Redaktor:MS80wiki/pieskovisko

Mediaş (Medusa, Mediasch, Mediasch) je druhé najväčšie mesto v okrese Sibiu v Transylvánii v Rumunsku.

Geografia

Mediaş sa nachádza v strednej kotline rieky Târnava Mare, 39 km od Sighişoara a 41 km od mesta Blaj. Kúpele Bazna, oficiálne uznané v roku 1302, sa nachádzajú 18 km od mesta Mediaş. Liečebné kúpele ponúkajú minerálne pramene bohaté na soli, minerálne bahno a špeciálny druh soli, nazývanú "Bazna soľ". Vzdialenosť medzi Mediaş a okresným mestom Sibiu je 55 km.

Mesto je správcom obce, Ighişu Nou (Eibesdorf, Szászivánfalva).

História

Prvé známky ľudských obydlí v tejto oblasti sú považované už zo stredného obdobia neolitu.

Názov mesta pochádza z maďarského slova meggy (višňa). Rumunské meno pochádza z nemeckej verzie, ktorá pochádza z maďarského mena (Medgyes).

V 13. storočí na pozvanie maďarských kráľov, prišli do oblasti v údolí rieky Târnava Mare, nemecký osadníci známi ako transylvánski sasi.

   Mesto bolo založené v roku 1146, čo ho činí jedným z najstarších miest v Transylvánii.
   1200: žilo tu okolo 100 obyvateľov.
   1267: prvý dokument, ktorý spomína mesto (ako Mediesy), je datovaný na 3. júna 1267.
   1283: V dokumente sa nachádza ďalšia referencia: Mediaş je uvedená ako "vila Medgyes".
   1318: Uhorský kráľ Charles Robert z Anjou priznáva úplné práva regiónu Sibiu ľuďom žijúcim v Medžire, Şeici a Biertane.
   1359: Mediaş sa stáva mestom ("civitas"). Prvá pečať Mediasu bola použitá v roku 1448.
   1414: Kostol sv. Margarety bol prvý kostol postavený v meste Mediaş. Prvý dokument, ktorý zaznamenáva prítomnosť nemocnice v meste,    pochádza z roku 1487.
   1448: počas príprav obrany proti Turkom prešiel Ján Hunyadi cez Mediaş.
   1490-1534: Mesto je opevnené ľuďmi žijúcimi v Medžire a Seici po dokumente podpísanom v roku 1477 kanceláriou kráľa Mateja Korvína.
   1517: Mesto má právo organizovať výročné veľtrhy.
   1557: Obyvateľstvo v  meste bolo zasiahnuté malomocenstvom. Mor tiež niekoľkokrát devastoval populáciu Mediase a to v roku 1586, 1601-1604, 1633, 1646, 1653, 1656-1658, 1660-1661 a 1717-1718.
   1562: Bolo zaregistrovaných 34 cechov.
   1586: prvé zmienka o škole v meste Mediaş ("Schola civitatis").
   1611: Mesto drancujú vojaci Gabriela Báthoryho.
   1705: posledné obliehanie v histórii.
   1771-1781: Johann Sifft začal svoju činnosť v úprave dokumentov. 
   1822: bola založená prvá asociácia gymnastiky v súčasnom Rumunsku.
   1826: Prvý rumunský kostol v Medici bol postavený s veľkým úsilím a odhodlaním gréckokatolíckeho biskupa Ioana Boba. V tom istom  období založil Ioan Bob prvú rumunskú školu v meste.
   1863: bolo zriadené verejné osvetlenie ulíc v meste Mediaş.
   1871: bola založená poľnohospodárska škola a typografia G. A. Reisenberger a začala svoju činnosť.
   1872: bola postavená prvá železničná stanica. Súčasná vlaková stanica bola postavená v rokoch 1963 až 1965.
   1920: Mesto sa stalo súčasťou Rumunska podľa Trianonskej zmluvy. 

Obyvateľstvo

V roku 1910 žilo v Mediase 8 626 obyvateľov (44,8% Nemcov, 31,6% Rumunov, 19,9% Maďarov). V roku 1992 to bolo už 64 481 obyvateľov. Do roku 2011 tento počet klesol na 44 169. Etnické zloženie v roku 2011 bolo:

   36 764 Rumunov (83,2%)
   4 511 Maďarov (10,2%)
   1 880 Rómov (4,3%)
   711 Nemci (1,6%)
   303 iní 

Ekonomika

Mediaş je druhým najväčším priemyselným centrom po meste Sibiu v okrese. Od 14. do 19. storočia boli výrobcovia a odborníci členmi združení založených na ich obchode nazývaných guildy, prvé dva cechy boli tvorené krajčírmi a výrobcami plátna v roku 1457. V roku 1698 mal Medias už 33 takýchto združení.

V 19. storočí sa odbory začali zlučovať a budovať továrne. Prvá továreň s názvom "Karres" bola založená v roku 1881 a vyrába rôzne kožené výrobky. V roku 1888 bola postavená továreň, ktorá vyrábala tkaniny a rôzne textilné výrobky. V roku 1985 nasledovala továreň s názvom "Salconserv", ktorá vyrábala salámy a plechovky. Spoločnosť vyrábala slávnu značku salámu Salam de Sibiu pre spoločnosť Theil & Co. A.G Salami und Selchwarenfabrik, ktorá sa nachádza v meste Sibiu.

V roku 1921 spoločnosť Mediaş začala vyrábať okná. Továreň sa teraz nazýva Geromed a rozšírila svoje výrobky o čierne tabule, zrkadlá, čelné sklá a farebné sklo. V tom istom roku začala vyrábať továreň, ktorá sa teraz nazýva Emailul, na výrobu smaltovaných hrncov, hrnčekov a riadu.

Továreň "Vitrometan" bola postavená v roku 1922 a vyrába rôzne výrobky zo skla vrátane porcelánu, žiaroviek a zrkadiel. "Relee S.A" vyrába automobilové komponenty, spínače, zásuvky, relé a elektrické motory.

Mediaş je preslávený svojou úlohou vo výrobe metánového plynu. Oblasť, v ktorej sa nachádza Mediaş, je miestom najväčšieho ložiska zemného plynu v Rumunsku. Sídlo spoločnosti Romgaz - národný plynárenský podnik - a Transgaz - dopravca zemného plynu - sú v stredisku Mediaş.

Vzdelávanie

Mediaş má 20 materských škôl a 10 škôl

   Škola č. 1 - Mihai Eminescu
   Škola č. 8 - Constantin Motaş
   Škola č. 9 - Hermann Oberth (nemecká škola)
   Škola č. 10 - Báthory István (maďarská škola)

Médiá

noviny

   Monitorul de Mediaş
   Medieşeanul
   Ziarul de Mediaş

TV stanice

   Nova TV

Rozhlasové stanice

   Rádio Mediaş 88,1 FM
   Rádiový Ring 90,2 FM

Turizmus

Mediaş má jedno z najzachovalejších historických centier v Rumunsku a niektoré dobre zachované stredoveké opevnenia. Jedným zo symbolov mesta je Tower of the Buglers, ktorý je vysoký asi 70 metrov. Jeho stavba sa začala v 13. storočí. V 15. storočí bola zvýšená na 5 úrovní. Kostol sv. Margarety bol dokončený približne v rovnakom čase. Neskôr boli pridané ďalšie tri úrovne iba za dva mesiace. Strecha sa skladá z farebných vitrifikovaných dlaždíc a štyroch veží. Veža slúžila ako strážna, ktorá pri každom priblížení nepriateľa zvonila. Veža má vo svojom juhozápadnom rohu (medzi hodinami) malého dreveného muža, ktorý zvoní na zvonček, čím oznamuje vopred, kedy budú hodiny zvoniť. Veľká váha veže na piesočnej pôde je dôvod, prečo je veža mierne naklonená na sever. Medzi rokmi 1927 a 1930 a neskôr v roku 1972 bola veža vyrovnávaná. Naklonenie vrcholu v porovnaní so základňou je 2,32 m. Mesto leží uprostred oblasti, ktorá bola obývaná transylvánskymi Sasmi, a v oklií 20 km sa tu nachádzajú desiatky opevnených kostolov, z ktorých dva sú na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.