Reformácia Saharskej Púšte

V úsilí bojovať proti klimatickým zmenám by sa mohla Saharská púšť stať zelenou… doslova. Plánujú sa zmeny celej saharskej púšte; zmena zo suchej, neúrodnej krajiny na sviežu zelenú plochu.

Ak bude transformácia úspešná, mohla by ročne odstrániť 7,6 miliárd ton atmosférického uhlíka. Ako by sme mohli zmeniť charakter tak rozsiahlej, izolovanej krajiny?

Mohli by sme si dovoliť obrovskú cenovku, ktorá by s ňou bola spojená? Už sme niekedy niečo také robili?

Saharská púšť má rozlohu 8,6 milióna km² (3,32 milióna mi²). Je to zhruba veľkosť Ameriky - ak by ste Ameriku zaplnili pieskom a odstránili všetky stromy.

Transformácia tejto masívnej oblasti by nebolo ľahké, v skutočnosti by to stálo asi 2 bilióny Eur ročne a cena by bola, bohužiaľ, iba začiatkom našich prekážok. Aký druh domino efektu životného prostredia by to vytvorilo?

Rastliny a stromy sú pľúcami Zeme a práve teraz by sme ich mohli použiť oveľa viac. Jediný hektár stromov môže absorbovať rovnaké množstvo oxidu uhličitého, aké by ste vyprodukovali pri jazde autom na 100 000 kilometrov.

Keby sme dokázali úspešne transformovať Saharu, viedlo by to k tomu, že by sa do boja proti klimatickým zmenám pridali milióny hektárov stromov. To všetko znie skvele, ale aké sú šance, že by sme mohli tento druh transformácie uskutočniť?

Verte tomu alebo nie, už to máme, len v menšom meradle. V čínskom projekte ekologickej obnovy Kubuqi sa počas 30-ročného časového obdobia podarilo úspešne ekologizovať jednu tretinu púšte Kubuqi 70 rôznymi druhmi rastlín.

Ako by sme to mohli zväčšiť na najväčšiu horúcu púšť na Zemi? Jednou z myšlienok je pestovanie plodín a stromov a potom čerpanie odsoľovanej vody z pobrežia Sahary na zavlažovanie. Aby sa zabránilo odparovaniu, voda by sa odvádzala podzemnými rúrami, aby sa dostala priamo ku koreňom.

Ideálne na výsadbu by boli eukalyptové stromy, pretože sú odolné a dobre sa im darí v teplejších klimatických podmienkach. Navyše rýchlo rastú a pre región môžu byť ekonomicky výhodné.

Keď sa stromy začali zakoreniť a stabilizovať, pôda by sa doplnila potrebnými živinami, zvýšili by sa množstvo zrážok a celková teplota Sahary by sa ochladila o 8 ° C (14,5 ° F). Dobre, takže keď nám v boji proti klimatickým zmenám vyprší čas, prečo nepokročíme rýchlejšie v prípade tak významného potenciálneho riešenia?

Najprv som spomenul, že to bude stáť 2 bilióny Eur ročne? Bavte sa, keď sa do toho zapoja medzinárodné vlády, najmä ak je to len pre dobro ľudstva.

Ale aj keby sme si to mohli dovoliť, transformácia saharskej púšte by prišla s jej spravodlivým podielom otázok. Keď bude región vlhší v dôsledku vysádzania miliónov nových stromov, zvyšuje sa riziko výskytu morových kobyliek.

To je pravda, kobylky: rojskí škodcovia, ktorí sú najlepšie známi svojimi biblickými združeniami. Počkajte, kobylky nemôžu byť také zlé, však? Nie. Malý roj zje viac ako to, čo dokáže zjesť 2 500 ľudí za deň, takže áno, môžu.

Najväčším problémom transformácie Sahary by však bol environmentálny dominový efekt, ktorý by vytvoril. Saharský piesok. Piesok sa prenáša vzduchom pomocou veternej energie a po prechode cez Atlantický oceán sa ukladá v Južnej Amerike. Prach počas svojej cesty zachytáva vlhkosť a keď padá z neba, prichádza s ním aj dážď.

Toto kombo prachu a dažďa padá na Amazonský dažďový prales, pomáha ho hnojiť a dodáva ekosystému potrebnú vodu. Žiadna zelená Sahara by už potenciálne nemohla znamenať viac amazonského dažďového pralesa, pokiaľ nezasiahne niekto iný s plánom na odvrátenie tejto krízy.

Aj keď by zelená Sahara znížila naše emisie uhlíka, stálo by za to potenciálne zničiť inú časť planéty?