Redaktor:Kubanovm/Ľudský papilomavírus
Ľudský papilomavírus (v skratke HPV z anglického Human papillomavirus) je v súčastnosti najbežnejšia pohlavne prenášaná infekcia. Toto pomenovanie nesie skupina vírusov, ktoré napádajú ľudské bunky. V ľudskej populácii sa jedná o bežné vírusy, pričom väčšina typov nevyvoláva žiadne symptómy ochorenia a infekcia odznie bez liečenia[1]. Určité typy HPV sú pôvodcami bradavíc na rukách a chodidlách a zhruba 40 typov HPV sú známe ako genitálne HPV, ktoré sú prenášané sexuálnym kontaktom. Postihujú oblasť genitálií a môžu vyvolať zmeny buniek sliznice krčka maternice. Bez liečby sa tieto abnormálne bunky môžu niekedy zmeniť v rakovinové bunky. Iné typy HPV môžu spôsobiť genitálne bradavice a benígne zmeny krčka maternice.
HPV je vysoko nákazlivý, mnoho ľudí nakazených HPV však nemá žiadne príznaky infekcie a môžu vírus ďalej šíriť. Odhaduje sa, že mnoho ľudí sa nakazí HPV v priebehu prvých 2 až 3 rokov pohlavnej aktivity. Dve tretiny ľudí, ktorí majú pohlavný kontakt s infikovaným partnerom, sa podľa údajov WHO nakazí HPV počas 3 mesiacov. Imunitný systém hostiteľa tieto infekcie typicky úspešne prekoná. U žien, ktorých organizmus sa určitých typov vírusu nezbaví, môžu nastať atypické zmeny na sliznici krčka maternice. To časom môže viesť
k predrakovinovým zmenám a až k rakovine. Rozvoj rakoviny krčka maternice zvyčajne trvá niekoľko rokov, aj keď v zriedkavých prípadoch môže prebehnúť v priebehu jedného roka.
Prvé papilomavírusy boli objavené už na počiatku 20. storoča, kedy sa dávali do súvisu s vznikom bradavíc, no až vďaka technikám molekulárnej biológie im bol v 80. rokoch minulého storočia prisúdený pôvod rakoviny krčka maternice[2].
Charakteristika a mechanizmus pôsobenia na bunky
[upraviť | upraviť zdroj]Ľudské papilomavírusy sú radené do čeľae Papillomaviridae (trieda I. podľa Baltimorovej klasifikácie), tvorenej viac než 100 príbuznými dsDNA vírusmi. Majú malý genóm pozostávajúci z 8 000 párov bází[3] usporiadaný do cirkulárnej dvojvláknovej DNA. Pri génovej expresii je informácia z dsDNA prepísaná do komplementárnej mRNA, podľa ktorej prebieha v hostiteľskej bunke translácia na proteiny. Samotná dsDNA je použitá ako templát pri replikácii vírusového genómu.
Gény vírusu sú označované ako E (early) alebo L (late), v závislosti na tom, v akej fázi infekcie sú exprimované. Dva hlavné onkogény sú E6 a E7. Oba sú exprimované v skorom štádiu životného cyklu vírusu. Produkty expresie týchto genóv ovplyvňujú metabolizmus hostiteľských buniek a podmieňujú vznik nádorov. Protein E6 interaguje s p53 proteinom hostiteľskej bunky a degraduje ho. Protein p53 zodpovedá za apoptózu (smrť bunky) infikovaných epitelálnych buniek krčka maternice. Zároveň protein E6 aktivuje enzým telomerázu, ktorá pomáha imortalizovať bunky a tým indukovať onkogenézu[4]. Protein E7 má na metabolizmus bunky podobný efekt - viaže sa na Retinoblastomový protein a inhibuje jeho funckiu, čím dochádza k narušeniu bunkového cyklu[5]. Taktiež dochádza k destabilizácii chromozómov hostiteľskej bunky, pretože sa proteiny E6 a E7 viažu na inhibítory cyklin-dependentných kináz CDK 4 (regulujú prechod medzi fázami G1 a S bunkového cyklu)[6]. Okrem toho inhibujú interferony hostiteľskej bunky[7].
Sile expresie týchto génov odpvedá úroveň poškodenia cervikálneho epitelu a následný možný vznik rakoviny. Pri vysokom stupni génovej expresie dochádza k začleneniu vúrusového genómu do genómu hostiteľskej bunky a zvyšuje sa tak proliferácia buniek a zhubnosť nádoru.
Infekcia vírusom HPV
[upraviť | upraviť zdroj]
Infekcia vírusom HPV sa na rozdiel od iných pohlavných ochorení vo väčšíne prípadov neprejavuje typickými príznakmi. Na to, aby ochorenie prešlo z počíiatočnej infekcie do rakovinového bujenia musí vírus prekonať imunitný systém hostiteľa a prípadne svoj genóm integrovať do genómu hostiteľskej bunky, aby mohlo následne dochádzať k ďalším mutáciám. HPV napadá bazálne bunky dlaždicového cervikálneho epitelu v oblasti ektocervixu (vonkajšia časť krčka maternice) i cylindrické bunky endocervixu (hrdlo krčka maternice), kde dochádza k tvorbe CIN (cervical intraepithal neoplasia) - prekarcinózy, ktorá pokiaľ je neliečená, vedie až k štádiu karcinómu[5].
HPV vyvoláva odpovede prirodzenej i adaptívnej imunity vedúce k zničeniu vírusu i napadnutých buniek, HPV sa však dokáže týmto procesom úspešne vyhnúť. V štádiu počiatočnej infekcie viriony neindikujú bunkovú lýziu a zostavájú v bunke. Pri prirodzenej replikácií bunky proteíny antigénnej kapsidy nie sú exprimované až do chvíle, kedy sú bunky diferencované do najvrchnejších vrstiev epitelu. V tomto momente už dendritické bunky antigénne proteiny nerozpoznajú[3].
Rakovina krčka maternice
[upraviť | upraviť zdroj]Rakovina krčka maternice je v celosvetovom merítku druhé najrozšírenejšie zhubné ochorenie u žien mladších než 45 rokov. Každým rokom sa toto ochorenie diagnostikuje až u 500 000 žien, z čoho až polovica umiera. Väčšina úmrtí sa však vyskytuje v rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu nedostatočných screeningových testov[8]. V rozvinutých krajinách už prebiehajú screeningové programy, kedy je pri každej gynekologickej prehliadke povinný výter krčka maternice. Rýchlou automatizovanou analýzou DNA odobraných buniek je tak možné včas odhaliť prednádorové a nádorové zmeny. Pri pozitívnom náleze je pacientka sledovaná a v prípade potvrdeného karcinómu sa pristupuje k adekvátnej liečbe.
Vakcinácia
[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti sú na trhu dostupné tri vakcíny proti HPV s rôznym rozsahom ochrany. Medzi ne patrí bivalentný Cervarix (GSK, chráni proti 2 typom HPV), kvadrivalentný Gardasil (predtým Sligard, proti 4 typom HPV) a najnovšie i rekombinantná nonavalentá vakcína Gardasil9 (tzv. univerzálna, chráni až proti 9 typom HPV)[9]. Tieto vakcíny sú určené pre dievčatá a mladé ženy. Optimálny vek pre očkovanie je ešte pred začatím pohlavnej aktivity. Vo väčšine krajín sa odporúča očkovanie dievčat vo veku 11-13 rokov a doočkovanie starších. V Česku a na Slovensku zatiaľ táto vakcinácia nie je hradená z verejných zdrojov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SR, MEFANET, síť lékařských fakult ČR a. Lidský papillomavirus – WikiSkripta [online]. www.wikiskripta.eu, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ MEISSNER, H. Cody. From Peyton Rous to the HPV Vaccine: A Journey of Discovery and Progress. Pediatrics, 2019-12-01, roč. 144, čís. 6. PMID: 31740499. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 0031-4005. DOI: 10.1542/peds.2019-2345. (po anglicky)
- ↑ a b SCHEURER, M. E.; TORTOLERO-LUNA, G.; ADLER-STORTHZ, K.. Human papillomavirus infection: biology, epidemiology, and prevention. International Journal of Gynecological Cancer: Official Journal of the International Gynecological Cancer Society, 2005-09, roč. 15, čís. 5, s. 727–746. PMID: 16174218. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 1048-891X. DOI: 10.1111/j.1525-1438.2005.00246.x. (po anglicky)
- ↑ HARLEY, Calvin B.. Telomerase is not an oncogene. Oncogene, 2002-01, roč. 21, čís. 4, s. 494–502. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 1476-5594. DOI: 10.1038/sj.onc.1205076. (po anglicky)
- ↑ a b AULT, Kevin A.. Epidemiology and Natural History of Human Papillomavirus Infections in the Female Genital Tract. Infectious Diseases in Obstetrics and Gynecology, 2006, roč. 2006. PMID: 16967912 PMCID: PMC1581465. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 1064-7449. DOI: 10.1155/IDOG/2006/40470. (po anglicky)
- ↑ MOTOKURA, T.; ARNOLD, A.. Cyclin D and oncogenesis. Current Opinion in Genetics & Development, 1993-02, roč. 3, čís. 1, s. 5–10. PMID: 8453274. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 0959-437X. DOI: 10.1016/s0959-437x(05)80334-x. (po anglicky)
- ↑ HAUSEN, H. z.. Papillomaviruses Causing Cancer: Evasion From Host-Cell Control in Early Events in Carcinogenesis. Journal of the National Cancer Institute, 2000-05-03, roč. 92, čís. 9, s. 690–698. ISSN 1460-2105. DOI: 10.1093/jnci/92.9.690. (po anglicky)
- ↑ OČKOVÁNÍ proti lidským papilomavirům (HPV) [online]. www.vakciny.net, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ OČKOVANIE PROTI HPV | HPV College [online]. www.hpv-college.sk, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudský papilomavírus