívili Japonsko, Singapur a Čínu.

Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetoneskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied.

Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa vzdal oboch svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a roku 1933 emigroval do USA - do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka nemienil nikdy viac vstúpiť.

Roku 1936 mu zomrela žena Elsa. Od roku 1939 bývala uňho až do svojej smrti (1951) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku 1940 získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo.

Už krátko pred Druhou svetovou vojnou Einstein napísal americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi v liste, že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“ a varoval, že USA musia zintentívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia uránu, neskôr Projekt Manhattan) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo ešte pred Nemeckom. Neskôr Einstein (spolu s Albertom Schweitzerom a Bertrandom Russellom) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní.

Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku 2004 podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k „autu, ktoré je plné mechanických problémov“. Eisteinov syn trpel schizofréniou.

Einstein zomrel v roku 1955 v Princetone.

Názory

[upraviť | upraviť zdroj]

Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý profesor, ktorý sa veľmi nestaral o typ svojho oblečenia. Rád hral na husle a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor.

Einstein bol humanista, pacifista a s výhradami sionista (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu).

V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával vieceré výsledky rakúskeho fyzika a filozofa E. Macha (1838-1916) či B. Spinozu (1632 - 1677).

Neskôr začal byť materialistom a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti indeterminizmu. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať.

Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti teórie vedeckého poznania pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba rozumom.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1907 kompletné, neskôr výber (hlavne do roku 1922, po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu))

  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 4 (1901):
    • Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 8 (1902):
    • Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 9 (1902):
    • Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 11 (1902):
    • Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 14 (1904):
    • Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme
  • Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen, Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia)
  • in: Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17 (1905):
  • in : Annalen der Physik und Chemie, Band 19 (1906):
    • Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia)
    • Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky Investigations on the Theory of the Brownian Movement (1926))
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 20 (1906):
    • Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption
    • Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 21 (1906):
    • Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 22 (1907):
    • Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i
    • Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta
    • Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“
  • in: Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie (1907)
    • Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 23 (1907):
    • Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips
    • Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “
    • Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie
  • Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen , prednáška (1907) v Berne
  • in: Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4 (1908):
    • Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 9 (1908):
    • Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen
  • in: Elementare Theorie der Brownschen Bewegung , Band 14 (1908):
    • Elementare Theorie der Brownschen Bewegung
  • in : Annalen der Physik und Chemie, Band 26 (1908) spolu s Jakobom Laubom:
    • Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 10 (1909):
    • Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems
    • Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung
  • in: Archives des sciences physiques et naturelles, 29 (1910)
    • Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne (preložené z nemčiny)
    • Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 33 spolu s Ludwigom Hopfom
    • Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie
    • Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld
  • Die Relativitäts-Theorie , prednáška v Zürichu (1911)
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 35 (1911)
    • Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 38 (1911)
    • Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes
    • Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes
    • Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “
    • Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham
  • Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation, Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman)
  • Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie, prednáška (1913) vo Frauenfelde
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 15 (1914)
    • Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie
  • in:Vossische Zeitung (1914)
    • Vom Relativitäts-Prinzip
  • in Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 (1915):
    • Theoretische Atomistik
    • Die Relativitätstheorie
  • Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme , viaceré pramene (1915)
  • in: Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften (1915)
    • Zur allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften (1916)
    • Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 49 (1916)
    • Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie (Základy všeobecnej teórie relativity)
  • in: Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18 (1916)
    • Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie
  • in: Physikalische Gesellschaft Zürich (1916)
    • Zur Quantentheorie der Strahlung
  • in: Die Naturwisschenschaften, Band 4 (1916):
    • Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges
  • Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) , Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917
  • in: Physikalische Zeitschrift (1917)
    • Zur Quantentheorie der Strahlung"
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1918)
    • Die Gravitationswellen
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 55 (1918):
    • Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1918)
    • Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1919)
    • Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?
    • Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen
  • in: Naturwissenschaften, Band 7 (1919)
    • Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1920)
    • Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen
  • Äther und Relativitätstheorie, prednáška v Leidene (1920)
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1921)
    • Geometrie und Erfahrung
    • Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie
  • The meaning of relativity , 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny)
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1922)
    • Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1924 a 1925)
    • Quantentheorie des einatomigen idealen Gases

a mnohé ďalšie

Zobrané spisy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • H. A. Lorentz: Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen (1913) - výber
  • Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: Collected papers of Albert Einstein (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) - všetky

Iné diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • About Zionism: Speeches and Letters (preklad do angl. Sir Leon Simon) (1931)
  • Builders of the Universe (1932)
  • spolu so Sigmundom Freudom: Warum Krieg? (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) (1933)
  • spolu s Leopoldom Infeldom: The Evolution of Physics (1938)
  • The World As I See It (preklad do angl. Alan Harris) (1949)
  • Out of My Later years (1950)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Abdull~skwiki/Pieskovisko
Wikicitáty
Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Abdull~skwiki/Pieskovisko&oldid=6939627“