Redaktor:KralovicM/Tullus Hostilius

Socha Tulla Hostilia

Tullus Hostilius (údajne 672 – 640 pred n.l.) bol mýtickým tretím rímskym kráľom. Na rozdiel od svojho predchodcu Numu Pompilia bol Tullus známy ako bojovný kráľ, ktorý podľa rímskeho historika Livia veril, že Pompiliovo preferovanie mieru oslabilo Rím. Údajne vyhľadával konflikt a bol ešte bojovnejší ako prvý rímsky kráľ Romulus. Správy o Hostiliovej smrti sa líšia. V mytologickej verzii spomínanej Líviom rozhneval rímskeho boha Jupitera, ktorý ho potom zabil bleskom. Iné zdroje tvrdia, že zomrel na mor, prípadne bol zavraždený.

Tullus Hostilius
Mýtický rímsky kráľ
Aktívne roky	cca 672 - 640 pred n.l.
Biografický portál

Podľa Lívia bol Tullus Hostilius vnukom Hostusa Hostilia, ktorý bojoval s Romulom a zomrel počas invázie Sabíňanov do Ríma. Grécky filozof a historik Plutarchos uvádza, že keď Numa Pompilius zomrel po štyridsiatich troch rokoch vlády, o trón sa uchádzal aj jeho Pontifex Maximus Numa Marcius, ktorý však bol v boji s Tullom Hostiliom porazený. Marciusov syn s rovnakým menom Numa Marcius počas Hostiliovej vlády slúžil ako správca mesta Ríma (praefectus urbi) a bol otcom Ancusa Marciusa, štvrtého mýtického rímskeho kráľa, Hostíliovho nástupcu.

Hlavným úspechom Hostiliovej vlády bola porážka rivalského mestského štátu Alba Longa, po ktorej sa Alba Longa dostala do područia Ríma ako vazalský štát. Ďalším významným počinom bolo vytvorenie kolégia Fetiales, ktoré uzatváralo všetky zmluvy v mene Ríma.

Historické udalosti

K vláde Tulla Hostilia sa tradične viažu dve dôležité udalosti, ktoré historici síce datujú do obdobia raného rímskeho kráľovstva, avšak je diskutabilné, nakoľko sú skutočne spojené s týmto konkrétnym kráľom.

Prvou z týchto udalostí je zničenie mestského štátu Alba Longa. Podľa historických záznamov bola oblasť na úpätí Albanských vrchov skutočne miestom rozsiahleho osídlenia a dostala sa pod rímsku moc už počas kráľovského obdobia, pričom však s veľkou pravdepodobnosťou sa tak stalo až v období po tradične datovanej Hostiliovej vláde. Mesto tiež skôr zničili Latiníci a nie Rimania (ktorí by zničenie svojej vlastnej tradičnej materskej krajiny mohli považovať za bezbožné). 

Zničenie Alba Longy

Podľa Lívia sa spor medzi Rímom a Alba Longou vyriešil namiesto masívnej bitky súbojom vybraných zástupcov, šampiónov, oboch miest. Malo ísť z každej strany o troch bratov, trojičky, ktorí sa postavili proti sebe v súboji o česť svojho mesta na život a na smrť. Víťazom mal byť ten zo šestice, kto zostane posledný na žive, a jeho mesto malo ovládnuť to druhé bez toho, aby sa museli v boji stretnúť ich armády. Lívius uvádza, že trojičky sa volali Horáciovci a Kuriaciovci, a hoci nie je známe, kto patril ku ktorej strane, väčšina sa prikláňa k tomu, že Horáciovci bojovali za Rím a Kuriaciovci za Alba Longu. Po dlhom boji vyšiel ako víťaz posledný rímsky brat a Alba Longa sa stala vazalom Ríma.

Vládca Alba Longy Mettius Fufetius, ktorý bol pôvodcom idey o nahradení bitky armád súbojom trojíc, však s výsledkom nebol spokojný. Keď krátko nato vypukla vojna medzi Rímom a Etruskami a Rimania požiadali Alba Longu o pomoc, Eufetius uzavrel s Etruskami tajnú dohodu a krátko pred bitkou jeho armáda z poľa dezertovala. Napriek tomu Rimania bitku vyhrali a Eufetiusa zajali.

Tullus Hostilius následne nariadil zničenie Alba Longy a nútené presídlenie jej občanov do Ríma, kde sa mali začleniť a stať rímskymi občanmi. Za zradu Ríma bol Mettius Fufetius popravený tak, že bol priviazaný k dvom vozom ťahaným koňmi, ktoré sa rozbehli do dvoch strán a jeho telo roztrhli na dva kusy. Údajne išlo o jediný raz, kedy Rimania použili tento spôsob popravy.

Výstavba Hostiliovej kúrie

Druhým údajným historickým úspechom vlády Tulla Hostilia bola výstavba Hostiliovej kúrie, novej budovy rímskeho Senátu (Curia Hostilia). Nutnosť výstavby novej budovy, ktorá by pojala početnejší senát, vyplynula zo začlenia zástupcov Alba Longy do senátu. Podľa tradície dal budovu postaviť sám Hostilius, no pozostatky tejto budovy na severozápadnom okraji Fóra sa datujú približne do roku 600 pred n.l., čo spadá až do obdobia po vláde Tullusa Hostilia, tak ako popisuje mýtická tradícia. Vedci však o tradičnom datovaní pochybujú, pretože by znamenalo pridlhé obdobia panovania rímskych kráľov – s priemernou vládou o dĺžke 34 rokov na kráľa, čo by nemalo historickú paralelu (králi v nezvyčajne stabilnej a zdravej anglickej monarchii majú priemernú dĺžku vlády 21 rokov). Najnovší archeologický výskum podporuje ideu historika Tima Cornella, že rímske kráľovské obdobie netrvalo tradičných 240 rokov, ale len približne 125 rokov medzi rokom 625 pred n.l., kedy archeologické nálezy ukazujú prvé známky urbanizácie a zjednotenia Ríma, a rokom 500 pred n.l. Pomocou tohto časového rámca je možná výstavba Hostiliovej kúrie za vlády Tulla Hostilia.

Smrť Tulla Hostilia

Existujú dve verzie týkajúce sa smrti mýtického kráľa Tullusa Hostilia. Prvou je, že jeho dom zasiahol blesk a ten zhorel do tla, pričom nikto neprežil. Mal to byť trest za nesprávne vykonané rituály uctievania boha Jupitera. Podľa druhej verzie ho zabili Ancus Marcius s pomocníkmi, pričom vyvraždili aj všetkých členov jeho rodiny a spálili jeho dom, aby sa tým uistili, že z jeho rodu nezostane žiadny potenciálny následník trónu.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku https://en.wikipedia.org/wiki/Tullus_Hostilius na anglickej Wikipédii.