Redaktor:Biglk.1
Právo[upraviť | upraviť zdroj]
Právo je súhrn právnych noriem, ktoré sú vyjadrené vo všeobecne záväznej forme ustanovenej zákonom. Okrem právnych noriem sa v spoločnosti vyskytujú aj iné normy: etické normy (otázky dobra v medziľudským vzťahoch), náboženské normy (viera) a estetické normy (krása).
Úlohou práva je regulovať spoločenské vzťahy prostredníctvom právnych noriem, tieto právne normy sa zjednocujú a spájajú do určitých právnych odvetví. Právne odvetvie je väčším súhrnom právnych noriem, ktoré sú vnútorne natoľko späté, že voči ostatným právnym odvetviam vytvárajú samostatný celok. Najčastejším kritériom začleňovania právnych noriem do jednotlivých právnych odvetví je predmet právnej úpravy, t.j. jednotlivé druhy spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy koho ktorého právneho odvetvia.
Právne normy sa vyznačujú: a) monizmom – v danej krajine platí jednotný systém právnych noriem a tento je záväzný pre celú spoločnosť. b) spätosť so štátom – štát má donucovacie prostriedky, ktorými môže a musí napraviť nezákonný stav a potrestať páchateľa, kt. poruší zákon (má donucovacie prostriedky: polícia, súdy, prokuratúra). c) zvláštne formy – zákony sú vydávané v zbierkach zákonov
Právo plní nasledujúce funkcie: 1.) relatívna funkcia – spočíva v regulovaní spoločenských vzťahov a tým nadobúda povahu právnych vzťahov. 2.) kontrolná funkcia – je spojená s regulovanou funkciou, pričom právo sa javí ako prostriedok kontroly a to tým, že vymedzuje hranice správania sa, aby sa zamedzil nevyhnutný poriadok v spoločnosti a preto každé odchýlenie od práva znamená konflikt s právom a s právnou normou. 3.) právo plní funkciu prostriedku právnej ochrany a istoty, právo chráni hodnoty spoločnosti a jeho aplikácia dáva každému istotu, že ostatný účastníci sa nemôžu odchyľovať od požiadaviek práva. 4.) výchovná funkcia
Základom právneho poriadku a teda aj právneho systému je právna norma ako jednoznačné a najjednoduchšie pravidlo správania sa. Právne normy obsahuje právny predpis (napr. zákon, vyhláška), ktorý zasa spravidla zaraďujeme do určitého právneho odvetia (právne odvetvie je však už skôr kategória prameňov poznania práva).
V dejinách ľudskej civilizácie sa vytvorili typy právnej kultúry. V spojitosti s typmi právnej kultúry hovoríme o prameňoch práva, ktoré predstavujú formy, v ktorých je právo obsiahnuté – teda formy, ktoré nám umožňuje poznať isté formy správania a ktoré musíme dodržiavať.
Právna norma je účinná vtedy, keď sa ňou občania alebo inštitúcie začnú riadiť, podľa nej začnú konať. Medzi platnosťou a účinnosťou je vakačný čas – je potrebný na naštudovanie, prípadne zabezpečenie potrebných prostriedkov vyžadovaných normou.
Pôsobnosť právnej normy predstavuje vytýčenie hraníc, v rámci ktorých sa príslušná norma použije na konkrétny príklad. Môže ísť o: - časovú – je daná pôsobením času (napr. vrátenie majetku, ktorým bol majetok vzatý po roku 1948) - priestorovú – ide o vymedzenie územia, na ktoré sa právna norma vzťahuje - osobnú – ide o stanovenie osôb, na ktoré sa právna norma vzťahuje - vecnú - stanovuje okruh predmetov, na ktoré sa právna norma vzťahuje (napr. pri daniach)
Právna norma je všeobecné pravidlo, preto je potrebný výklad (interpretácia), aby nedošlo k rozdielnemu chápaniu právnych noriem. Rozoznávame:
semantický výklad: vysvetľuje zmysel použitých výrazových prostriedkov -
autentický výklad: vydávajú ho inštitúcie, kt. predpis vydali (schválili) -
aplikačný výklad: vydáva orgán aplikujúci právo (súd) -
doktrinálny výklad: vydávajú ho pracovníci právnej vedy -
právne záväzný výklad: podáva ho poverený orgán (Ústavný súd v Košiciach)
Pravidlá sú obsiahnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch. Patrí sem:
- medzinárodné právo - upravuje vzájomné vzťahy štátov, ktoré sa správajú voči sebe s medzinárodnou kurtoáziou . Tvoria ho normy, ktoré pramenia z medzinárodných zmlúv alebo obyčají.
- vnútroštátne právo - tvoria ho normy prameniace zo zákonov alebo iných právnych predpisov štátu. Subjektami sú fyzické a právnické osoby a členíme ho na:
verejné a súkromné
Odvetvia práva[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o skupiny noriem, ktorými sa upravuje istá oblasť spoločenských vzťahov. Normy v jednotlivých oblastiach sú ucelené, relatívne samostatné, prehľadne a jasne usporiadané. Slovenský systém práva rozlišuje nasledovné odvetvia: -
štátne právo (Ústava) -
občianske právo hmotné – rieši vlastnícke, záväzkové, dedičné vzťahy -
občianske právo procesné – dotýka sa činnosti súdov a notárstiev. -
rodinné právo – stanovuje podmienky vzniku manželstva, povinnosti partnerov, ochranu rodiny, rieši vzťahy medzi rodičmi a deťmi. -
pracovné právo – upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, dĺžku pracovnej doby, podmienky práce -
obchodné právo – upravuje vzťahy v oblasti obchodu -
finančné právo – zaoberá sa problematikou daní, odvodu poplatkov, vzťahmi poisťovní, úverov... -
trestné právo hmotné - určuje, čo je trestný čin, sankcie -
trestné právo procesné – upravuje vzťahy medzi orgánmi činnými v trestnom konaní
Tvorba práva
Ak sa v spoločnosti objaví potreba prijať nové právne normy, prípadne niektoré právne normy novelizovať, majú právo isté inštitúcie (vláda, ministerstvá, NRSR, prezident) zákonodarnej iniciatívy – predkladať zákony na prerokovanie do NRSR. Zákon je posudzovaný v jednotlivých výboroch NR, neskôr v pléne NR. Zákony schvaľuje NRSR, na schválenie zákonov je potrebné: - riadne zákony - ústavné zákony Po schválení zákon podpisuje prezident SR a príslušní štátni činitelia a zákon vyjde v Zbierke zákonov.
Realizácia a aplikácia práva
Potreba právnej normy, ktorá reguluje isté vzťahy, predstavuje prvú fázu v existencii právnej normy. Druhá fáza predstavuje obdobie, keď sa človek, inštitúcie (subjekty právnych vzťahov) touto normou riadia. Človek by mal poznať právne normy potrebné pre život, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje. Tieto právne normy umožňujú utvárať spoločenský poriadok.
Účastníkov právnych vzťahov nazývame subjekty právnych vzťahov (ide o fyzické osoby, právnické osoby, inštitúcie), majú právnu spôsobilosť. Zastúpenie môže byť založené na základe zákona (rodičia), na súdnom rozhodnutí (súd určí napr. deti do opatery) alebo na základe splnomocnenia (advokát je poverený výkonom v nejakej veci – napr. dedičské konanie).
Aplikácia práva je štátom poverená činnosť štátnych orgánov, v rámci ktorých vydávajú individuálne právne akty. Ide o konkretizáciu všeobecného pravidla obsiahnutom v Zbierke zákonov na daný prípad a daný subjekt. V oblasti priestupkov majú právomoc rozhodovať príslušníci polície, mestskej polície alebo colníci. . Najdôležitejším orgánom je súd.