Preskočiť na obsah

Redaktor:Jetam2/pieskovisko2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vedeli ste, že nápady a podnety od kolegov

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Kubín a J. Křepelka: Soustavná elektrifikace

[upraviť | upraviť zdroj]

(strana 80)

[upraviť | upraviť zdroj]

V letech 1920 až 1930 plnili siete 22kV a 35 kV funkciu prenosu a rozvodu. Zmena nastala linkou 100 kV (sic!) Ervěnice - Praha, neskôr predĺženej do elektrárne Střekov, Vrané a do rozvhodne Toušeň -- Kárané. Na Morave potom dvojité vedenie 110 kV Zábřeh -- Dluhonice -- Třebovice a odtiaľ do Žiliny. Odtiaľ jednoduché do Ladce a Handlová.

Rozvoj 110 kV bol pomalý a nesplnil účel propojit všeužitečné podniky aj keď to zákon z roku 1929 ukladal. Miesto 1400 km bolo do roku 1938 postavených iba 750 km 110kV vedení.

Kapitola IV Pootlačený rozvoj: autori ibid

[upraviť | upraviť zdroj]

Po odchode nemeckej armády bola zničená väčšina vedení 110kV, rozvodní a zariadení.

Počas okupácie 1939-1945 bolo postavené len dve linky VN: Dolní slezko Walbrzch do Poříčí a Všestar a prepojenie Kolín Všestary. Bol projekt na 220 kV zo Sliezska Cez Moravu do Rakouska.

Nemci presadili, že meď z vodičov vedení šla na vojnové účely.

V: Budování socialistické energetiky: autori ibid

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá päťročnica mala plán vvn 110kV 2000km zahájiť výstavbu 220 kV a 5ks 110/220 rozvodní. Vysoké napätie malo byť 5750 km. výriba v poslednom roku päťročnice mala býť 11,2TWh energie.

Vznik jednotnej elektrizačnej sústavy ČSSR sa dá považovať 1950 keď sa spojili dve najväčšie radiálne siete: česká a moravskoslezská.

Pôvodné vedenie, ktoré začalo byť stavené Nemcami v 1942 bolo použité na prepojenie Mostecka přes výchdní čechy a jižní moravu /nedostatky) s přebytkom v Ostravsku. Bolo provozované na 110, ale postupne na 220 další úseky sa postavali. Severozápadné čechy s j moravou a potom aj ostrava so stredným Slovenskom. Spočiatku 110, potom od roku 1952 na 220. tak vznikla jednotná elek. zároveň aj otvorilo spoluprácu so zahraníčím. Rakouskou, polsko a pres slovensko aj Madarsko.

záložky na 133, 175, 184, 218, 266.

== XII Technický vývoj zařízení energetiky == (velký kolektív)

v roku 1988 sa pre vedenia 400kV v Československu používali pylóny typu Portál, Kočka alebo Delta a v poslednej dobe aj Donau. Celková nerozvinutá dĺžka vedení bola 3778 nerozvinutá pre 400 kV a 2408 km vedení v hladine 220kV.

TK-A-0242.420, 2629973216


WikiForschung

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišovačky

[upraviť | upraviť zdroj]

Problematické: Verejná súťaž