Redaktor:Denis Pongrácz/pieskovisko

Forgáčovci - Forgách de Ghymes et Gách

Forgách de Gymes et Ghacs Forgáčovci
[[Súbor:.|200px]]
Krajina	Uhorsko
Tituly	šľachtic, ríšsky nižší barón, barón, gróf
Zakladateľ	Ivanka
Rok založenia dynastie	okolo 1200

Pavol Forgách 1748

Forgáčovci bol uhorský šľachtický rod, zrejme línia starobylého veľmožského rodu Hunt–Poznan. Zakladateľmi rodu boli komes Ivank a jeho syn Andrej (dol. 1245 – 1277), zakladateľ hradu Gýmeš. Andrej mal synov Jána († 1301, kaločský arcibiskup),Tomáša (dol 1275 – 1303, krajinský sudca), komesa Andreja (dol. 1287 – 1297), Ivanku (dol. 1291 – 1299), Mikuláša (1295 – 1297) a Jolanu (manž. Agóc de Zolyo). Andrejov syn Mikuláš „Forgách“ († okolo 1333) sa v roku 1307 oženil s Annou Chetneki. Mikuláš mal syna magistra Mikuláša († 1362) a magistra Ondreja (dol. 1336, 1378). Mikulášov syn Ján bol nitrianskym podžupanom a padol v bitke pri Nikopole v roku 1396. Blažej († 1386) bol kráľovským pohárnikom. Jeho bratranec Peter (dol. 1385 – 1435, manž. 1.Klára Thuróczy, 2. Elena Szini) bol kráľovniným dvoranom. Vtedy sa rod prepracoval medzi najvýznamnejšie osobnosti v Uhorsku. V rokoch 1450 – 1480 niekto z rodu získal ríšsky nižší baronát. V erbovníku Konráda von Grünenberg, je erb uvedený medzi nižšími barónmi ako „Herren von Gūmes von Nauppols“ (Nauppols je neznáma lokalita, možno Hlohovec). V stredoveku existovali v ríši dva tituly (triedy) barónov: Freyhern (slobodní páni, dediční baróni) a Herren von, čo boli menovaní baróni z titulu funkcie na dvore alebo nededičnej držby kráľovského hradu či panstva. Petrov vnuk Peter bol tekovským županom (1493 – 1505) a zakladateľom línie „de Ghymes“ a brat Gregor († 1515) línie „de Gách“. Potvrdzovaciu armálnu listinu vydal pre Ladislava, Františka a Šebastiána Ludovít II. v roku 1525. Žigmund s Ladislavom, Petrom, Jánom a Štefanom získali 10.12.1545 donáciu na tekovskú obec Iňa. Peter, Žigmund a Ján boli za neveru panovníkovi a vraždu kráľovského kapitána Juraja Koppáni 27.12.1548 Ferdinandom I. zbavení šľachtictva. Milosť a donáciu na majetky a kaštieľ v Komjaticiach a hrad Gýmeš získali 21.2.1550 od Ferdinanda I. Žigmund, Ladislav, Peter a Ján. Šimon v roku 1556 rozšíril majetky o šesť šarišských, štyri abovské obce a boršodské a turnianske majetky. Imrich v roku 1558 získal donáciu na čanádske obce Thorony a Bwthonya a v roku 1559 tam získal obec Dombegyhaz. V roku 1563 získali František, Šimon a Imrich obec Práznovce po vymretí rodu Pavla Praznowczy alias Praznowszky. Jágerského kanonika Františka Ferdinand I. 26.8.1556 menoval za varadínskeho biskupa. V roku 1558 získal donáciu na obec Pornó, v roku 1559 usadlosť v Brodzanoch. Františkove majetkové akvizície potvrdil Ferdinand I. donáciou z 1.10.1563 pre biskupa Františka so Šimonom, Pavlom, Imrichom, Petrom, Štefanom, Gregorom, Andrejom a Ladislavom na 26 nitrianskych, 32 tekovských a jednu ostrihomskú obec. Biskup František sa 1.11.1563 stal bratislavským prepoštom. Šimon bol hornouhorským kapitánom (1573 – 1582). V roku 1579 získal dedične panstvo Gýmeš s dalšími 15 obcami a potvrdenie držby tekovských majetkov. V roku 1582 sa mu podarilo rozšíriť aj hontianske a novohradské majetky. V roku 1582 získal spolu s manželkou Katarínou Zrínskou a deťmi Šimonom, Máriou, Elenou a Alžbetou Trenčiansky hrad s titulom trenčianskeho župana. Rudolf II. 23.11.1587 varadínskeho biskupa Františka menoval aj za vesprímskeho biskupa a župana a 10.7.1596 za nitrianskeho biskupa. Od roku 1603 bol František aj uhorským kancelárom, 21.7.1607 zložil prísahu a bol menovaný za Ostrihomského arcibiskupa a miestodržiteľa. Šimon bol 23.11.1587 menovaný za kráľovského pohárnika. Trenčianske hradné panstvo so 40 obcami a nitrianske majetky získal v roku 1588 trenčiansky kapitán Imrich Forgách de Gÿmes s jeho dcérami Máriou, Zuzanou, Juditou a Juliánou. Zároveň mu Rudolf II. udelil titul trenčianskeho župana. Žigmund bol novohradským županom, kráľovským radcom a pohárnikom (1604), stolníkom (od 1606), krajinským sudcom (od 1610), sabolčským (od 7.1.1612) a šarišským županom (od 26.5.1614). Sečanský kapitán a rytier Zlatej ostrohy Mikuláš získal od Ferdinanda II. funkciu tekovského župana (1620), ako župan bol potvrdený v rokoch 1635 a 1642. V roku 1624 bol aj hornouhorský kapitán, plukovník, rytier Zlatej ostrohy, hlavný komorník a kráľovský radca bol menovaný za cisárskeho radcu. Žigmundov syn Adam bol od 12.7.1622 novohradským županom. Rytier Zlatej ostrohy a titulárny radca Peter bol od 7.11.1625 skutočným radcom. Syn Ján bol 14.7.1631 menovaný za boršodského župana. Adam získal v roku 1640 titul skutočného radcu. Adam (manž. Judita Révay) bol od roku 1641 kráľovským pohárnikom. V roku 1642 získal donáciu na 25 obcí a mestečiek v Nitrianskej stolici. Dvormajster a boršodský župan Žigmund bol od roku 1643 aj sabolčským županom. Dedičný grófsky titul (Colatio perpetui Comitis de Ghymes…) získali od Ferdinanda III. 12.5.1640 novohradský župan a hlavný sečiansky kapitán Adam s bratom Jánom Žigmundom, cisárskym komorníkom a boršodským županom. V listine je obsiahla genealógia rodu až po komesa Ivanku (Juanca). Ladislava Ferdinand III. v roku 1645 menoval za pravého kráľovského radcu, prísahu zložil 27.12.1645. Tekovský župan a sečiansky kapitán František získal ďalšiu ríšsku grófsku listinu Ferdinanda III., vydanú na Bratislavskom hrade 20.3.1647. V listine sa mu povoľuje v ríši používať titul Graff. František v tom istom roku aj zomrel. Veľmi zaujímavá je grófska listina Ferdinanda III. z 17.7.1655 pre jeho sestry Evu (manž. Imricha Erdődy),Máriu (manž. Juraj Illesházy), Žofiu (manž. Juraj Tersaczky) a Ester, dcéry Mikuláša a Ester Bossányi, nakoľko v grófskej listine z roku 1647 neboli sestry zahrnuté. V listine je podrobná genealógia rodu, ale vôbec sa nespomína erb. Adam bol boršodský a novohradský župan, pohárnik, hornouhorský kapitán, novozámocký hlavný kapitán a kráľovský radca. Leopold I. ho 8.6.1663 vymenoval za taverníka. Adam ml. bol 28.8.1669 menovaný za novohradského župana. Ďalší grófsky titul udelil 4.5.1675 Leopold I. Andrejovi na hrade Laxenburg. Taverník Adam zrejme zaplatil odstupné vdove po krajinskom sudcovi a 29.7.1680 ho Leopold I. menoval za krajinského sudcu. Syn Adam ml. prebral jeho funkciu novohradského župana. Pavol bol 27.5.1712 menovaný Karolom VI. za svätoirenejského prepošta. Za opáta v Rákony bol menovaný 13.9.1718. František (✳ 1689, manž. 1. Terézia Hartl, 2. bar. De Luier) syn Wolfganga ( † 1699) s manželkou Teréziou Hartl získal 12.3.1719 vo Viedni od Karola VI. za vojenské zásluhy grófsky titul, línia však vymrela už jeho deťmi. V tomto čase patril rod medzi najbohatšie a vlastnil rozsiahle majetky až v 16 stoliciach. Potomkovia rodu žijú až dnes v Austrálii, USA, Maďarsku a Rakúsku.

Erb

Erb rodu uverejnilo viacero autorov. Vajday uverejnil najstaršiu pečať Petra z rokov 1410 ‒ 1412. Okrúhla pečať obsahuje dopredu hľadiacu kolčiu prilbu, z ktorej od poprsia vyrastá korunovaná panna s vlasmi. Pri spánkoch sú privrátené polmesiace. Na páske je legenda + G.FORGATSS H O PETER. Na Petrovej pečati z roku 1411 je v doprava naklonenom štíte polmesiac. Klenotom je na vedrovitej prilbe bezruká korunovaná panna s nahým poprsím, pri spánkoch má spodné cípy privrátených polmesiacov. Z jej šiat rastú prikrývadlá. O rok neskôr magister Peter odtlačil okrúhlu pečať kde v poli z dopredu hľadiacej kolčej prilby vyrastá poprsie dlhovlasej korunovanej ženy bez rúk. Okolo koruny sú veľké privrátené polmesiace. Kruhopis je nečitateľný. V roku 1454 odtlačili v Komiaticiach pečate Ján syn zomrelého Petra a Peter syn zomrelého Mikuláša Forgácz de Gymess obsahovo zhodné pečate s predchádzajúcimi. Poznáme farebnú podobu erbu z rokov 1460 – 1480, kde sa v modrom štíte nad pätou vznáša červeno odené poprsie zlatovlasej korunovanej panny, ktorá má pri spánkoch dva strieborné polmesiace. Klenotom je na dopredu hľadiacej turnajovej prilbe z prikrývadiel vyrastajúca bezruká panna zo štítu. Prikrývadlá sú strieborno-červené po oboch stranách. Erb z roku 1525 je typická ukážka renesančnej heraldickej tvorby. V modrom štíte z temena dopredu hľadiacej prilby vyrastá zlatovlasá korunovaná panna v červenej tunike, okolo hlavy sú privrátené strieborné polmesiace. Z tuniky vyrastajú po oboch stranách červeno-zlaté prikrývadlá. Erb v súlade s dobovou módou nemá klenot, štítonosičmi sú Tritón a Siréna a dvojica putti. Pečate s týmto obsahom uverejňujeme od roku 1578 – Šimona až do roku 1607 Žigmunda. Podľa Csergheöa mala staršia línia vedľa hlavy panny dva polmesiace a v korunke krížik, mladšia mala pri hlave panny zlatú hviezdu a strieborný polmesiac. Heraldické pamiatky variujú. V pečatiach sa krížik v korunke objavuje u biskupa, neskôr kardinála Františka a palatína Žigmunda. Františkova pečať z roku 1608 je štiepená. V pravom delenom poli je hore korunovaná orlica a dole bazilišok. V ľavom poli z korunky vyrastá panna s korunou s krížom. Vedľa kríža sú privrátené polmesiace. Na kartuši je kríž a nad ním klobúk s šiestimi strapcami. Kartušu nesú dvaja anjelici s prekríženou štólou. V oválnej páske je legenda FRANCISCVS FORGÁCZ CARD: STRIGON: LOCVMTEN HVG. Jeho mladšia pečať z roku 1614 obsahuje obsah ľavého poľa predchádzajúcej pečate, na štíte je rovnako kríž a nad ním klobúk so šiestimi strapcami. Palatín Žigmund v roku 1618 odtlačil palatínsku pečať, kde má panna v korunke krížik a okolo nej sú privrátené mesiace. Na jeho pečati z roku 1606 je iba korunka. Ostatné svetské pečate od roku 1616 sú už bez krížika. Na Adamovej pečati z roku 1635 sú polmesiace odvrátené. Grófka Eva v roku 1656 ako prvá odtlačila pečať, kde sú okolo hlavy panny privrátený polmesiac a hviezda. Pavol odtlačil v roku 1695 a 1697 v Čachticiach pečať bez nebeských znamení. V roku 1702 Pavol odtlačil pečať, kde v oválnom štítu z korunky vyrastá korunovaná panna, okolo nej sú polmesiac s tvárou a hviezda. Klenotom je panna zo štítu. Na grófskom erbe z roku 1719 v modrom štíte na zelenej pažiti z grófskej koruny so siedmimi perlami vyskakuje nahá panna so zlatými vlasmi, perlovou korunou a rukami vbok. Klenotom je z perlovej korunky (počet 7) vyskakujúca panna zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené. Na miniatúre je kopček. Titulárny biskup Pavol Štefan v roku 1714 odtlačil pečať, kde v oválnom štíte na kopčeku z koruny vyrastá panna s dlhými vlasmi. Okolo panny sú dve hviezdy nad sebou a dva polmesiace. Na prilbe je v korune mitra s krížikom a v nej zľava privrátená berla. Na okrúhlej páske je legenda: COMES …VLUS FORGACS DE GIMES. Na pečati Pavla Štefana z roku 1734 pannu sprevádzajú po bokoch polmesiace a na štíte je v perlovej korunke (počet 7) mitra s dvomi krížikmi a privrátená berla. Na jeho pečati z roku 1748 je korunka na trojvrší. Na kartuši je perlová korunka (počet 9) a nad ňou klobúk so šiestimi strapcami. Gróf Mikuláš v roku 1777 odtlačil pečať s korunovanou kartušou, panna má na hlave korunu Panny matky víťaziteľky s krížikom. Okolo sú zlatá hviezda a polmesiac s tvárou. Pečať rovnakého obsahu odtlačil aj v roku 1784. Gróf Žigmund v roku 1821 odtlačil pečať rovnakého obsahu. Na aliančnej pečati Jozefy Forgách, vydatej Almássy, z 1821 je len korunovaná panna v korunke. Nad štítmi je grófska perlová (počet 9) korunka.