Redaktor:Bakjb/pieskovisko5
Solin
[upraviť | upraviť zdroj]| Solin | ||
| mesto | ||
 Jadro pretekajúce mestom Solin, v mieste zvanom Gospin Otok, asi pol kilometra pred ústím do Jadranského mora
| ||
|
||
| Štát |  Chorvátsko
| |
|---|---|---|
| župa | Splitsko-dalmatínska | |
| Nadmorská výška | 0 m n. m. | |
| Súradnice | 43°31′54″S 16°29′41″V / 43,531667°S 16,494722°V | |
| Rozloha | 34,2 km² (3 420 ha) | |
| Obyvateľstvo | 24 862 (2021) | |
| Hustota | 726,96 obyv./km² | |
| Starosta | Dalibor Ninčević (HDZ) | |
| PSČ | 21 210 | |
  | ||
| Webová stránka: http://www.solin.hr | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Solin (latinky a tal. Salona) je mesto v Chorvátsku, v Splitsko-dalmatínskej župe na pobreží Kaštelského zálivu. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 tu žije 24 862 obyvateľov. Solin je zároveň aj severným predmestím Splitu, od ktorého je vzdialené len 5 km. So Splitom tvorí z urbanistického hľadiska (nie však administratívneho) jeden súvislý celok. Hranice medzi oboma sídlami prechádzajú priemyselnou zónou.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto má veľmi bohatú históriu a značný význampre starochorvátske a rano kresťanské dejiny. Význam Salony spočíva aj v tom, že väčšina pôvodného mesta nebola prekrytá novou zástavbou, ako je to v mnohých iných prípadoch. V posledných rokoch sa tiež objavujú návrhy na zaradenie Salony do zoznamu UNESCO v nádeji na zachovanie tohto miesta.
Najstaršie dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne opevnenú prístavnú osadu Salona založil ilýrsky kmeň Delmatov. V 3. – 4. storočí pred Kr. ju dobyli Gréci a neskôr prešla pod rímsku nadvládu, kedy sa stala hlavným mestom provincie Dalmácia. Salona mala 60 000 obyvateľov a bola štvrtým najväčším mestom Rímskeho impéria. Bola správnym centrom provincie Ilýria a neskôr sa stala arcidiecéznym sídlom týchto regiónov. Z tejto doby sa v západnej časti mesta nachádza značné množstvo archeologických nálezísk.
V roku 244 sa tu narodil rímsky cisár Dioklecián, ktorý si v dnešnom Splite postavil slávny Diokleciánov palác, do krorého sa uchýlil po rozdelení ríše na tetrarchiu v roku 305.[1] Po páde Ríma, keď nastalo sťahovanie národov, začali nájazdy Avarov. Ľudia utekali zo Solinu preč, väčšinou do Diokleciánovho paláca, v ktorého susedstve začalo vznikať mesto Split.
Ranné kresťanstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Už v 3. storočí bola v Salone založená cirkevná diecéza. Prvým salonským biskupom sa stal svätý Domnius (chorv. Sveti Dujam), ktorého cisár Dioklecián nechal v roku 304 popraviť. V roku 474 menoval východorímsky cisár Lev I. biskupom Glyceria. Ten bol do tej doby západorímskym cisárom, bol však zosadený Juliom Nepotom, ktorý neskôr tiež skončil v Salone. Okolo roku 500 bolo biskupstvo vyhlásené za metropolitnú arcidiecézu. Na arcidiecézu a metropolitné sídlo bolo solinské biskupstvo povýšené v 10. storočí. Diecéza v súčasnej podobe vznikla v roku 1828, kedy bola historická arcidiecéza salonská zlúčená s diecézou makarskou a v roku 1969 bola povýšená na arcidiecézu a metropolitné sídlo v arcidiecéze splitsko-makarskej.
Príchod Slovanov
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cerchiari, De Vecchi, Arte nel Tempo. Dalla Preistoria alla Tarda Antichità, vol I, I tomo, Milano 1991, ISBN 978-88-450-4218-8, s. 248