Redaktor:LimaZulu61/pieskovisko2

Poloha mesta Fallúdža na mape Iraku.

Počas vojny v Iraku sa odohrali dve incidenty so streľbou v meste Fallúdža v guvernoráte Al-Anbár v Iraku (približne 69 km západne od Bagdadu), v ktorých došlo k stretu medzi vojakmi Armády Spojených štátov a miestnymi civilistami. K prvému došlo 28. apríla 2003, kedy vojaci 1. práporu 325. pechotného pluku 82. výsadkovej divízie vystrelili na dav irackých demonštrantov protestujúcich proti americkému obsadeniu budovy miestnej školy. K druhému incidentu došlo 30. apríla, po tom, čo vojakov 82. výsadkovej divízie vystriedal 2. eskadrona (rota) 3. obrneného jazdeckého pluku, ktorej vojaci spustili streľbu na neozbrojených civilistov protestujúcich pred miestnym sídlom Arabskej socialistickej strany obrody (Ba’th) a priľahlou budovou mestského úradu.

Predohra

Hoci väčšina obyvateľstva Fallúdže patrila k sunnitom a podporovateľom režimu Saddáma Husajna, v meste sa nenachádzala vojenská posádka. Po vypuknutí vojny sa vo Fallúdži nevyskytli vážnejšie prípady rabovania ani rebélie. Miestni kmeňoví náčelníci si za nového starostu zvolili proamericky nakloneného Tahu Bidaywiho Hameda al-’Alawaniho, ktorí zaujal funkciu uprázdnenú po prorežimnému lojalistovi, ktorí ušiel zo strachu pred blížiacim sa americkým vojskom.

Po tom, čo 23. apríla 2003 do mesta vstúpili príslušníci 1. prápora 2. brigády 82. výsadkovej divízie, usadili sa v uprázdnenej budove miestneho sídla strany Ba’th, rezorte pôvodne patriacom strane Ba’th (pôvodne prezývaní „Krajina snov“, angl. Dreamland, a po príchode prvých vojakov pomenovaná Forward Operating Base Volturno – „Predsunutá operačná základňa Volturno“) a v budove miestnej školy. Obsadenie straníckej budovy a školy vyvolalo nespokojnosť u niektorých obyvateľov, ktorí dúfali, že sa americkí vojaci utáboria mimo mesta.

Incident

Incident 28. apríla 2003

Priebeh

28. apríla 2003 vo večerných hodinách stovky obyvateľov Fallúdže odignorovali zákaz vychádzania vyhlásený americkou armádou a pochodovali ulicami, popri amerických vojakoch strážiacich miestne sídlo strany Ba’th, smerom k budove miestnej školy, kde chceli podniknúť demonštráciu proti jej obsadeniu americkou armádou. Vojaci tímu psychologických operácií prehovorili k davu a pokúsili sa zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, avšak ich snaha zostala bez úspechu. Podľa výpovedí zhromaždených na nich následne vojaci spustili paľbu. Podľa výpovedí vojakov, ktorí boli na mieste incidentu, paľbou reagovali na streľbu z davu. Následkom incidentu zomrelo 17 a zranilo sa vyše 70 demonštrantov. Na americkej strane nedošlo k žiadnym zraneniam.

Demonštrácia sa začala okolo 18:30 miestneho času. Približne 150 civilistov sa zhromaždilo pred budovou strany Ba’th, v ktorej bolo zriadené americké veliteľstvo a vedľa ktorej sa nachádzal mestský úrad. Podľa zúčastnených civilistov prebiehal protest pokojne a bez zbraní.

Veliteľ práporu (a v tom čase najvyššie postavený americký dôstojník v meste) podplukovník (pplk.) Eric Nantz bol v tom čase na stretnutí so starostom Fallúdže Tahom Badawim Hamidom al-'Alawanim. V rozhovore s vyšetrovateľmi Human Rights Watch (HRW) vypovedal, že počul streľbu, ktorá sa vymykala paľbe, akej boli americkí vojaci inak svedkami v meste. Nantz na to reagoval nasadnutím do svojho HMMWV, z ktorého – jazdiac po hlavnej ulici – jeho tlmočník megafónom z auta upozorňoval obyvateľov mesta. Streľba stíchla, avšak po polhodine sa demonštranti znova zhromaždili pred budovou strany a začali hádzať kamene. Starosta potvrdil, že vojaci vystrelili niekoľko varovných výstrelov a dav sa opäť rozišiel. Jeden z účastníkov protestu, ktorý vypovedal pre HRW potvrdil Nantzovu výpoveď, ale kontroval tvrdeniu o varovných výstreloch. Tvrdil, že v skutočnosti išlo o paľbu na dav z tanku, avšak HRW nenašla žiadne fyzické dôkazy v prospech tohto tvrdenia.

Okolo 22:00 miestneho času sa dav (podľa vojakov 100 až 250 osôb) opätovne zhromaždil, tentoraz smerujúc pred budovu školy. Podľa všetkých účastníkov demonštrácie, ktorých HRW vypočula (celkovo 20 osôb), nikto v dave nemal zbraň, hoci priznali, že v meste bolo počuť streľbu a to aj na hlavnej ulici nachádzajúcej sa niekoľko minút chôdze od školy (podľa jedného z vypočutých Iračanov išlo o streľbu do vzduchu). Naproti tomu vojaci tvrdili, že v dave sa nachádzali zbrane (pplk. Nantz konkrétne spozoroval „aspoň desať [útočných pušiek] AK[-47]“. Podľa demonštrantov vypočutých vyšetrovateľmi HRW americkí vojaci spustili streľbu hneď po tom, čo dav došiel pred budovu školy, pričom vojaci údajne strieľali intenzívne a bez mierenia. Podľa jedného z miestnych, ktorý bol očitým svedkom incidentu (ale nie účastníkom demonštrácie) „z irackej strany došlo k streľbe po tom, čo začali strieľať americkí vojaci, ale išlo o streľbu do vzduchu a z iného priestoru.“ Z výpovedí civilných svedkov incidentu streľba prebiehala počas približne 10 minút, čo je v rozpore s odhadom amerických vojakov, podľa ktorých trvala streľba okolo pol minúty (podľa pplk. E. Nantza) až jednej minúty (podľa poručíka [por.] Wesleyho Davidsona, veliteľa jednej z čiat roty Charlie, ktorá chránila objekt školy).

Podľa výpovede por. W. Davidsona boli vojaci v zvýšenej pohotovosti. Kým sa dav približoval k škole, vojaci zaujali pozície pri oknách na druhom poschodí a na streche, kde tiež umiestnili všetky guľomety M249. Davidson potvrdil „sporadickú streľbu do vzduchu“, zároveň že s približovaním davu k škole sa približovala aj streľba. Podľa odstreľovača „Macka“, ktorý ovládal arabčinu demonštranti kričali „niečo o krvi a Saddámovi“. Vojaci do davu hodili dymovnicu, ale dav sa nerozišiel. Podľa Davidsona zrejme nemala účinok pre tmu, preto následne vystrelili svetlice, avšak ani tie nemali účinok na demonštrantov. Následne vojaci spozorovali ozbrojencov na strechách troch domov na protiľahlej strane ulice, ktorí zaujali pozície, ale nespustili paľbu. Po tom, čo zacielili ozbrojencov na strechách sa dostali pod účinnú streľbu (effective fire) z ulice, z davu (údajne od štyroch či piatich ozbrojencov, ktorí sa primiešali do davu) a následne aj zo striech. Podľa por. Davidsona „strely dopadali na budovu, zasahujúc okno a prelietavajúc nad našimi hlavami“. Vojaci na útok opätovali paľbu. Pplk. E. Nantz odmietol, že by jeho muži spustili paľbu bez dôvodu, zdôrazňujúc, že „[irackí ozbrojenci] na nás strieľali a my sme odpovedali presnou a smrteľnou streľbou“.

Hoci Centrálne velenie Spojených štátov 29. apríla publikovalo tlačovú správu zmieňujúcu sa o „približne 25 ozbrojených civilistoch“, vojaci vypočutí vyšetrovateľmi HRW hovorili o siedmych strelcoch, piatich medzi demonštrantmi a dvoch na strechách.

Podľa výpovedí šoféra sanitky, ktorá ako prvá dorazila na miesto, mu americkí vojaci nariadili, aby odišiel. Pol hodinu po incidente dorazila sanitka z jordánskej vojenskej nemocnice, ktorej vodič sa vo svojej výpovedi zmienil o „mnohých amerických vojakov na streche školy a mnohých zranených [Iračanov] na zemi“. Sanitka previezla zranených do miestnej nemocnice, kde sa začali schádzať príbuzní a známi demonštrantov.

Obete

HRW na základe rozhovorov s pozostalými identifikovala 10 obetí incidentu:

1. 'Abd al-Qadir 'Abd al-Latif al-Jumaili, 13-ročný študent,
2. Walid Salih al-'Ani, 40-ročný taxikár,
3. Hussein Merhij al-'Ubaidi, 18-ročný študent,
4. Samir 'Ali al-Dulaimi, 21-ročný študent,
5. Muhammad 'Imad Abu Yassin, 22-ročný priemyselný robotník,
6. Anis Muhammad 'Alwani, 17-ročný predavač,
7. Sabah Nawwar Dhahir, 27-ročný robotník,
8. 'Aifan Hussein 'Ulaij, 25-ročný študent,
9. Muhannad Fadil al-Tamimi, 26-ročný študent,
10. Saleh Qudr 'Abbas Farhan, 31-ročný klampiar.

Presný počet zranených vyšetrovatelia HRW nedokázali zistiť. Podľa lekárskych záznamov hlavná nemocnica v meste ošetrila 15 zranených, ďalších 12 zranených bolo ošetrených v jordánskej poľnej nemocnici a súkromná nemocnica lekára Taliba Matara al-Janabiho ošetrila 20 osôb. Menné zoznami zosnulých a zranených ale chýbajú, nakoľko niektorí pozostalí rýchlo vzali telá zosnulých na pochovanie. Niektorí zranení boli po poskytnutí prvej pomoci prevezení do hlavnej nemocnice, tzn. že niektorí mohli byť započítaní do zoznamov zranených dvakrát.

Závery vyšetrovania

Vyšetrovanie Human Rights Watch

Fyzické dôkazy na mieste incidentu

Medzinárodná mimovládna organizácia so sídlom v Spojených štátoch Human Rights Watch v úvode k správe zo svojho vyšetrovania incidentu konštatovala: „Human Rights Watch nenašla nezvratné [fyzické] dôkazy o streľbe na školu, v ktorej sa nachádzali vojaci. Naproti tomu na budovách stojacich oproti škole sa nachádzali rozsiahle stopy po streľbe zo zbraní rôzneho kalibru, ktoré nesúhlasia s americkými tvrdeniami o tom, že vojaci reagovali ‚presnou paľbou‘.“

Ďalej v správe sa však uvádza, že stopy po streľbe na mieste incidentu indikujú, že vojaci mierili na určité ciele a nestrieľali bez mierenia. „Chýbajúce stopy po výstreloch na budove školy a obvodovom múre [myslí sa zrejme murovaný plot nádvoria]sú v príkrom kontraste s múrmi na protiľahlej strane ulice, kde sa nachádzajú stopy po vyše 100 výstreloch malého kalibru, ako aj stopy po strelách veľkého kalibru z guľometu [...]. Fasády a obvodové múry siedmych z deviatich domov nachádzajúcich sa oproti škole boli značne poškodené streľbou, vrátane šiestich domov, z ktorých každý bol zasiahnutý vyše tuctom striel. V mnohých domoch boli strely z guľometu sústredené do jedného bodu, indikujúc, že americkí vojaci strieľali na cieľ a nie bez mierenia. Rozsah paľby bol široký, ale sústredený. Na vyšších poschodiach domov sa nenašli stopy po streľbe, hoci americkí vojaci tvrdili, že ich ostreľovali zo striech náprotivných budov. Je možné, že americkí vojaci mierili privysoko, čo by vysvetľovalo absenciu stôp po streľbe.“ Vyšetrovanie Human Rights Watch ďalej zaznamenalo stopy po hádzaní kameňov na budovu školy, konkrétne viacero zničených okien, otĺčených stien a kamene v interiéri i exteriéri školy.

Chýbajúce stopy po streľbe zo strany civilistov mohli byť podľa podplukovníka Erica Nantza, veliteľa 1. práporu 325. pechotného pluku 82. výsadkovej divízie, spôsobené tým, že strelci strieľali zo zeme na prvé poschodie a strechu školy, takže mohlo dôjsť k tomu, že mierili privysoko a minuli tak budovu. Plukovník Arnold Bray z 82. výsadkovej divízie ďalej podal hypotézu, že pokiaľ strelci, ktorí sa nachádzali na strechách domov na protiľahlej strane ulice nemali dostatočný výcvik, mohli za zníženej viditeľnosti v noci strieľať privysoko. Validitu týchto hypotéz potvrdil aj starší vojenský analytik Human Rights Watch.

Otázka účasti provokatérov

Starosta Fallúdže T. B. H. al-’Alawani, ktorí síce nebol svedkom incidentu, ale bezprostredne po udalosti sa začal na to vypytovať miestnych obyvateľov, sa pre HRW vyjadril, že podporovatelia Saddáma Husajna vyprovokovali konflikt streľbou na amerických vojakov v škole. Podľa neho sa na akcii podieľali „niektorí zlí ľudia z pozostatkov predchádzajúceho režimu [...], niektorí islamskí extrémisti a tiež niektorí prívrženci Saddáma“. T. B. H. al-'Alawani tvrdil, že Husajnoví prívrženci spustili streľbu a rýchlo ušli, zatiaľ čo islamisti ostali na ulici.

Americkí vojenskí velitelia a spravodajskí dôstojníci predpokladali, že sa do davu zamiešali provokatéri, ktorí využili inak pokojnú demonštráciu, napr. ľudia zaplatení bývalými funkcionármi strany Ba'th. „Myslím, že som bol súčasťou IO [[[Informačná operácia|informačnej operácie]]] a neprišiel som na to až kým už nebolo neskoro. [...] Myslím, že niekto sa pokúšal, aby sme urobili to, čo sme napokon aj urobili,“ konštatoval pplk. E. Nantz. Správa HRW uzatvára, že vzhľadom na komplikované politické prostredie vo Faludži je tento scenár možný, hoci prítomnosť provokatérov neospravedlňuje možnú neprimeranosť zásahu z americkej strany.