Redaktor:HubKow2024/Intelligenzaktion

Intelligenzaktion (slov. Akcia Inteligencia) – nemecký akt genocídy namierený proti poľskej elite, predovšetkým inteligencií na poľských územiach pričlenených do Tretej ríše, počas ktorej bola naplánovaná a metodicky realizovaná poprava približne 50-tisíc učiteľov, kňazov, predstaviteľov zemianskej šľachty, slobodných povolaní, politických aktivistov a vojenského personálu vo výslužbe. Ďalších 50-tisíc ľudí bolo deportovaných do koncentračných táborov, kde prežilo len malé percento^[1]. Inteligencia bola nacistami chápaná nielen ako príslušnosť k špecifickej spoločenskej vrstve vzdelaním a sociálnym postavením, ale ako aj vodcovský prvok, ktorý svojím postojom a aktivitou ohrozoval pozíciu okupanta ^[2]. Represiám sa tak nevyhli ani roľníci, remeselníci a predstavitelia iných profesií^[3].

Ekvivalentom tejto akcie na území Generalného Gouvernementu bola „ Akcia AB “ (Außerordentliche Befriedungsaktion – Mimoriadna pacifikačná akcia), ktorá sa uskutočnila medzi májom a júlom roku 1940.

Pôvod plánu

Intelligenzaktion, nazývaná aj Flurbereinigung (slov. Akcia na vyčistenie pôdy) alebo Direkteaktion (slov. Priama akcia), bola len jednou z častí germanizačného plánu pripraveného, okrem iného, pre oblasti okupovaného Poľska nazývané Nemcami Generalplan Ost (slov. Generálny plán Východ). S cieľom ľahšie prevziať kontrolu nad dobytým územím a udržať ho aj do budúcna, bol vypracovaný plán na zničenie a vyhladenie poľského vedenia, inteligencie, kultúrnej, politickej, náboženskej elity, ako aj vrstvy poľských vlastníkov a podnikateľov.

Nemecké plány nepočítali so žiadnou formou zriadenia protektorátu alebo satelitnej vlády s účasťou poľského obyvateľstva, iba s priamou nemeckou správou. Potvrdzuje to zápisnica z prvého stretnutia prednostov hlavných policajných úradov a operačných veliteľov zo 7. septembra 1939, ktoré sa konalo v Berlíne. „Pre Poľsko sa neplánuje protektorátna vláda, ale úplne nemecká administratíva (...) Vedúca vrstva obyvateľstva v Poľsku by mala byť čo najviac neutralizovaná“ ^[4].

Po eliminácii elity poľskej spoločnosti a násilnom potlačení všetkých prejavov odporu ďalším cieľom bolo zredukovanie zvyšku obyvateľstva do role otrokov, ktorí by plnili jednoduché úlohy v službách panskej rasy, ktorú Nemci stotožňovali so sebou. Poliaci, podobne ako ďalší Slovania boli definovaní cez nemeckú nacistickú rasovú politiku ako „nižšie slovanské rasy – podľudia“ (nem. slawische Untermenschen).

Konečným cieľom Všeobecného východného plánu bolo vytvorenie „Veľkej germánskej ríše“ (nem. das Großgermanische Reich) a zriadenie tzv. „Nového poriadku“ (nem. Neue Ordnung), ktorého hlavnými piliermi bola: hegemónia Tretej ríše od Portugalska po Ural, úplné vyhladenie Židov a väčšiny Slovanov, ako aj germanizácia, presídlenie či fyzické zničenie menších skupín obyvateľstva^[5].

Spôsob realizácie plánu

Akciu vykonali operačné skupiny bezpečnostnej polície – Einsatzgruppen a polovojenské jednotky zložené z nemeckej menšiny žijúcej na území Poľska s názvom Volksdeutscher Selbstschutz. Zatknutia sa uskutočnili na základe menno-proskripčných zoznamov Sonderfahndungsbuch Polen - tzv. „zoznamy nepriateľov Ríše“ obsahujúcich mená významných predstaviteľov poľskej národnosti, kultúrnej, politickej a spoločenskej elity. Zoznamy boli vypracované ešte pred vojnou príslušníkmi nemeckej menšiny v Poľsku spolupracujúcimi s nemeckou rozviedkou. Ľudia uvedení na zozname boli zatknutí a zastrelení pri hromadných popravách s charakteristikami etnických čistiek.

Značný počet poľskej inteligencie bol poslaný do koncentračných táborov, najmä v Hohenbruchu (KL) a Mauthausene (KL). Na jar roku 1940 bol pre spomenutý účel rozšírený podtábor Gusen (KL), ktorý sa nachádzal 4,5 km od Mauthausenu a bol zaradený do plánu zničenia poľskej inteligencie v rámci operácie Intelligenzaktion.

Od jari roku 1940 bol do tohto tábora veľký prílev väzňov z Poľska, najmä z radov inteligencie. Členovia SS, ktorí dohliadali na výstavbu tábora v Gusene, ho nazývali „Vernichtungslager für die polnische Intelligenz“ – vyhladzovací tábor pre poľskú inteligenciu. V roku 1940 väčšinu väzňov Gusen tvorili Poliaci, ktorí tvorili 97% všetkých väzňov. Poliaci tvorili až do konca prevádzky tábora najväčšiu časť uväznených. V roku 1944 bolo do Gusenu umiestnených aj viacero varšavských povstalcov.

Regionalne etapy Intelligenzaktion

Intelligenzaktion v Pomoránsku – akcia uskutočnená na jeseň roku 1939. Celkovo bolo zavraždených odhadom 23-tisíc Poliakov v Piaśnickom lese, Mniszeku pri Świeciach a Szpęgawskom lese pri Starogarde. Séria popráv bola vykonaná aj v tzv. „Údolí smrti“ v Bydgoszczi. Členovia Selbstschutz a Einsatzgruppen zavraždili v októbri a novembri roku 1939 najmenej 1200 – 1400 obyvateľov Bydgoszcze a okolitých miest. Väčšinu obetí „Údolia smrti“ tvorili predstavitelia poľskej inteligencie a katolíckeho duchovenstva, ako aj Židia z Bydgoszcze. Podobná akcia bola vykonaná aj v Chojnickom „Údolí smrti“, kde bolo počas okupácie zavraždených približne dvetisíc obyvateľov Chojnice a okolia.
Intelligenzaktion Posen – akcia z jesene roku 1939, dvetisíc obetí z Poznane a okolia.
Intelligenzaktion Masovien - akcia uskutočnená na prelome rokov 1939 a 1940 – približne 6700 mŕtvych, hlavne z miest: Ostrołęka, Wyszków, Ciechanów, Wysokie Mazowieckie, Giełczyn pri Łomze.
Intelligenzaktion Schlesien - akcia uskutočnená v Sliezsku na jar roku 1940, zavraždených príbližne dvetisíc Poliakov.
Intelligenzaktion Litzmannstadt - akcia vykonaná gestapom v Lodži 9. a 10. novembra 1939 v oblasti Lodže a okolitých miest. Zatknuté osoby najskôr umiestnili do špeciálne vytvoreného tranzitného tábora v továrni Michała Glazera v Radogoszczi a potom niektorých z týchto ľudí – približne 500 ľudí – zastrelili v neďalekých Łućmierskych lesoch. Popravy prebiehali do jari 1940 a celkovo bolo zastrelených približne 1500 ľudí.
Sonderaktion Krakau - špeciálna operácia, pri ktorej bolo zatknutých 183 výskumných pracovníkov, odvedených do koncentračného tábora Sachsenhausen v Oranienburgu.
Sonderaktion Lublin – dvetisíc zavraždených osôb z Lublinu a okolia, vrátane mnohých duchovných.
Sonderaktion Bürgerbräukeller – špeciálna operácia hromadného zatýkania poľskej inteligencie po celej krajine v novembri roku 1939, niekoľko stoviek ľudí bolo zadržaných.

Referencie

V tomto článku bol použitý preklad textu z článku Inteligenzaktion na poľskej Wikipedií.

↑ WARDZYŃSKA, Maria. Był rok 1939. Operacja niemieckiej policji bezpieczeństwa w Polsce: „Intelligenzaktion”. Warszawa : IPN, 2009. ISBN 978-83-7629-063-8. S. 74.
↑ M. Wardzyńska, "Intelligenzaktion" na Warmii, Mazurach i północnym Mazowszu, „Biuletyn IPN” 2003/2004, nr 12/1, s. 38.
↑ Aneks [w:] M. Przegiętka, Akcja Gestapo przeciwko polskiej inteligencji w rejencji ciechanowskiej. Aresztowani i deportowani do obozów koncentracyjnych w III Rzeszy w kwietniu 1940, Warszawa 2020, s. 222-424.
↑ „Człowiek człowiekowi... Niszczenie polskiej inteligencji w latach 1939–1945. KL Mauthausen/Gusen”. Warszawa : Rada Ochrony Pamięci Walk i Męczeństwa, 2009.
↑ Encyklopedia Białych Plam. T6. vyd. [s.l.] : Polskie Wydawnictwo Encyklopedyczne, 2001. ISBN 83-912068-0-7. S. 293.

[1] WARDZYŃSKA, Maria. Był rok 1939. Operacja niemieckiej policji bezpieczeństwa w Polsce: „Intelligenzaktion”. Warszawa : IPN, 2009. ISBN 978-83-7629-063-8. S. 74.

[:0-2] M. Wardzyńska, "Intelligenzaktion" na Warmii, Mazurach i północnym Mazowszu, „Biuletyn IPN” 2003/2004, nr 12/1, s. 38.

[3] Aneks [w:] M. Przegiętka, Akcja Gestapo przeciwko polskiej inteligencji w rejencji ciechanowskiej. Aresztowani i deportowani do obozów koncentracyjnych w III Rzeszy w kwietniu 1940, Warszawa 2020, s. 222-424.

[4] „Człowiek człowiekowi... Niszczenie polskiej inteligencji w latach 1939–1945. KL Mauthausen/Gusen”. Warszawa : Rada Ochrony Pamięci Walk i Męczeństwa, 2009.

[5] Encyklopedia Białych Plam. T6. vyd. [s.l.] : Polskie Wydawnictwo Encyklopedyczne, 2001. ISBN 83-912068-0-7. S. 293.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]