Redaktor:Magdaléna Kuzmová/pieskovisko

Regetovské rašelinisko je národná prírodná rezervácia, ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa Prešov. Nachádza sa v katastrálnom území obce Regetovka v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1979 na rozlohe 2,5519 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany.

Regetovské rašelinisko

Predmetom ochrany je: Ochrana ojedinelých zachovalých rašeliniskových spoločenstiev s výskytom viacerých zriedkavých a vzácnych druhov rastlín na vedeckovýskumné ciele. Veľmi vzácny diablik močiarny (Calla palustris) má tu jediné nálezisko na východnom Slovensku.

Poloha

Regetovské rašelinisko sa nachádza severovýchodne od obce Regetovka v okrese Bardejov v Prešovskom kraji na území Slovenska. Na južných svahoch Nízkych Beskýd smerom k poľským hraniciam sa rozlieha pohorie Busov. V jeho severovýchodnej časti sa nachádza vrch Javorina. V jeho výbežku, v zamokrenej zníženine svahu Paledovka, nájdeme toto unikátne miesto. Jeho nadmorská výška je 520-550 m. n. m. a rozloha je 2,55 ha.

História

Regetovské rašelinisko bolo za chránené územie vyhlásené v roku 1979. Je to národná prírodná rezervácia. Patrí aj do sústavy Natura 2000 a jej súčasťou bolo vyhlásené ako územie európskeho významu v roku 2013. Bolo zriadené na ochranu výnimočných rašelinných spoločenstiev a na vedeckovýskumné ciele.

Na západnej strane podmáča túto oblasť potôčik, ktorý bol upravený a odklonený mimo depresie. Predtým, než bolo územie chránené, sa ostricové spoločenstvá na suchších miestach kosili. Centrálne časti sa uchovávali bez zásahov. Keď sa územie vyhlásilo za chránené, v kosení sa ešte pokračovalo, no kvôli čoraz staršiemu veku obyvateľov obce a zložitosti terénu sa s ním postupne prestalo. Týmto spôsobom sa udržiavali spoločenstvá tráv, v ktorých rástli aj vzácne druhy rastlín. Po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že toto kosenie bolo potrebné, pretože postupom času začali na niektorých miestach dreviny vytláčať vzácne rastlinné spoločenstvá. Kosením teda dochádzalo k vytvoreniu dobrých podmienok pre rast vzácnych druhov rastlín. Inak by došlo k porušeniu zloženia týchto porastov a mohlo by dôjsť k zániku niektorých spoločenstiev tráv. V 20. storočí sa v okolí prírodnej rezervácie začalo s pastvou dobytka, preto bolo potrebné oplotenie. Avšak na okrajoch aj tak vznikli nitrofilné druhy.

Vznik rašelinísk

Pohľad na rašelinisko z južnej strany

Rašeliniská sa všeobecne vyskytujú v horských a podhorských oblastiach. Vznikajú z jazier alebo v bezodtokových panvách a zníženinách so zlým odvodňovaním, kde je voda blízko povrchu, prípadne sú aj plytko zaliate. Najväčšiu úlohu zohráva rastlinstvo, a to v tomto prípade rašelinník (Sphagnum sp.). Najprv vytvára plávajúci vankúš pozdĺž pobrežia jazier alebo na okraji zamokrených zníženín a odtiaľ sa postupne rozširuje do ich stredu. Rašelinník má schopnosť rásť nahor a zospodu odumierať. Mŕtve časti s veľkými bunkami pôsobia ako špongia. Celý tento vankúš rašelinník hrubne. Na jeho povrchu rastú nové rastliny, zatiaľ čo tie staršie postupne odumierajú. Stromy a kry postupne zakorenia, keď sa povrch rašelinníka dostatočne spevní. Rašelinisko nakoniec vypĺňa hmota, ktorá je tvorená rozloženým rašelinníkom, ale aj hmotou ostatných rastlín. Rozklad zvyškov rastlín prebieha veľmi pomaly. Rašelina vzniká preto, že v kyslej vode, ktorá je chudobná na kyslík, neprežije takmer nič. Kvôli mimoriadne kyslému prostrediu sú tieto územia druhovo chudobnejšie. Viažu sa na nich len špecifické a vzácne sa vyskytujúce druhy.

Prírodné pomery

Geológia

Rašelinisko je pozostatkom poslednej doby ľadovej. Je vzácnym slatino-rašelinovým spoločenstvom vyvinutým na nepriepustnom flyšovom podloží na východe Slovenska. Na tomto území sa geologický vývoj odohrával v období vrchnej kriedy a paleogénu. Vtedy sa vrásnilo bradlové pásmo a neskôr sa tektonicky deformovalo. Nad týmto pásmom sa vytvoril flyšový bazén, kde sa dlhodobo ukladali pieskovcové súvrstvia a sedimenty flyšu. Geologická stavba je z tektonického hľadiska budovaná flyšovým (magurským) pásmom Vonkajších Karpát. V oblasti toku Regetovka sa nachádza belovežské súvrstvie, ktoré tvoria červené a zelené ílovce a pieskovce. V období kvartéru nastúpil proces sedimentácie a akumulácie. Z tohto obdobia bolo zistené plošné zastúpenie deluviálnych sedimentov v lokalite západne orientovaných svahov, tiahnucich sa smerom na sever. Ide najmä o hlinité, hlinitokamenité až balvanovité svahoviny a sutiny s výskytom zosuvov.

Geomorfológia

Erózno-denudačný reliéf je viazaný na pieskovcový flyš. Územie Regetovského rašeliniska sa nachádza v terénnej zníženine, miestnymi nazývaná ,,Stav“, ktorá je zavodňovaná potôčikom a niekoľkými prameňmi po obvode. Vznikla v dôsledku zosuvu a následným zvlnením okolitého terénu. V centrálnej časti je rašelinisko pokryté vrstvou rašelinníkov a je hlboké 9 metrov. Riešené územie patrí k Východným Karpatom, konkrétne do oblasti Nízkych Beskýd a geomorfologického celku Busov. Najvyšším bodom je Javorina (881,2 m n. m.) a najnižším bodom je alúvium potoka Regetovská voda. Flyšové súvrstvie (pieskovce, ílovce, slieňovce) podmienilo vývoj zväčša hladko modelovaného reliéfu. Ide o zlomovo-vrásové štruktúry flyšových Karpát. V juhovýchodnej časti prevládajú prechodné, mierne vyzdvihnuté morfoštruktúry vrchovín a pahorkatín. Strednou časťou preteká riečka Regetovka, ktorá vytvorila pozdĺžne sa tiahnucu (od severozápadu na juhovýchod) dolinu tvaru V so slabo vyvinutou poriečnou nivou. Postranné svahové V doliny sú miestami ukončené dolinovými zárezmi (eróznymi ryhami), prípadne úvalinovými formami. Z erózno – akumulačných foriem reliéfu sa na území vyskytujú deluviálne pokrovy (hlinité, kamenité) a zosuvné stráne.

Pôdy

Na rašeliniskách vznikajú špeciálne typy pôdy, ktoré nazývame rašelinové pôdy. Vytvárajú sa z organických uloženín, ktoré obsahujú viac organických látok ako minerálnych. Okolité pôdotvorné substráty sú tvorené pieskovcom a ílovcom. Na to nadväzuje pôdny pokrov, ktorý je prevažne zastúpený pôdnym typom kambizemí. Kambizemy (kyslé a modálne kyslé) patria do skupiny hnedých pôd, ktoré vznikajú procesom hnednutia: alternácie a zvetrávania.

Hydrosféra

Najmokrejšia časť ,,Jama"

Z hľadiska hydrogeografických charakteristík toto katastrálne územie obce Regetovka patrí do úmoria Čierneho mora, konkrétne do povodia rieky Bodrog. Hydrologickou osou tohto územia je potok Regetovská voda, ktorý tvorí prirodzenú hydrogeografickú hranicu v rámci zastavaného územia obce. Z hľadiska hydrogeologickej regionalizácie riešené územie spadá do paleogénu Nízkych Beskýd v povodí Tople. Rašelinisko je zo západnej strany silno podmáčané potôčikom a niekoľkými prameňmi po obvode. Potôčik bol v minulosti upravený a čiastočne odvedený mimo depresie. V strede rašeliniska sa nachádza najmokrejšia časť. V súčasnosti je prirodzená terénna depresia zaplavovaná iba periodickými vodami, najčastejšie počas topenia snehu na jar alebo za výdatných dažďov. Nemá trvalý prítok ani odtok, preto udržanie vody v najmokrejšej časti, ktorá sa nazýva ,,Jama“, umožňuje málo priepustné podložie z vyšším zastúpením ílovcov. V takomto prostredí sa vytvorilo spoločenstvo periodických vôd.

Podnebie

Toto územie sa nachádza v horskej oblasti s chladnou a vlhkou klímou. Podnebie je charakteristické studenou zimou a nie veľmi horúcim letom, avšak tieto podmienky sa menia v dôsledku klimatickej zmeny. Priemerné januárové teploty sa pohybujú okolo -5 °C až -7 °C. Počas leta sú to teploty v rozmedzí od 14 °C do 17 °C, pričom v oblasti sa vyskytuje menej ako 50 letných dní za rok s dennými maximálnymi teplotami vzduchu ≥ 25°C. Regetovka a jej priľahlé územie spadajú do oblasti horských advektívnych hmiel s priemerným ročným počtom dní s hmlou od 70 do 300.

Flóra

Papradník močiarny (Thelypteris palustris)

Rastliny Regetovského rašeliniska rastú v dvoch vrstvách. Spodnú vrstvu tvoria machy, zatiaľ čo hornú vrstvu tvoria predovšetkým šachorovité rastliny. U lúčneho spoločenstva prevládajú porasty ostrice oblastnej (Carex diandra) a ostrice zobáčikatej (Carex rostrata). Na jar sa tu objavujú kvety vachty trojlístej (Menyanthes trifoliata). Na začiatku leta možno ľahko vidieť fialové kvety vstavča májového (Dactylorhiza majalis) a nátržnice močiarnej (Comarum palustre). Ku koncu leta vyniká páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) so svojimi bielymi chumáčikmi. Vzácna je aj papraď hrebenatá (Dryopteris cristata) a papradník močiarny (Thelypteris palustris), ktorý rastie na okrajoch krovinatých vŕb. Na severozápade rašeliniska sa nachádza zarastená terénna depresia prasličkou riečnou (Equisetum fluviatile). Zo všetkých rastlín je najvzácnejší diablik močiarny (Calla palustris). Vyvinul sa na súvislej vrstve mnohých druhov vzácnejších rašelinníkov (Sphagnum sp.) v centrálnej časti rašeliniska. Rastie tu aj rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ktorá je zákonom chránená a jej porasty pripomínajú červenkasté prízemné koberce.

Porasty ostrice zobáčikatej

Regetovské rašelinisko má celosvetový význam pre ochranu krovinatých spoločenstiev vŕby popolavej a slatinno-rašelinných jelšín spolu so vzácnou a zachovalou vegetáciou lúk. Okrem bohatej trávnatej zložky vegetácie tu nájdeme aj drevnatú časť stromov. Tá sa nachádza na okrajoch a v centre rašeliniska. Najbohatšie je zastúpená jelša lepkavá (Alnus Glutinosa), vŕba popolavá (Salix cinerae) a vŕba päťtyčinková (Salix pentandra). Rašelinisko je jedinečný biotop s typicky vyhranenými životnými podmienkami. Rastliny, ktoré tu rastú, sú silne špecializované a nedokázali by rásť ani na iných podobných stanovištiach, ako sú močiare či lúky.

Počas vlhkých jesení sa v okolí stromov vyskytujú rôzne druhy húb, ako sú bedle, hríby, václavky či jedovaté muchotrávky.

• 
  Strmuľka inovaťová (Clitocybe nebularis)
• 
  Čechratec obrovský (Leucopaxillus giganteus)
• 
  Muchotrávka tigrovaná (Amanita abietum)
• 
  Prilbička ružovolupeňová (Mycena galericulata)

Fauna

Rozlohou Regetovské rašelinisko nie je príliš veľké, preto druhová diverzita živočíchov nie je veľmi bohatá. Vyskytuje sa tu myšovka vrchovská (Sicista betulina), ktorá je glaciálnym reliktom z poslednej doby ľadovej. Ďalej tu žije piskor lesný (Sorex araneus). V posledných rokoch sa v najzamokrenejších častiach udomácnil aj bobor vodný (Castor fiber).

Z plazov sa tu vyskytujú užovka obojková (Natrix natrix), jašterica živorodá (Lacerta vivipara) a priamo na rašelinisku aj vreternica obyčajná (Vipera berus). V periodických vodách, akými je toto rašelinisko tvorené, sa musia živočíchy prispôsobiť a vedieť sa vyvinúť za krátky čas. Taktiež rýchlo pohlavne dospieť a zniesť vajíčka. Medzi tie, ktoré sa prispôsobili, patrí kunka žltobruchá (Bombina variegata) a skokan hnedý (Rana temporaria). Obojživelníky zastupuje aj mlok karpatský (Triturus montandoni).

Z hmyzu sa tu vyskytuje motýľ rúrkovček (Coleophora vibicella) a motýľ môľka hawothova (Glyphipterix haworthana), ktorý sa vyvíja na páperníku úzkolistom (Eriophorum angustifolium).

Ochrana prírody

Národná prírodná rezervácia

Na území Bardejovského okresu nie je veľa vyhlásených chránených území. Národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko spadá do 4. stupňa ochrany a je súčasťou Európskej sústavy chránených území Natura 2000 v Slovenskej republike. Jej cieľom je umožniť zachovanie a ak je potrebné, aj obnovenie priaznivých stavov biotopov európskeho významu. Regetovské rašelinisko je územím európskeho významu (ÚEV). Je to lokalita s významným biotopom a druhmi, na ochranu ktorých bolo vyhlásené chránené územie. Spravujúcou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove (ŠOP SR - RCOP Prešov).

Bobria hrádza

Rašeliniská sú tu od čias doby ľadovej a patria medzi najohrozenejšie biotopy. Usídlil sa tu chránený bobor vodný (Castor fiber), ktorý je zaradený medzi druhy európskeho významu. Bobor tvorbou svojich hrádzí účinne znižuje úroveň degradácie biotopov a prispieva k ich revitalizácii, čo je kľúčové pre obnovenie vodných plôch. Vďaka hrádzam sa zdvihla nielen hladina vody v kanáloch, ale aj podzemná voda, čo je pre takéto územia kľúčové.

Sú dôležité z hľadiska zadržiavania uhlíka, ktorý sa viaže v rašeline viac než v lesoch. V čase klimatickej zmeny je zásadná obnova pôvodných korýt tokov, mokradí a rašelinísk. Tieto biotopy vedia naakumulovať vodu počas intenzívnych dažďov, zmierniť ničivú silu povodní, a v čase sucha postupne uvoľniť vlahu do krajiny.

Management chráneného územia

Je dôležité zabezpečiť opatrenia, ktoré zabránia nežiadúcej sukcesii, ktorá by mohla viesť k zániku lúčnych slatinno-rašelinných spoločenstiev a k nahradeniu týchto biotopov hustým lesom. Tradičné opatrenia, ako kosenie ostricových spoločenstiev na suchších miestach, pomáhajú udržiavať trávnaté spoločenstvá, ktoré sú domov veľmi vzácnych druhov. Ukázalo sa, že tieto opatrenia sú dôležité, pretože vďaka nim sa nemôžu omladzovať jelšové porasty, ktoré sú v rozvoji brzdené kosením. Ak by sa územie ponechalo samovoľnému vývinu (sukcesii), tak by zarástlo drevnatým porastom. Došlo by k potlačeniu a zmene vzácneho rastlinného zloženia a k zániku niektorých druhov. Ukázalo sa teda, že tradičný prístup k ochrane prírody bez kosenia je v tomto prípade na škodu. Ochrana vegetácie Regetovského rašeliniska má celosvetový význam, keďže sa tu nachádzajú druhy, ktoré by v iných podmienkach neprežili ako napríklad diablik močiarny, ktorý je najvzácnejším druhom tohto rašeliniska. Preto sa musí pokračovať v usmernenej regulácii odstraňovaním mladých jelší a vŕb skoro na jar. Vtedy trvá vegetačný kľud a nedôjde k pošliapaniu rastlinného krytu.

Turistický prístup

Žltá značka smerujúca k rašelinisku

K Regetovke sa dá dostať po ceste z Bardejova cez Zborov. Odbočka z hlavnej cesty je medzi obcami Chmeľová a Becherov. K rašelinisku sa možno dostať po žltej značke smerujúcej na severovýchod od obce. Okolo rašeliniska sa nachádza aj náučný chodník. Medzi iné zaujímavosti okolia patria vrchy Stebnícka Magura a Busov, Bardejovské kúpele, historické centrum mesta Bardejov a Zborovský hrad.