Redaktor:Lienoice/pieskovisko
Granty EHP a Nórska
[upraviť | upraviť zdroj]Granty EHP a Nórska sú príspevkom Islandu, Lichtenštajnska a Nórska na zníženie sociálnych a ekonomických rozdielov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a posilnenie vzájomných vzťahov s 15 členskými štátmi EU strednej a južnej Európy. Granty sú tiež nástrojom na posilňovanie základných európskych hodnôt akými sú demokracia, rešpekt a právny štát.
1. Základné informácie[1][2]
[upraviť | upraviť zdroj]Poskytovanie grantov EHP a Nórska sa upravuje v Dohode o EHP. Na základe tejto dohody sú Island, Lichtenštajnsko a Nórsko súčasťou Európskeho jednotného trhu (ESM), ktorý umožňuje slobodný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb v rámci vnútorného trhu. Dohoda o EHP stanovuje spoločné ciele vzájomnej spolupráce pri znižovaní sociálnych a ekonomických rozdielov v rámci Európy a posilňovanie spolupráce medzi európskymi krajinami.
Island, Lichtenštajnsko a Nórsko prispievali od nadobudnutia účinnosti Dohody o EHP k zlepšeniu sociálnej a ekonomickej situácie vo viacerých krajinách EU a EHP. Podpora sa realizovala prostredníctvom finančného mechanizmu (1994–1998, finančného inštrumentu (1999–2003) a grantov EHP a Nórska (2004-2009, 2009-2014, 2014-2021). Nórsko, Island a Lichtenštajnsko poskytli celkom 3,3 miliárd € počas po sebe nasledujúcich programových období od roku 1994 po rok 2014. Ďalších 2,8 miliárd € bolo poskytnutých počas programového obdobia 2014-2021. Tri poskytujúce krajiny realizujú svoje príspevky podľa svojej veľkosti a HDP. Na základe tohto prerozdelenia, Nórsko poskytlo do grantov EHP a Nórska 97,7% prostriedkov, Island 1,7% a Lichtenštajnsko 0,7%.
Od roku 2004 existujú dva rozdielne mechanizmy: Granty EHP a nórske granty. Do grantov EHP prispievajú tri poskytujúce krajiny: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Zatiaľ čo nórske granty sú financované jedine Nórskom.
2. Kvalifikačné predpoklady
[upraviť | upraviť zdroj]Podmienky pre poskytnutie grantov EHP a Nórska sú založené na kritériách Kohézneho fondu EU a sú určené štátom, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je menej ako 90% priemeru EU. V programovom období 2014-2021 sa jedná o tieto krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Krajiny, ktoré vstúpili do EU pred rokom 2004 nedostávajú príspevky z nórskych grantov. Grécko a Portugalsko sa preto môžu uchádzať jedine o granty EHP.[3]
3. Ako to funguje
[upraviť | upraviť zdroj]Najskôr sa EU a tri poskytujúce krajiny dohodnú na rámcovej dohode, v ktorej sa určí celková výška príspevkov a ich prerozdelenie pre prijímacie krajiny. Príspevky pre jednotlivé štáty sa určujú podľa veľkosti a výšky HDP na obyvateľa. Poľsko je tak najväčším prijímateľom. Nasleduje Rumunsko. Najmenším prijímateľom je Malta.
V druhom rade Island, Lichtenštajnsko a Nórsko dojednajú a odsúhlasia s každým prijímajúcim štátom konkrétne programy, priority a príspevky do jednotlivých programov. Dohody sú založené na potrebách a prioritách v prijímacích krajinách a rozsahu spolupráce s poskytujúcimi krajinami. Počas rokovaní priahajú konzultácie s Európskou komisiou s cieľom zamedziť duplicitám a zabezpečiť, aby prostriedky boli určené do oblastí, kde budú mať najväčší dopad. Programy implementované v rámci grantov EEA a Nórska musia spĺňať pravidlá EU o ľudských právach, dobrej správy verejných vecí, trvale udržateľného rozvoja a rodovej rovnosti.
Fondy poskytnuté EU a v rámci grantov EHP a Nórska sa vzájomne dopĺňajú a spravidla ich spravuje tá istá správna autorita v každom štáte. Granty EHP a Nórska často financujú projekty v oblastiach, pre ktoré EU a štátna podpora zvyčajne nie sú dostupné.
Každý národný kontaktný bod je zodpovedný za celkové spravovanie v rámci prijímacej krajiny. Programový operátori (PO) rozvíjajú a spravujú programy, často v spolupráci s partnermi z poskytujúcich krajín a prideľujú prostriedky projektom. Projekty sa väčšinou vyberajú na základe výzvy na podávanie návrhov PO.[4]
4. Posilňovanie vzájomnej spolupráce
[upraviť | upraviť zdroj]Jedným z hlavných cieľov grantov EHP a Nórska je posilňovanie spolupráce a vzťahov medzi prijímacími a poskytujúcimi štátmi. Partnerské dohody medzi organizáciami v prijímacích krajinách a ich partnermi na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku sú dôležitou súčasťou grantov a ponúkajú jedinečnú možnosť pre dosiahnutie spoločných európskych cieľov.
Uzatváranie vzájomných partnerstiev medzi verejnými a súkromnými organizáciami v poskytujúcich krajinách sa podnecuje v čo najširšom rozsahu. Spolupráca medzi občanmi a inštitúciami na správnej a politickej úrovni, súkromným sektorom, vzdelávacími inštitúciami a občianskou spoločnosťou je základnou podmienkou pre posilňovanie vzájomnej spolupráce.
Granty EHP a Nórska 2014-2021
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci grantov boli určené na roky 2014-2021 prostriedky v celkovej výške 2,8 miliárd €. Na financovaní grantov EHP (1,55 miliárd €) sa spoločne podieľajú Island (3%), Lichtenštajnsko (1%) a Nórsko (96%) a sú dostupné v 15 krajinách. Príspevky do nórskych grantov (1,25 miliárd €) realizuje jedine Nórsko a prístupné pre 13 krajín, ktoré vstúpili do EU po roku 2003. Výška príspevku každej poskytujúcej krajiny sa odvíja od hrubého domáceho produktu (HDP).
4.1. Oblasti podpory
[upraviť | upraviť zdroj]Päť prioritných sektorov (PSs) a 23 programových oblastí (PAs), ktoré sú predmetom podpory pre finančné obdobie 2014-2021 odzrkadľuje priority uvedené v "Európskej stratégii 2020" – desaťročná stratégia Európskej únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – a 11 kohéznymi cieľmi. Zameriavajú sa na rast, vytváranie pracovných miest, zvládnutie klimatických zmien, znižovanie energetickej závislosti a zároveň znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. Taktiež podnecujú bilaterálnu a medzinárodnú spoluprácu.
PS 1 Inovácia, výskum, vzdelávanie a konkurencieschopnosť
[upraviť | upraviť zdroj]1. Rozvoj obchodu, inovácia, malé a stredné podniky
2. Výskum
3. Vzdelanie, štipendiá, učňovské školstvo a podpora mladých podnikateľov
4. Rovnováha súkromného a pracovného života
5. Sociálny dialóg - vhodné pracovné prostredie
PS 2: Sociálne začlenenie, zamestnávanie mladých a odstraňovacie chudoby
[upraviť | upraviť zdroj]6. Výzvy pre európsky zdravotný systém
7. Začleňovanie a integrácia Rómov
9. Účasť mladých na pracovnom trhu
10. Miestny rozvoj a znižovanie chudoby
PS 3: Životné prostredie, zmena klímy a ekonomika s nízkou uhlíkovou stopou
[upraviť | upraviť zdroj]11. Životné prostredie a ekosystémy
12. Obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť a energetická bezpečnosť
13. Znižovanie dopadov klimatických zmien a prispôsobovanie
PS 4: Kultúra, občianska spoločnosť, dobrá správa vecí verejných a základné práva a slobody
[upraviť | upraviť zdroj]14. Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca
16. Dobrá správa vecí verejných, zodpovedné inštitúcie, transparencia
17. Ľudské práva - národné zavádzanie
PS 5: Spravodlivosť a domáce záležitosti
[upraviť | upraviť zdroj]18. Azyl a migrácia
19. Väzenské služby a predbežné zadržanie
20. Medzinárodná policajná spolupráca a boj proti trestným činom
21. Efektívnosť a výkonnosť súdnych systémov a posilňovanie právneho štátu
23. Príprava a zamedzovanie prírodným katastrofám
Novou charakteristikou EHP a nórskych grantov 2014-2021 je založenie fondu pre podporu zamestnávania mladých (65,5 miliónov €) a fondu pre regionálny rozvoj (34,5 miliónov €). Tieto fondy podporujú európsku cezhraničnú spoluprácu a nadnárodné iniciatívy pre hľadanie riešení pre spoločné európske výzvy.
Všetky programy v rámci grantov EHP a Nórska 2014-2021 sa budú uplatňovať do 30. apríla 2024.
4.2. Spolupráca a externí partneri
[upraviť | upraviť zdroj]Partneri darcovského programu (DPPs) zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní a zavádzaní programu ako aj pri uľahčovaní spolupráce v rámci jednotlivých projektov. Na programovom období 2014-2021 sa zúčastňuje 21 DPPs (2 z Islandu, 1 z Lichtenštajnska a 18 z Nórska).
Väčšinu partnerov darcovského programu predstavujú verejné inštitúcie s národným mandátom pre vykonávanie činností v rámci ich poľa pôsobnosti a rozsiahlymi skúsenosťami v medzinárodnej oblasti. Títo partneri boli vybratí z iniciatívy poskytujúcich krajín.
Medzivládne organizácie a inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu v rámci grantov EHP a Nórska v rámci ich činnosti spočívajúcej v kontrole plnenia medzinárodných dohôd a dohovorov v rámci Európy. Tieto organizácie poskytujú podporu v oblastiach spojených s ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom. Aby boli programy a projekty z grantov EHP a Nórska zosúladené s európskymi a medzinárodnými štandardami, darcovia uzavreli strategické partnerstvá s tromi európskymi partnermi, ktorí vykonávajú činnosť ako medzinárodné partnerské organizácie počas programového obdobia 2014-2020:
· Agentúra EÚ pre základné práva sa podieľa na viacerých programoch a projektoch zameraných na začleňovanie Rómov a na základných právach. Granty taktiež spolupracujú s agentúrou pri organizovaní podujatí zameraných na základné práva.
· Rada Európy je najvšestrannejší externý partner grantov a podieľa sa na viacerých programoch. Organizácia poskytuje strategické poradenstvo ako aj technickú podporu v oblastiach ľudských práv, demokracie a právneho štátu.
· Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je strategickým partnerom grantov pre oblasť dobre spravovanej spoločnosti, v rámci ktorého sa podieľa na viacerých programoch a projektoch.
5. Granty EHP a Nórska 2009–2014[3]
[upraviť | upraviť zdroj]Pre obdobie rokov 2009-2014 bolo na granty vyčlenených 1,8 miliárd €. Granty EHP (993,5 miliónov €) boli spolufinancované Islandom (3%), Lichtenštajnskom (1%) a Nórskom (96%) a boli dostupné v 16 krajinách. Nórske granty (804,6 miliónov €) boli financované jedine Nórskom a boli dostupné v 13 krajinách, ktoré vstúpili do EU po Roku 2003. Pre Španielsko boli určené fondy iba počas prechodného obdobia 2009-2014. Po vstupe do EU v roku 2013 sa Chorvátsko sa stalo členským štátom EHP v roku 2014 s čím krajina získala aj právo žiadať aj o granty EHP a Nórska.
Tabuľka 1. Granty EHP a Nórska počas obdobia 2009-2014
Štát | Granty EHP | Nórske granty | Celková čiastka | Čerpanie % * |
Bulharsko | 78 600 000 € | 48 000 000 € | 126 600 000 € | 79.49% |
Chorvátsko | 5 000 000 € | 4 600 000 € | 9 600 000 € | 63.33% |
Cyprus | 3 850 000 € | 4 000 000 € | 7 850 000 € | 96.38% |
Česká republika | 61 400 000 € | 70 400 000 € | 131 800 000 € | 84.13% |
Estónsko | 23 000 000 € | 25 600 000 € | 48 600 000 € | 97.12% |
Grécko | 63 400 000 € | 0 € | 63 400 000 € | 86.28% |
Maďarsko | 70 100 000 € | 83 200 000 € | 153 300 000 € | 57.76% |
Lotyšsko | 34 550 000 € | 38 400 000 € | 72 950 000 € | 87.66% |
Litva | 38 400 000 € | 45 600 000 € | 84 000 000 € | 95.26% |
Malta | 2 900 000 € | 1 600 000 € | 4 500 000 € | 98.76% |
Poľsko | 266 900 000 € | 311 200 000 € | 578 100 000 € | 91.69% |
Portugalsko | 57 950 000 € | 0 € | 57 950 000 € | 90.51% |
Rumunsko | 190 750 000 € | 115 200 000 € | 305 950 000 € | 82.21% |
Slovensko | 38 350 000 € | 42 400 000 € | 80 750 000 € | 79.80% |
Slovinsko | 12 500 000 € | 14 400 000 | 26 900 000 | 91.37% |
Španielsko | 45 850 000 € | 0 € | 45 850 000 | 89.46% |
Celkom | 993 500 000 € | 804 600 000 € | 1 798 100 000 | 85.11% |
* % čerpania z celkového množstva poskytnutých prostriedkov. Údaje boli konzultované 5. Septembra 2019 a môžu sa meniť.
Zdroj: Konečné zhrnutie EHP a nórskych grantov 2009-2014, rýchle hodnotenie: konečná správa, marec 2019.
5.1. Oblasti podpory
[upraviť | upraviť zdroj]Podpora grantov EHP a Nórska v rokoch 2009-2014 bola sústredená na 9 prioritných odvetví (PSs) a 32 programových oblastí tak ako sa to uvádza v tabuľke č.2. Fondy urěné pre prioritné oblasti sú zobrazené v nižšie uvedenom grafe.
Tabuľka 2. Prioritné odvetvia (PSs) a programové oblasti (PAs) v rámci grantov EHP a Nórska 2009-2014
Granty EHP | Nórske granty |
Ochrana a správa životného prostredia
Integrovaná správa morských a vnútrozemských vôd Biodiverzita a služby pre ekosystém Monitorovanie, integrované plánovanie a kontrola životného prostredia Znižovanie množstva škodlivých látok |
Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS)
Zachytávanie a ukladanie uhlíka |
Klimatická zmena a obnoviteľné zdroje energie
Energetická efektívnosť Obnoviteľné zdroje energie Prispôsobovanie sa klimatickým zmenám Námorný sektor Výskum a technológia v oblasti životného prostredia a klímy |
Ekologické inovácie
Ekologické inovácie
|
Občianska spoločnosť
Fondy pre mimovládne organizácie |
Dôstojná práca a tripartitný dialóg
Globálny fond pre financovanie podpory dôstojnej práce a tripartitného dialógu |
Spravodlivosť a domáce záležitosti
Domáce a rodovo založené násilie Schengenská spolupráca a boj proti cezhraničnej a organizovanej kriminalite, vrátane pašeráctva a migrujúcich zločineckých skupín Vytváranie súdnych orgánov a podnecovanie spolupráce Väzenské služby, vrátane nápravných opatrení bez trestu odňatia slobody Spravodlivosť a domáce záležitosti | |
Ľudský a sociálny rozvoj
Deti a mladí v ohrození Miestne a regionálne iniciatívy pre zníženie rozdielov a podpora sociálneho začleňovania Iniciatívy v oblasti verejného zdravia Podporovanie rodovej rovnosti a vyváženia osobného a pracovného života Inštitucionálny rámec v oblasti azylu a migrácie |
Ľudský a sociálny rozvoj
Vytváranie kapacít a inštitucionálna spolupráca medzi prijímajúcim štátom a nórskymi verejnými inštitúciami, miestnymi a regionálnymi autoritami Cezhraničná spolupráca Iniciatívy v oblasti verejného zdravia Podporovanie rodovej rovnosti a vyváženia osobného a pracovného života
|
Ochrana kultúrneho dedičstva
Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva. Podpora rozdielnosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva | |
Výskum a štipendiá
Výskum v rámci prioritných sektorov Štipendiá |
Výskum a štipendiá
Bilaterálna spolupráca v rámci prioritných sektorov Bilaterálny štipendijný program |
Zdroj: Modrá kniha 2009-2014
5.2. Spolupráca
[upraviť | upraviť zdroj]Spolupráca prostredníctvom bilaterálnych programov a projektov poskytuje priestor pre výmenu poznatkov, vzájomného podávania vedomostí v oblasti najlepších praktík a spoločných politík. Na grantoch sa podieľalo v rokoch 2009-2014 23 darcovských programových partnerov (DPPs) (20 z Nórska, 2 z Islandu a 1 z Lichtenštajnska). Rada Európy sa navyše podieľala ako DPP na viacerých programoch. Na viac ako 30% zo 7 000 projektov sa spolupodieľali darcovskí partneri. Na grantoch sa spolupodieľalo takmer 1 000 partnerov z poskytujúcich krajín (185 z Islandu, 11 z Lichtenštajnska a 780 z Nórska).
5.3. Výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Záverečná správa o grantoch EHP a Nórska 2009-2014 popísala, akým spôsobom sa poskytovala pomoc v rámci grantov v 16 členských štátoch EU. Pre vyhodnotenie obdobia z rokov 2009-2014 boli prevedené nasledovné nezávislé prieskumy a hodnotenia:
- Rýchle vyhodnotenie výskumných programov
- Rýchle vyhodnotenie rastu rómskej populácie
- Rýchle vyhodnotenie genderových programov
- Predbežné vyhodnotenie podpory posilňovania bilaterálnych vzťahov
- Hodnotenie dobrého pracovného miesta a tripartitného dialógu - záverečná správa
- Predbežné vyhodnotenie kultúrneho dedičstva - hlavná správa
- Predbežné vyhodnotenie programov mimovládnych organizácii - hlavná správa
- Granty EHP a Nórska 2009-2014: Vyhodnotenie správy rizík
Portál výsledkov a údajov obsahuje podrobnejšie informácie o projektoch a programoch financovaných počas programového obdobia 2009-2014.
6. Granty EHP a Nórska 2004–2009[2]
[upraviť | upraviť zdroj]S rozšírením EU v roku 2004 o desať nových krajín – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko sa uvedené štáty stali súčasťou taktiež Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
Rozšírenie si vyžadovalo podstatné navýšenie príspevkov k Európskej kohézii. Väčšina nových členských štátov sa nachádzala očividne pod priemerom EU v oblasti sociálneho a ekonomického rozvoja.
Granty EHP a Nórska boli počas obdobia 2004-2009 dotované čiastkou 1,3 miliardy €. Granty EHP (672 miliónov €) boli určené pre 15 prijímacích štátov v strednej a južnej Európe. Nórske granty poskytli ďalších 567 miliónov € pre štáty, ktoré vstúpili do EU v Roku 2004.
Okrem týchto dvoch mechanizmov, Nórsko poskytlo 68 miliónov € prostredníctvom nórskych bilaterálnych nástrojov spolupráce s Bulharskom a Rumunskom potom čo tieto krajiny vstúpili do EU v roku 2007.
Nórsko ako najväčší darca poskytol takmer 97% z celkového množstva prostriedkov v rokoch 2004-2009.
6.1. Oblasti podpory
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2004 do roku 2009 bolo podporených celkovo 1 250 projektov v rámci finančných mechanizmov EHP a Nórska. Tieto projekty boli financované v rámci nasledujúcich podporných oblastí:
- Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj
- Zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva
- Občianska spoločnosť
- Schengen a súdnictvo
- Starostlivosť o zdravie a detské zdravie
- Rozvoj inštitúcií a ľudských zdrojov
- Akademický výskum a štipendiá
- Regionálna a cezhraničná spolupráca
- Rozvoj inštitúcií
6.2. Spolupráca
[upraviť | upraviť zdroj]Viac ako pätina podporených projektov boli partnerské projekty medzi prijímajúcimi štátmi a Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom.
6.3. Výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]V správe grantov EHP a Nórska 2004-2009 bolo konštatované, že “granty EHP a Nórska prispeli k zníženiu rozdielov v rámci Európy […] a značne prispeli k rozvoju na miestnej úrovni” (Záverečná správa, Nordic Consulting Group, január 2012).
Počas programového obdobia 2004-2009 boli vypracované nasledovné nezávislé hodnotenia a štúdie:
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Správa o nórskych partnerských projektoch
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Vyhodnotenie fondov pre mimovládne organizácie
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Správa o financovaní projektov zameraných na úsporu energie a produkciu energie z obnoviteľných zdrojov v Poľsku
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie v polovici obdobia uplatňovania projektu
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Správa o financovaní projektov zameraných na biodiverzitu
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie podpory uplatňovania Schengenského acquis a posilňovanie súdnictva
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Správa o podpore kultúrneho dedičstva v Českej republike
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní zdravotníctva a starostlivosti o deti v Rumunsku
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní zdravotníctva a starostlivosti o deti v Litve
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní zdravotníctva a starostlivosti o deti v Maďarsku
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní zdravotníctva a starostlivosti o deti v Českej republike
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní zdravotníctva a starostlivosti o deti
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Správa o regionálnom rozvoji a cezhraničnej spolupráci
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní projektov zameraných na kultúrne dedičstvo
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Záverečná správa
- Granty EHP a Nórska 2004–2009: Hodnotenie o financovaní projektov zameraných na akademický výskum
7. Finančný inštrument 1999-2003[2]
Grécko, Írsko, Severné Írsko, Portugalsko a Španielsko získali v rokoch 1999-2003 od štátov EHP-EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) pomoc vo výške 119,6 miliónov €. Pomoc smerovala na podporu projektov v oblasti životného prostredia, obnovy mestských priestorov, znečistenia v mestských aglomeráciách, ochrane kultúrneho dedičstva, dopravy, vzdelávania a učňovského školstva a akademického výskumu. Približne 93% prostriedkov bolo použitých na financovanie projektov zameraných na ochranu životného prostredia.
Stiahni záverečnú správu finančného inštrumentu 1999-2003.
8. Finančný mechanizmus 1994–1998[2]
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci finančného mechanizmu 1994-1998 bola poskytnutá finančná pomoc Grécku, Írsku, severnému Írsku, Portugalsku a Španielsku. Pomoc smerovala na podporu projektov zameraných na ochranu životného prostredia, vzdelávania a učňovského školstva a dopravy. K 500 miliónom € zameraných na podporu projektov, boli poskytnuté zľavy na úrokoch z pôžičiek v celkovej hodnote 1,5 miliardy € poskytnutých Európskou investičnou bankou (EIB).
Fínsko, Švédsko a Rakúsko, ktoré boli do roku 1994 súčasťou EZVO vystúpili zo združenia, aby sa stali členmi EU. Európska komisia prevzala na seba záväzok uhradiť príspevky do finančného mechanizmu 1994-1998 prislúchajúce týmto trom štátom.
Stiahni záverečnú správu finančných mechanizmov 1994-1998.
Referenčné materiály
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The European Economic Area Agreement [online]. Government.no, 2015-04-07, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d History | EEA Grants [online]. eeagrants.org, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b REGJERINGEN.NO. Which countries benefit? [online]. Government.no, 2020-02-05, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ REGJERINGEN.NO. About the EEA and Norway Grants [online]. Government.no, 2020-02-05, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- "Európsky hospodársky priestor (EHS)". Vláda č. Nájdené 15. augusta 2019
- "Naše dejiny - granty EHP". eeagrants.org. Nájdené 15. augusta 2019
- "Ktoré štáty dostávajú príspevok?". Vláda č. Nájdené 15. augusta 2019
- O grantoch EHP a Nórska". Vláda č. Nájdené 15. augusta 2019.
- "Dohoda medzi Nórskom a EU o grantoch EHP a Nórska a bezplatných kvótach pre rybolov". Vláda č. Nájdené 15. augusta 2019
- "Prerušenie poskytovania grantov EHP a Nórska Maďarsku". Vláda č. Nájdené 15. augusta 2019.
- "Vyšetrovanie úradu hlavného audítora ohľadom grantov EHP a Nórska". Uložené z originálu dňa 15. augusta 2019.
Ostatné odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Výročná správa 2017/2018
- Výsledky a portál údajov
- Oficiálna stránka grantov EHP a Nórska
- Instagram grantov EHP a Nórska
- Twitter grantov EHP a Nórska
- LinkedIn grantov EHP a Nórska
- Facebook grantov EHP a Nórska
- Európske združenie voľného obchodu (EZVO)
- EZVO dozorná autorita
- Stránka Vlády Nórska o grantoch EHP a NórskaČlánok Wikipedie o grantoch EHP a Nórska