Redaktor:Marcel201555/pieskovisko
Niektoré významné sondy
[upraviť | upraviť zdroj]-
Lunochod 1, nepilotovaný mesačný rover vystavený v Memorial Museum of Cosmonautics. -
Rover Curiosity na povrchu Marsu. -
-
Voyager 2 v medziplanetárnom priestore. -
Umelecká predstava sondy Deep Impact pred plánovanou kolíziou s kométou Tempel 1.
.jpg)
Prvý človekom vyrobený objekt, ktorý mäkko pristál na mesiaci, alebo na inom mimozemskom povrchu.
Prvá misia, ktorá vyfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca.
Prvá robotická návratová sonda z Mesiaca.
Prvý rover na Mesiaci. Vypustený 10.novembra 1970
Prvá sonda u planéty Merkúr.
Prvá úspešná analýza inej planéty na mieste.
Prvá sonda, ktorá úspešne pristála na povrchu inej planéty(Venuša) a odvysielala dáta späť na Zem.
Po prílete K Marsu 13.novembra 1971 sa Mariner 9 stal prvou vesmírnou sondou, ktorá obiehala okolo inej planéty.
Prvé mäkké pristátie na Marse 2.decembra 1971.Pristávacia časť sondy začala vysielať k orbitálnej časti Mars 3 Orbiter 90 s po pristátí. Po 20 s sa vysielanie zastavilo z neznámych dôvodov.
Prvé úspešné pristátie roveru na Marse. Na Mars ho v roku 1997 dopravila sonda Pathfinder.
Mars Exploration Rovers Spirit a Opportunity skúmali povrch a geológiu a hľadali stopy minulej vodnej aktivity na Marse. Oba rovery boli vypustené v roku 2003 a pristáli v roku 2004. Komunikácia s roverom Spirit bola zastavená 22.marca 2010. Rover Opportunity dorazil do kráteru Endeavour 9.augusta 2011 na orientačný bod nazvaný Spirit Point po jeho roveri dvojčaťu, po prechode 21 km z kráteru Victoria počas trojročného obdobia. K 26.januáru trvala misia roveru Oportunity viac ako 12 rokov na Marse, napriek tomu že pôvodne bola plánovaná na 3 mesiace.
Prvá misia venovaná kométe; v tomto prípade Halleyovej kométe počas jej cesty vnútornou slnečnou sústavou. Bola to tiež prvá veľká medzinárodná koordinácia vesmírnych sond na medziplanetárnej missi, so sondami špecificky vypustenými sovietskou, teraz ruskou vesmírnou agentúrou, Európskou vesmírnou agentúrou(ESA) a Japonskou vesmírnou agentúrou.
Pôvodne slnečné observatórium v madzinárodnom výskumnej sérii Slnko-Zem, bolo vyslané aby urobilo prvé blízke pozorovania kométy, konkrétne kométy Giacobini-Zimmer v roku 1985 ako predohra štúdia Halleyovej kométy.
Dve Rusko-Francúzske vesmírne lode. Vypustily balóny (prvé meteorologické balóny vypustené na inej planéte) na Venuši pred stretnutím s Halleyovou kométou.
Táto japonská sonda bola prvou neamerickou, nesovietskou medziplanetárnou sondou.
Druhá japonská sonda, urobila pozorovania ultrafialovej vlnovej dĺžky kométy.
Prvá vesmírna sonda,ktorá kometárnou kómou a urobila prvé fotografie kometárneho jadra.
Prvá návratová sonda, ktorá odobrala a priviezla vzorky slnečného vetra zo slnečno-zemského Lagrangeovho bodu L1.
Prvá sonda, ktorá odobrala a priviezla vzorky s kometárneho chvostu.
Prvá sonda, ktorá pristála na asteroide.
Prvá návratová sonda, ktorá odštartovala z asteroidu.
Vesmírna sonda Rosetta preletela okolo dvoch asteroidov a uskutočnila stretnutie a obiehala okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v novembri 2014. Sonda vypustila na kométu pristávací modul Philae.
Prvá vesmírna sonda u planéty Jupiter. Rádiová komunikácia so sondou bola stratená 23.januára 2003,kvôli strate elektrickej energie pre svoj rádiový vysielač, zo sondou vo vzdialenosti 12 miliárd kilometrov(80 AU) od zeme.
Prvá sonda, ktorá preletela okolo dvoch planét a prvá sonda u planéty Saturn.(Komunikácia bola stratená kvôli obmedzeniam výkonu a veľkej vzdialenosti).
.jpg)
Voyager 1 je 733 kg ťažká sonda vypustená 5.septembra 1977. V súčastnosti je stále funkčná, čo z nej robí najdlhšie trvajúcu misiu NASA. Navštívila planéty Jupiter a Saturn a poskytla detailné fotografie mesiacov týchto planét. Voyager 1 je najvzdialenejším človekom vyrobeným objektom zo Zeme. Od Zeme a Slnka a pohybuje relatívne rýchlejšie ako akákoľvek iná vesmírna sonda.
25.augusta 2012 sa Voyager 1 stal prvým človekom vyrobeným objektom v medzihviezdnom priestore. Voyager nemá od roku 1980 funkčný plazmový senzor, ale Slnečná erupcia v roku 2012 umožnila vedcom z NASA zmerať vibrácie plazmy okolo plavidla. Vibrácie umožnili zmerať plazmu oveľa hustejšiu ako merania vykonané v ďalekých vrstvách našej heliosféry, čím sa dokázalo, že plavidlo preniklo za heliopauzu.
Voyager 2 bola prvá sonda, ktorá dokončila Planetárnu Grand Tour k plynným obrom, a prvá sonda, ktorá navštívila planéty Urán a Neptún.
.
Bola vypustená 15.októbra 1997.Výrazne rozšírila naše poznatky o Saturnovom systéme prstencov. 14.januára 2005 vypustila pristávací modul Huygens, ktorý pristál na mesiaci Titan.
Prvá sonda vyslaná k trpasličej planéte Pluto. Bola vypustená 19.januára 2006.Systémom Pluto-Charon preletela 14.júla 2015.
Prvá sonda, ktorá navštívila a obiehala okolo planétky Vesta a trpasličej planéty Ceres. Na obežnú dráhu Vesty vstúpila 16.júla 2011,na obežnú dráhu Ceres začiatkom roku 2015.
Prvá sonda u řlanéty Jupiter, ktorá nepoužíva atómové batérie, vypustená 8.augusta 2011.
Chang'e 2 bola vypustená na obežnú dráhu Mesiaca, navštívila slnečno-zemský Langrangeov bod L2,a preletela okolo asteroidu 4179 Toutatis.
Za slnečnou sústavou
[upraviť | upraviť zdroj]Spolu so sondami Pioneer 10,Pioneer 11,a so svojou sesterskou sondou Voyager 2 je teraz Voyager 1 medzihviezdnou sondou. Voyager 1 a 2 obe dosiahli únikovú rýchlosť od Slnka, čo znamená, že ich trajektórie ich už nevrátia do slnečnej sústavy.